Vzťah učiteľ – žiak

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 391 slov
Počet zobrazení: 14 787
Tlačení: 582
Uložení: 669
Vzťah učiteľ – žiak z hľadiska komunikatívneho, interakčného a participačného prístupu. Jeho odlišnosti od autoritatívneho prístupu.
 
Duch školy je vytváraný osobnosťou U, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci. Dôležité je, aby U už od vstupu dieťaťa do školy utváral priaznivé podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa a pre uplatnenie sa každého žiaka. Preto je nevyhnutné, aby bol U vyrovnaný, trpezlivý, láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný. Z pracovných vlastností by nemali chýbať usilovnosť, schopnosť organizovať prácu, zodpovedne pristupovať k výchove i vzdelaniu detí v triede. Nezanedbateľná je i schopnosť U mať rád deti a mládež.
 
U nepôsobí na svojich ž len odovzdávaním vedomostí, ale aj vnútornou stránkou vyučovacieho procesu, ktorá vyplýva z intímneho vzťahu medzi U a ž. Tento vzťah nemožno chápať ako mechanický vplyv U na ž, preto U celou svojou osobnosťou, všetkými vlastnosťami vplýva na žiakov. Tým napomáha vývinu žiakovej osobnosti. Na druhej strane však aj postoj U k ž je ovplyvnený názormi a vlastnosťami ž. U si vytvára postoj k ž na základe jeho spávania a konania.
 
Ak má U záujem o budúcnosť ž, začína si pozorne všímať ich individuálne zvláštnosti a osobitosti. Podrobnejšie sa zaujíma o vekové osobitosti jednotlivých vývinových období a nadobudnuté informácie uplatňuje pri pôsobení na ž. Tak sa stávajú U aj psychológmi.
 
Stáva sa však, že časť U na o psychologické vlastnosti zaujíma iba vtedy, keď sa ž prejaví záporne. Svoju energiu vynakladajú najmú na rozpracovanie didaktických metód. Očakávať zvýšenie účinnosti vyučovania iba skvalitňovaním vyuč. metód nemožno. Potrebné je spájať otázky metodiky s prístupom k žiakom. Vzťah žiakov k učiteľovmu pôsobeniu je jednou z významných mier úspešnosti u vo výchovnom i vzdelávacom procese.
 
Štefanovič uvádza 4 zložky vzťahu:
 
1. oficiálna – U je reprezentant spoločnosti zodpovedný za efektívnosť. Je nevyhnutný odstup
2. rodičovsko – synovská – U supľuje cit funkcie rodiča
3. priateľská – vzájomná dôvera. Dôvera – tam, kde sa cítime bezpečne
4. ľudská – U vystupuje ako človek so svojimi emóciami, pocitmi. Nemal by pred žiakmi vystupovať s maskou, anonymne. Byť sám sebou. Používa metódy, kt. mu vyhovujú.
 
Kladný vzťah medzi U a ž umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Takáto sociálna interakcia navodzuje priaznivú komunikáciu, kde sa problémy riešia bez zbytočných konfliktov.
 
Vzťah U k ž sa javí ako viac – nemej vedome volený prístup, postoj U k ž, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti. Navonok sa prejavuje v citovom postoji k ž, vo volených metódach a formách práce s ním ...
 
Vzťah U – ž má interakčnú podobu a môže sa pohybovať v priestore medzi vyslovene kladným a úplne záporným. U aj ž si už od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, poznávania a prežívania obrazu toho druhého formujú predstavy a postoje, ktoré utvárajú základ formovania vzájomného vzťahu.
 
Pozitívne vzťahy k ž utvárajú predpoklady na zvýšený záujem o starostlivosť o ž s možnosťou kladnejšieho hodnotenia jeho výsledkov. Odrazia sa predovšetkým v zlepšení výchovno-vzdelávacích výsledkov, v obľube predmetu svojho U, čím sa výraznejšie zvyšuje vplyv U osobnosti na žiaka.
Negatívne vzťahy neraz vedú k menšej starostlivosti o žiaka a navodzujú tendencie k zápornejšiemu hodnoteniu ž. Spôsobujú mnohé výchovné a vzdelávacie problémy.
 
