Termín
pedagogika pochádza z antických čias starovekého Grécka a v doslovnom preklade znamená vedenie, výchovu detí (pais, paida= dieťa + agogé
= vedenie, výchova). Pôvodne sa týmto pojmom označoval otrok, ktorý v starovekom Grécku vodil deti do školy. Neskôr sa ním označovali tí,
ktorí sa zaoberali výchovou detí a mali pre túto činnosť špeciálnu prípravu.
V dnešnom význame sa termín pedagogika používa od
raného novoveku.
Výchova ako osobitná ľudská činnosť vznikla a vyvíjala sa spolu s ľudskou spoločnosťou. Úvahy o výchove sa
stali súčasťou filozofie. Tak vznikli prvé teórie o výchove človeka. V 19.stor.sa v dôsledku rozvoja vied pedagogika z filozofie
vyčlenila a začala sa formovať ako samostatný vedný odbor.
Vznik pedagogiky ako vedy súvisí s menom veľkého českého pedagóga Jana
Amosa Komenského (1592-1670). Výchova a pedagogika sú historicky podmienené, hovoríme o výchove v spoločnosti:
- prvotnopospolnej
- otrokárskej
- feudálnej
- kapitalistickej
- socialistickej
- demokratickej
Pedagogika ako každá veda má svoj
predmet skúmania. Predmetom pedagogiky je problematika výchovy, vzdelávania a výcviku detí a mládeže, čiže edukácia.
Pedagogika sa
zameriava na skúmanie vedomého, zámerného a cieľavedomého ovplyvňovania osobnosti jedinca.
Základným cieľom pedagogiky je skúmať,
zovšeobecňovať a formulovať edukačné zákonitosti, zdokonaľovať edukačnú prax, a tak obohacovať všeobecný fond pedagogických
poznatkov.
Úlohy pedagogiky:
- uskutočňovať výskum
- vysvetľovať edukačné javy
- stanovovať normy realizovania
edukácie
- zisťovať a opisovať ako možno dosiahnuť a splniť ciele
Pedagogika je svojim zameraním spoločenská veda. Keďže sa zaoberá človekom, je aj humanitnou vedou. Komplexne skúma problematiku edukácie, všíma si predovšetkým jej praktické odbory, ako sú učiteľstvo, vychovávateľstvo, poradenstvo, ktorých sa edukačná realita priamo dotýka.
Pedagogika má vybudovaný vlastný systém vedných disciplín, ktoré sa zameriavajú na určitú vednú problematiku pedagogiky. Sú zacielené buď dovnútra vedy ( na rozvoj samostatnej pedagogiky), alebo smerujú von k edukačnej praxi a spresňujú poznatky o aplikácii pedagogiky o tom, kde sa edukácia realizuje, kto edukáciu uskutočňuje a v akej sociokultúrnej oblasti sa edukácia aplikuje.
Vnútorné členenie pedagogiky - charakteristika jednotlivých súčastí pedagogiky
Metodológia pedagogiky
– zaoberá sa rozvojom vedy, zovšeobecňuje poznatky získané vo všetkých ostatných súčastiach pedagogiky
Didaktika – zaoberá sa
zákonitosťami procesu výučby
Pedagogická metodika – zaoberá sa skúmaním nových a využívaním už overených metód uplatňovaných
v procese výchovy
Pedagogická diagnostika – skúma a hodnotí podmienky edukácie tak aby bola úspešná
Pedagogická prognostika
– zaoberá sa tvorením nových modelov edukácie
História pedagogiky a školstva – sústreďuje sa na analýzu historických
skutočností súvisiacich s realizovaním edukácie
Pedagogická technológia – Zaoberá sa skvalitnením organizácie učenia sa
a vyučovania využitím napr. počítačov, multimediálnej techniky.
Vonkajšie členenie pedagogiky
Členenie podľa miesta:
Školská pedagogika – zaoberá sa edukáciou v rámci školskej sústavy – od materských
škôl po univerzity a v príslušných školských zariadeniach.
Osvetová pedagogika – zameriava sa na edukáciu detí a mládeže
v osvetovej sústave – v miestnych vzdelávacích strediskách, akadémiách vzdelávania, v kultúrnych strediskách, knižniciach, múzeách,
galériách a pod.
Zamestnávateľská pedagogika – špecializuje sa na edukáciu v rozličných zamestnávateľských organizáciách
(rezortu, odvetvia, odboru, podniku) či už v štátnom, súkromnom, alebo v cirkevnom sektore, a to vo všetkých oblastiach spoločenského
života, pričom tu už do hry vstupuje aj andragogika, veda o edukácii dospelých.
Pedagogika záujmových organizácií sa venuje edukácii
detí a mládeže v tzv. záujmových organizáciách, zduženiach, kluboch, asociáciách, zväzoch, v treťom sektore.
Členenie podľa profesie:
Učiteľ (učiteľstvo, osvetárstvo, inštruktorstvo, trénerstvo, školiteľstvo)- dôraz na špecifické formy
výučby v rozmanitých inštitucionálnych systémoch.
Vychovávateľ (vychovávateľstvo/sociálna pedagogika) – zameriava sa na
edukačno-sociálnu prácu a starostlivosť, napr. na činnosť organizátorov voľného času, pracovníkov úradu práce, sociálnych kurátorov,
charitatívnych aktivistov a na organizovanie rekreačných a iných voľnočasových činností.
Poradenský pracovník /edukačné
poradenstvo/ - venuje sa poradenským, konzultačným a expertíznym činnostiam, rieši študijné a výučbové problémy, pomáha plánovať
celoživotnú edukačnú dráhu a zodpovedajúcu profesijnú kariéru a zameriava sa na poradenstvo pre pedagógov praktikov.
