Pedagogika ako veda o človeku

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 631 slov
Počet zobrazení: 66
Tlačení: 4
Uložení: 4

Pedagogika ako veda o človeku

  • Pedagogika ako veda (pojem, predmet, vývoj)

Termín pedagogika pochádza z antických čias starovekého Grécka a v doslovnom preklade znamená vedenie, výchovu detí (pais, paida= dieťa + agogé = vedenie, výchova). Pôvodne sa týmto pojmom označoval otrok, ktorý v starovekom Grécku vodil deti do školy. Neskôr sa ním označovali tí, ktorí sa zaoberali výchovou detí a mali pre túto činnosť špeciálnu prípravu.
V dnešnom význame sa termín pedagogika používa od raného novoveku.
Výchova ako osobitná ľudská činnosť vznikla a vyvíjala sa spolu s ľudskou spoločnosťou. Úvahy o výchove sa stali súčasťou filozofie. Tak vznikli prvé teórie o výchove človeka. V 19.stor.sa v dôsledku rozvoja vied pedagogika z filozofie vyčlenila a začala sa formovať ako samostatný vedný odbor.
Vznik pedagogiky ako vedy súvisí s menom veľkého českého pedagóga Jana Amosa Komenského (1592-1670). Výchova a pedagogika sú historicky podmienené, hovoríme o výchove v spoločnosti:
- prvotnopospolnej
- otrokárskej
- feudálnej
- kapitalistickej
- socialistickej
- demokratickej

Pedagogika ako každá veda má svoj predmet skúmania. Predmetom pedagogiky je problematika výchovy, vzdelávania a výcviku detí a mládeže, čiže edukácia.
Pedagogika sa zameriava na skúmanie vedomého, zámerného a cieľavedomého ovplyvňovania osobnosti jedinca.
Základným cieľom pedagogiky je skúmať, zovšeobecňovať a formulovať edukačné zákonitosti, zdokonaľovať edukačnú prax, a tak obohacovať všeobecný fond pedagogických poznatkov.

Úlohy pedagogiky:
- uskutočňovať výskum
- vysvetľovať edukačné javy
- stanovovať normy realizovania edukácie
- zisťovať a opisovať ako možno dosiahnuť a splniť ciele

Pedagogika je svojim zameraním spoločenská veda. Keďže sa zaoberá človekom, je aj humanitnou vedou. Komplexne skúma problematiku edukácie, všíma si predovšetkým jej praktické odbory, ako sú učiteľstvo, vychovávateľstvo, poradenstvo, ktorých sa edukačná realita priamo dotýka.

  • Systém pedagogických disciplín

Pedagogika má vybudovaný vlastný systém vedných disciplín, ktoré sa zameriavajú na určitú vednú problematiku pedagogiky. Sú zacielené buď dovnútra vedy ( na rozvoj samostatnej pedagogiky), alebo smerujú von k edukačnej praxi a spresňujú poznatky o aplikácii pedagogiky o tom, kde sa edukácia realizuje, kto edukáciu uskutočňuje a v akej sociokultúrnej oblasti sa edukácia aplikuje.

Vnútorné členenie pedagogiky - charakteristika jednotlivých súčastí pedagogiky
Metodológia pedagogiky – zaoberá sa rozvojom vedy, zovšeobecňuje poznatky získané vo všetkých ostatných súčastiach pedagogiky
Didaktika – zaoberá sa zákonitosťami procesu výučby
Pedagogická metodika – zaoberá sa skúmaním nových a využívaním už overených metód uplatňovaných v procese výchovy
Pedagogická diagnostika – skúma a hodnotí podmienky edukácie tak aby bola úspešná
Pedagogická prognostika – zaoberá sa tvorením nových modelov edukácie
História pedagogiky a školstva – sústreďuje sa na analýzu historických skutočností súvisiacich s realizovaním edukácie
Pedagogická technológia – Zaoberá sa skvalitnením organizácie učenia sa a vyučovania využitím napr. počítačov, multimediálnej techniky.