Okrem uvedených vyhranených vzťahov existujú mnohé kvalitatívne rozmanité a indiferentné postoje, a to tak so strany U, ako aj ž. Mohli by sme ich charakterizovať ako menej vyhranené, málo diferencované medziľudské vzťahy, v ktorých viac alebo menej chýba emocionálna stránka sociálnych postojov, keď sa medziľudská komunikácia uskutočňuje prevažne na báze racionálneho poznávania a hodnotenia.

Ďalšie kvality vzťahu možno vydeliť na základe určitých opozícií kvality vzťahu:
 
1. uvoľnenosť – napätosť
  2. dôvera – nedôvera
  3. súčinnosť – nesúčinnosť
  4. pochopenie – nepochopenie
  5. priateľstvo – nepriateľstvo
  6. sympatia – antipatia
  7. kontakt – dištanc
 
Interakcia: - kooperatívna spolupráca
- kompetitívna – súťaženie medzi účastníkmi
- konfliktná – sleduje odlišné ciele
 
Činitele vzťahu:
 
1. Učiteľ - žiak
1. U postoj k vlastnej roli
2. U postoj k roli žiaka (má predstavu aký by mal byť žiak)
3. typologická vyhranenosť U
4. stupeň U adjustovanosti (soc. adaptácia) na povolanie (niekto učí, lebo nemá inú možnosť)
5. stupeň U adjustovanosti na škole
6. U vlastnosti, stupeň sociability, aká je jeho frustračná tolerancia, temperament, prevládajúce citové stavy, vek, pohlavie, schopnosť poznať ž, poruchy U osobnosti.
 
Kvalitu vzťahu U – ž v podstatnej miere ovplyvňuje osobnosť U, jeho celkové správanie sa voči ž, odborná erudícia a schopnosť primeraným spôsobom sprostredkovať informácie z hľadiska vekových a individuálnych osobitosti ž. Rovnako je to i mravný profil U osobnosti, kde výrazne vystupuje do popredia jednota slov a skutkov.
 
2. žiak - učiteľ  (vzťah sa vyvíja s vekom)
-  ml. ž – pozitívny vzťah
-  neskôr sa vzťah diferencuje
-  v puberte – neg. vzťah
-  SŠ – niekedy neutrálny (t.j. citovo sa neviaže)
-  motívy pre vzťah sa menia (tzv. napr. či dobre vykladá látku)
 
Učiteľova láska k žiakom vytvára silné odvetné city u detí, nezriedka dokonca silnejšie než k rodičom. Na rodičovskú lásku sa deti často dívajú ako na niečo povinné, čo je samozrejmé, dokonca sa ja správajú k vrúcne prejaveným citom rodičov s určitým pohŕdaním, ignorovaním. Ináč je to vo vzťahu medzi U a ž. Aj jednoduchá pozornosť k deťom vyvoláva silný cit z ich strany. Jedinou podmienkou pritom je U úprimnosť. Každú falošnosť a neúprimnosť, snahu ukázať cit, ktorý nejestvuje, deti hneď vybadajú.
Pri utváraní vzťahu je dôležité vedieť správne komunikovať so žiakom, vyjadrovať sa jasne a zreteľne, vedieť načúvať žiakovi, umožniť mu vyrozprávať sa a byť opatrný v záveroch. Hovoriť z pozície človeka, ktorému na dieťati záleží.
 