Špeciálny
pedagóg – orientuje sa na špeciálne učiteľstvo, poradenstvo a vychovávateľstvo/sociálnu prácu s osobami so špeciálnymi edukačnými
potrebami, s rozmanitými špeciálnymi potrebami a s nadanými a talentovanými jedincami.
Riadiaci pracovník (edukačné manažérstvo)
– zaoberá sa organizáciou, riadením, vedením a správou.
Metodik a vedecký pracovník (metodika a metodológia) - podieľa sa na
organizácii práce v edukačných inštitúciách, na tvorbe cieľových programov, projektov , učebníc.
Inšpektor (inšpektorstvo) –
zameriava sa na diagnostické vyhodnocovanie a kontrolu kvality edukácie .
Členenie podľa sociokultúrnej oblasti:
Pedagogika umenia, techniky, vedy, hospodárstva, športu, práva, náboženstva, zdravia a iné.
- asertívne, neasertívne
a agresívne správanie
Asertivita je sebapresadzujúce správanie, ktoré rešpektuje vlastné práva aj práva iných.
Rozoznávame:
Druhy asertivity:
Desať asertívnych práv:
vyberiete si niečo z týchto techník, alebo z prvkov asertívneho správanie a poviete, kde, kedy a prečo a ktoré z nich používate
Základné prvky asertívneho správania:
Keďže sú nielen zástancovia, ale aj kritici asertívneho správania, aj tak sa uznáva, že otvorené asertívne správanie človeku pomáha adekvátne sa realizovať a a je prospešné aj v boji proti porušovaniu noriem, proti nedisciplinovanosti a manipulácii s ľuďmi.
Tu bude už asi každá hovoriť o tom, o svojich výstupoch na praxi v ŠKD, čo ako prebiehalo. Prikladám moju celkom úspešnú prípravu.
Písomná príprava činnosti v ŠKD
PRÍPRAVA NA VYUČOVANIE
Tematická oblasť výchovy: |
vzdelávacia; |
Kompetencia: | učiť sa učiť |
Obsahový štandard: | Rozvíjanie slovnej zásoby, jazykolamy, zmyslové hry, doplňovačky, didaktické hry |
Výkonový štandard: | Rozvíjať získané poznatky |
Výchovno-vzdelávací cieľ: | Rozpoznávať a určovať hlásky na začiatku slov, precvičovať počítanie do 6 a zlepšovať klímu medzi spolužiakmi |
Obsah: | Didaktická hra: Hlásky Didaktická hra: Bubienok sa prihovára |
Pomôcky: | bubienok, šatka, mäkká loptička |
Organizácia detí a prostredia (prípadný nákres priestoru): | S deťmi budeme na koberci, pred lavicami. postavenie sa bude meniť podľa jednotlivých didaktických hier. |
o Metodický postup I. Deti motivujem tým, že im poviem, že by som chcela byť niekedy pani učiteľkou a preto by som chcela vedieť, čo také deti ako vy vedia, aké sú šikovné, a ako sa vedia aj spolu zahrať. Preto som si pripravila pár hier, ktoré by som s nimi chcela vyskúšať. II. Potom im už poviem, aby si prišli sadnúť na koberec. Prvá hra bude na tvorenie slov podľa začiatočných hlások. S deťmi budeme stáť v kruhu a ja budem mať v ruke loptičku. Hodím niekomu loptu a pritom poviem jednu hlásku. Budem počítať do troch, a dovtedy bude musieť na danú hlásku povedať slovo. Ak sa mu ho nepodarí vymyslieť, sadne si na zem, na znak toho, že vypadol z hry. Ak sa mu to podarí, hodí loptičku ďalšiemu kamarátovi. Hru budeme opakovať aj dva krát, aby nebolo Ľúto tým, ktorí by v prvom kole rýchlo vypadli · Druhá hra bude zameraná na sluchové vnímanie, počítanie a pamäť. Deti sa postavia do radu vedľa seba. Ja sa postavím pred nich a zoberiem si do ruky bubienok. Poviem deťom, aby pozorne počúvali moje udieranie. Vždy udriem na bubon niekoľkokrát za sebou – od dvoch do šesť. Ak deti započujú, že som udrela 4x, tak sa postavia. Hru môžem obmieňať aj tak, že pridám pokyn – keď udriem 5x, tak urobia drep. · Posledná hra bude zameraná na vnímanie reči. Deti sa chytia za ruky, utvoria kruh a do stredu sa postaví jedno dieťa, ktoré určím – bude to slepá baba. Zaviažem mu oči šatkou. Deti sa budú v kruhu pomaly točiť a ja im budem prechádzať za chrbtom. Ak sa niekoho z detí dotknem pleca, to dieťa vykríkne: „Slepá baba“ jedným dychom. Slepá baba sa bude snažiť uhádnuť, kto to vykríkol. Ak sa jej to podarí, tak sa s dotyčným dieťaťom, vymieňa, ak sa jej to nepodarí, ostáva naďalej slepou babou. · (Ešte som si pripravila jednu hru, ak by náhodou tie vyššie uvedené prebehli prirýchlo. Táto hra bude zameraná tiež na sluchové vnímanie a pamäť, táto hra má ale zábavnejší charakter. Deti budú sedieť v jednom rade a aj ja si sadnem doň – na prvé miesto. Poviem deťom, že si zahráme telefón. Najprv poviem prvému dieťaťu po mojej pravici nejaké zložité, čo najdlhšie slovo a ten ju má pošepkať zase ďalšiemu dieťaťu, a to zase ďalšiemu, až informácia príde k poslednému dieťaťu a ten to slovo má povedať nahlas.) III. Spýtam sa detí, či sa im hry páčili a pochválim ich, ak sa dodržia disciplínu a budú šikovní. |