Vonkajšie členenie pedagogiky

Členenie podľa miesta:

Školská pedagogika – zaoberá sa edukáciou v rámci školskej sústavy – od materských škôl po univerzity a v príslušných školských zariadeniach.
Osvetová pedagogika – zameriava sa na edukáciu detí a mládeže v osvetovej sústave – v miestnych vzdelávacích strediskách, akadémiách vzdelávania, v kultúrnych strediskách, knižniciach, múzeách, galériách a pod.
Zamestnávateľská pedagogika – špecializuje sa na edukáciu v rozličných zamestnávateľských organizáciách (rezortu, odvetvia, odboru, podniku) či už v štátnom, súkromnom, alebo v cirkevnom sektore, a to vo všetkých oblastiach spoločenského života, pričom tu už do hry vstupuje aj andragogika, veda o edukácii dospelých.
Pedagogika záujmových organizácií sa venuje edukácii detí a mládeže v tzv. záujmových organizáciách, zduženiach, kluboch, asociáciách, zväzoch, v treťom sektore.

Členenie podľa profesie:

Učiteľ (učiteľstvo, osvetárstvo, inštruktorstvo, trénerstvo, školiteľstvo)- dôraz na špecifické formy výučby v rozmanitých inštitucionálnych systémoch.
Vychovávateľ (vychovávateľstvo/sociálna pedagogika) – zameriava sa na edukačno-sociálnu prácu a starostlivosť, napr. na činnosť organizátorov voľného času, pracovníkov úradu práce, sociálnych kurátorov, charitatívnych aktivistov a na organizovanie rekreačných a iných voľnočasových činností.
Poradenský pracovník /edukačné poradenstvo/ - venuje sa poradenským, konzultačným a expertíznym činnostiam, rieši študijné a výučbové problémy, pomáha plánovať celoživotnú edukačnú dráhu a zodpovedajúcu profesijnú kariéru a zameriava sa na poradenstvo pre pedagógov praktikov.
Špeciálny pedagóg – orientuje sa na špeciálne učiteľstvo, poradenstvo a vychovávateľstvo/sociálnu prácu s osobami so špeciálnymi edukačnými potrebami, s rozmanitými špeciálnymi potrebami a s nadanými a talentovanými jedincami.
Riadiaci pracovník (edukačné manažérstvo) – zaoberá sa organizáciou, riadením, vedením a správou.
Metodik a vedecký pracovník (metodika a metodológia) - podieľa sa na organizácii práce v edukačných inštitúciách, na tvorbe cieľových programov, projektov , učebníc.
Inšpektor (inšpektorstvo) – zameriava sa na diagnostické vyhodnocovanie a kontrolu kvality edukácie .
Členenie podľa sociokultúrnej oblasti:

Pedagogika umenia, techniky, vedy, hospodárstva, športu, práva, náboženstva, zdravia a iné.

- asertívne, neasertívne a agresívne správanie
Asertivita je sebapresadzujúce správanie, ktoré rešpektuje vlastné práva aj práva iných.

Rozoznávame:

  1. Submisívne, neasertívne správanie – je také, keď človek porušuje vlastné práva, ľahko podľahne tlaku skupiny, je poddajný, poslúcha., nemá odvahu presadiť svoj názor. Takýto človek sa vyhýba konfliktom, prispôsobuje sa, vyhýba sa problémom, nemá odvahu presadiť sa v medziľudských vzťahoch. Títo ľudia strácajú sebadôveru, často riešia problémy neuroticky, alebo únikom do apatie.
  2. Asertívna správanie – človek rešpektuje vlastné práva, aj práva iných, ale slušne a nenásilným spôsobom trvá na svojich požiadavkách a právach. Ozve sa, keď samu niečo nepáči, neprizerá sa, je aktívny. Obhajuje svoje práva, ale neútočí na iných, práva iného rešpektuje, nespochybňuje. Komunikácia asertívneho človeka je otvorená, úprimná, nebojí sa vyjadriť svoje myšlienky.
  3. Agresívne správanie – človek porušuje práva iných, rešpektuje len svoje vlastné, kričí, obviňuje, útočí. Pri presadzovaní svojich práv manipuluje s ostatnými a je bezohľadný až násilnícky. Agresia môže byť verbálna i fyzická. Takíto ľudia strácajú dôveru ostatných, potom majú pocit nepochopenia, opustenosti a sociálnej izolácie.

Druhy asertivity:

  • základná asertivita - jednoduché vyjadrenie názoru, postoja, myšlienok. Nezahŕňa špeciálnu schopnosť empatie.
  • empatická asertivita - obsahuje vnímavosť a citlivosť k druhým ľuďom, rešpektujú sa nielen názory, ale aj emócie a city druhých ľudí /radosť, hnev, zlosť/. Platí „chápem ťa, ale nesúhlasím“
  • eskalujúca asertivita – stupňovanie vlastnej asertivity, a to najmä vtedy, keď druhý človek nereaguje, alebo je agresívny,
  • konfrontačná asertivita – neútočíme, ale žiadame doplňujúce informácie na riešenie problému, nehodnotíme.

Desať asertívnych práv:

  • máš právo sám posudzovať svoje správanie, myšlienky, city a byť za ne zodpovedný,
  • máš právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia,
  • máš právo určiť si, či a nakoľko si zodpovedný za správanie druhých ľudí,
  • máš právo zmeniť svoj názor,
  • máš právo robiť chyby, ale musíš niesť za ne zodpovednosť,
  • máš právo povedať „nie“ a „ja neviem“,
  • máš právo robiť nelogické rozhodnutia,
  • máš právo byť nezávislý od vôle iných /nemusia ťa mať všetci radi/,
  • máš právo povedať „ja ti nerozumiem“,
  • máš právo povedať „je mi to jedno“.
  • Techniky asertívnej komunikácie, ktoré používate vy

vyberiete si niečo z týchto techník, alebo z prvkov asertívneho správanie a poviete, kde, kedy a prečo a ktoré z nich používate

  1. technika obohratej platne - človek má trvať na svojich právach, má opakovať svoje požiadavky bez toho, aby vysvetľoval príčiny alebo, aby sa ospravedlňoval,
  2. technika voľných informácií – môžeš slobodne hovoriť o tom, čo cítiš, čo si myslíš, bez strachu a úzkosti zo sociálnej situácie,
  3. technika sebaotvorenia – máš právo otvorene hovoriť o svojich pocitoch, myšlienkach so svojim partnerom v komunikácii /máš právo povedať, že sa mi nechce o tom hovoriť/,
  4. technika iniciovania otázok – máš právo slobodne sa pýtať, požadovať informácie, ktoré by lepšie pomohli pochopiť druhého človeka.

Základné prvky asertívneho správania:

  • vyjadrenie vlastných pocitov, citov a myšlienok,
  • schopnosť požiadať o to, čo potrebujeme,
  • nehovoriť áno, keď chceme povedať nie,
  • prijať odmietnutie bez urážky,
  • umenie vyjadriť pochvalu, kritiku aj odmietnutie – kritizujeme názor, neodmietame právo človeka na jeho názor.

Keďže sú nielen zástancovia, ale aj kritici asertívneho správania, aj tak sa uznáva, že otvorené asertívne správanie človeku pomáha adekvátne sa realizovať a a je prospešné aj v boji proti porušovaniu noriem, proti nedisciplinovanosti a manipulácii s ľuďmi.

  • Námety a metodický materiál pre org. formy príprava na vyučovanie v ŠKD

Tu bude už asi každá hovoriť o tom, o svojich výstupoch na praxi v ŠKD, čo ako prebiehalo. Prikladám moju celkom úspešnú prípravu.

Písomná príprava činnosti v ŠKD

PRÍPRAVA NA VYUČOVANIE

Tematická oblasť výchovy:

vzdelávacia

Kompetencia:

učiť sa učiť 

Obsahový štandard:

Rozvíjanie slovnej zásoby, jazykolamy, zmyslové hry, doplňovačky, didaktické hry

Výkonový štandard:

Rozvíjať získané poznatky

Výchovno-vzdelávací cieľ:

Rozpoznávať a určovať hlásky na začiatku slov, precvičovať počítanie do 6 a zlepšovať klímu medzi spolužiakmi

Obsah:

Didaktická hra: Hlásky

Didaktická hra: Bubienok sa prihovára

Pomôcky:

bubienok, šatka, mäkká loptička

Organizácia detí a prostredia

 (prípadný nákres priestoru):

S deťmi budeme na koberci, pred lavicami. postavenie sa bude meniť podľa jednotlivých didaktických hier.

o Metodický postup

I. Deti motivujem tým, že im poviem, že by som chcela byť niekedy pani učiteľkou a preto by som chcela vedieť, čo také deti ako vy vedia, aké sú šikovné, a ako sa vedia aj spolu zahrať. Preto som si pripravila pár hier, ktoré by som s nimi chcela vyskúšať.

II. Potom im už poviem, aby si prišli sadnúť na koberec. Prvá hra bude na tvorenie slov podľa začiatočných hlások. S deťmi budeme stáť v kruhu a ja budem mať v ruke loptičku. Hodím niekomu loptu a pritom poviem jednu hlásku. Budem počítať do troch, a dovtedy bude musieť na danú hlásku povedať slovo. Ak sa mu ho nepodarí vymyslieť, sadne si na zem, na znak toho, že vypadol z hry. Ak sa mu to podarí, hodí loptičku ďalšiemu kamarátovi. Hru budeme opakovať aj dva krát, aby nebolo Ľúto tým, ktorí by v prvom kole rýchlo vypadli

· Druhá hra bude zameraná na sluchové vnímanie, počítanie a pamäť. Deti sa postavia do radu vedľa seba. Ja sa postavím pred nich a zoberiem si do ruky bubienok. Poviem deťom, aby pozorne počúvali moje udieranie. Vždy udriem na bubon niekoľkokrát za sebou – od dvoch do šesť. Ak deti započujú, že som udrela 4x, tak sa postavia. Hru môžem obmieňať aj tak, že pridám pokyn – keď udriem 5x, tak urobia drep.

· Posledná hra bude zameraná na vnímanie reči. Deti sa chytia za ruky, utvoria kruh a do stredu sa postaví jedno dieťa, ktoré určím – bude to slepá baba. Zaviažem mu oči šatkou. Deti sa budú v kruhu pomaly točiť a ja im budem prechádzať za chrbtom. Ak sa niekoho z detí dotknem pleca, to dieťa vykríkne: „Slepá baba“ jedným dychom. Slepá baba sa bude snažiť uhádnuť, kto to vykríkol. Ak sa jej to podarí, tak sa s dotyčným dieťaťom, vymieňa, ak sa jej to nepodarí, ostáva naďalej slepou babou.

· (Ešte som si pripravila jednu hru, ak by náhodou tie vyššie uvedené prebehli prirýchlo. Táto hra bude zameraná tiež na sluchové vnímanie a pamäť, táto hra má ale zábavnejší charakter. Deti budú sedieť v jednom rade a aj ja si sadnem doň – na prvé miesto. Poviem deťom, že si zahráme telefón. Najprv poviem prvému dieťaťu po mojej pravici nejaké zložité, čo najdlhšie slovo a ten ju má pošepkať zase ďalšiemu dieťaťu, a to zase ďalšiemu, až informácia príde k poslednému dieťaťu a ten to slovo má povedať nahlas.)

III. Spýtam sa detí, či sa im hry páčili a pochválim ich, ak sa dodržia disciplínu a budú šikovní.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021