Citová pripútanosť žiaka k U sa prejavuje mierou ochoty prijímať alebo odmetať U vplyv a plniť U príkazy. Pozitívne spôsobí na deti najmä demokratický vzťah U k ž . Je to vzťah, pri ktorom U spolupracuje so žiakmi , povzbudzuje ich a pomáha im, čo u žiakov vyvoláva radosť a cit zodpovednosti. Na druhej strane záporne pôsobí prísne autokratický vzťah, pri ktorom U prejavuje egocentrické správanie: chce byť stredobodom, vládcom triedneho kolektívu, prehnane zdôrazňuje svoju dôležitosť, žiakov si prísne podriaďuje (zákazmi, príkazmi, trestami), nedôveruje im, napätie, podráždenosť, vyhýbanie sa práci a podobne. Takisto negatívne môže pôsobiť liberálny vzťah U k ž, pri ktorom U prejavuje nerozhodnosť, nedôveruje ž, nepovzbudzuje ich, ale ani neznechucuje, potláča ich samostatnosť, čo u žiakov takisto vyvoláva nerozhodnosť v tom, čo treba urobiť, chýba im ochota spolupracovať a nadšenie, radosť z práce.
 
Vzťah U k ž má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje, vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a medzi právami a povinnosťami. U, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená úctu k osobnosti každého žiaka a nežný otcovský vzťah k nemu.
 
Vzťahy medzi U a ž ovplyvňujú tieto činitele:
 
1. Prostredie - všetky predmety, ktoré sú v triede (rozmiestnenie lavíc, nástenky)
- umiestnenie triedy (poschodie, susedné miestnosti)
- veľkosť školy (malá, veľká, dedinská, mestská, jednotriedka)
- blízkosť prírody, rušnej ulice, atď
 
2. Klíma – dlhodobý stav, charakteristický pre celú triedu (psychické ovzdušie v tiede)
 
3. Atmosféra – vzájomný vzťah  U a ž sa vytvára v určitej atmosfére
Atmosféra je krátkodobý stav, ktorý sa môže počas vyučovacej hodiny aj niekoľkokrát meniť (skúšanie, koniec hodiny). Môže byť pozitívna alebo negatívna

Atmosféru vytvára: a) učiteľ (cholerik, nervózny, ...)
b) trieda (žiaci)
c) učiteľ aj žiaci

Na atmosféru vplýva: Učiteľ, žiak, učivo, prostredie
 
Vzťah učiteľa k žiakovi sa vytvára na rozličných úrovniach:
 
1. inštitucionálna (škola)
2. osobnostno-ľudská  (osobnostné a ľudské vlastnosti učiteľa a žiaka)
3. rodičovská
4. priateľská
5. individuálna
6. kolektívna
 
Typológia učiteľa osobnosti:
 
logotrop – vyznačuje sa dôrazom na vedu, vedomosti, vzdelanie, nedoceňuje výchovu
paidotrop – uprednostňuje výchovu, vo vyuč. vychádza z dets pohľadu, potrieb a záujmov detí
 
Typy  učiteľa podľa amerického psychológa Andersena:
 
1. Dominantný (panovačný)  - obľúbené výchovné prostriedky: rozkaz, zákaz, trest
- jeho postoje vylučujú dobrú spoluprácu
- nerešpektuje  názory žiakov, ich záujmy, želania
 
2. Integratívny (zlaďujúci) - má dobrý vzťah k deťom
- rešpektuje žiaka a jeho individualitu
- zvyšuje spontánnosť, iniciatívu žiaka
- vedie k ústupu agresívnych a negatívnych foriem správania
 
Typy U podľa poľského autora Zaborowskeho:
 
1. Prísno – autokratický   - sústavne kontroluje ž, vyžaduje bezpodmienečnú disciplínu a podriadenosť
- nepoužíva pochvalu ani odmenu
- žiaci sa vyhýbajú práci
 - nedôveruje žiakom
 
2. Pracujúco autokratický  - žiaci sú na ňom celkom závislý
- myslí si, že len on môže byť inšpirátorom učenia, tvorivej práce
- žiaci sú málo iniciatívny a podnety čakajú od  U
 
3. Liberálny - má značnú nedôveru k žiakom,  neverí, že by žiaci mohli niečo urobiť samostatne
- povzbudzuje, chváli, odmeňuje, má prirodzenú autoritu
- vzťahy sú harmonické, U má vysokú autoritu, je to ideálny typ U.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Učebné poznámky z pedagogiky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu