Organizačné formy
výučby – predstavujú organizovanú činnosť žiakov a učiteľa, ktorá prebieha v určitom čase, priestore, podľa plánu.
Klasifikácia
(delenie) organizačných foriem:
Vyučovacia hodina
– základná organizačná forma vyučovania
Vyučovacia hodina je taká organizačná forma
vyučovania, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so skupinou žiakov v učebni. Výučba prebieha podľa stabilného rozvrhu
hodín.
Učiteľ pri výučbe využíva vhodné metódy, zásady, prostriedky, aby dosiahol stanovené výchovno-vzdelávacie ciele. Vyučovacia
hodina trvá 40, 45min. „Dvojhodinovky“ sa uplatňujú napr.v – Tv, Vv, pri laboratórnych prácach. Vyučovacou jednotkou je aj blokové
vyučovanie. Podľa obsahu výučby – z hľadiska predmetov rozlišujeme napr.hodinu slovenského jazyka, matematiky, dejepisu atď.
Vyučovacia hodina môže mať rozličné ciele, usporiadanie, zameranie. Podľa toho učiteľ volí aj organizačné formy vyučovacej
hodiny.
Rozlišujeme:
Štruktúra vyučovacej hodiny základného typu:
Zvláštne typy vyučovacích hodín:
Aj keď sú tieto typy hodín jednostranne zamerané, činnosti učiteľa a žiakov musia byť rôznorodé. V opačnom prípade dochádza k únave žiakov, znižovaniu ich pozornosti.
Vychádzka, exkurzia, výlet
Tieto organizačné formy sú zamerané na získavanie poznatkov, vedomostí, skúseností mimo školy, v rôznom prostredí.
Význam :
Vychádzka
Je organizačná forma, pri ktorej žiaci cielene pozorujú javy a veci v prírodnom alebo technickom prostredí. Uskutočňuje sa najmä na 1.stupni ZŠ. Väčšinou trvá jednu alebo dve vyučovacie hodiny. Realizuje sa do blízkeho okolia školy (do mesta, do parku, k rybníku). Podľa zamerania môžu byť prírodovedné, vlastivedné.
Časti vychádzky:
– upozornenie na to, čo si žiaci majú na vychádzke všímať
– poučenie o bezpečnosti a disciplíne
– pozorovanie (napr. pozorovanie stromov v lese, dopravnej situácie v meste)
– počas vychádzky kladie žiakom otázky, aktivizuje ich, upozorňuje na zaujímavosti
– zhrnutie pozorovania
– zhodnotenie disciplíny, správania žiakov na vychádzke
Exkurzia
Plní tie isté úlohy ako vychádzka. Na rozdiel od vychádzky má intenzívnejšie vzdelávacie zameranie, pripravuje sa dlhšie a dôslednejšie. Podľa zamerania rozlišujeme exkurzie – historické, zemepisné, technické, umelecké, prírodovedné..... Môže sa uskutočniť do hvezdárne, múzea, firmy, podniku, ZOO.....
Etapy exkurzie:
Výlet
Uskutočňuje sa najmä na konci šk. roka. Popri výchovno-vzdelávacej funkcii plní najmä oddychovo-rekreačnú a zábavnú funkciu. Žiak by nemal byť presýtený množstvom pozorovaní. Výlet treba naplánovať, organizačne a personálne zabezpečiť tak ako exkurziu.
Edukačná aktivita je organizačná forma predškolského vyučovania a musí obsahovať vekovú skupinu detí, ktorá bude prípravu realizovať, okruh (JA SOM/ĽUDIA/PRÍRODA/KULTÚRA),oblasť osobnosti, ktorá sa bude rozvíjať (percept.-motorickú, kognitívnu alebo soc-emocionálnu). Určíme tiež podoblasť do ktorej daná aktivita spadá, tému, prierezovú tému, rozvíjanú kompetenciu, obsahový a výkonový štandard, čiastkový cieľ, obsah(1. Vzbudenie záujmu 2. Prípravné cvičenia 3. Hlavná časť 4. Záver), pomôcky a grafický náčrt organizácie detí a prostredia. V metodickom potupe rozpíšeme jednotlivé časti z obsahu v podrobnostiach (1. Vzbudenie záujmu – motivácia(ako motivujem deti, čo im poviem.., 2. Prípravné cvičenia: pri edukačnej aktivite z Vv sú to prstové cvičenia, pri Hv je to dychové, rytmické a melodické cvičenie, pri Tv sú to zdravotné cviky 3. Hlavná časť – rozpis presného postupu činnosti detí a učiteľky 4. Záver – ukončenie a zhodnotenie aktivity). Pri edukačnej aktivite z rozvíjania matematickej gramotnosti má príprava v obsahu tieto tri body: 1. Opakovacia časť (kde si zopakujeme naposledy osvojené poznatky, z matematickej oblasti, aby sme mohli na nich stavať)
2. Hlavná časť (zaraďujeme nové poznatky, zručnosti, skúsenosti, zážitky)3. Záver (zistenie, či si deti úspešne osvojili daný obsah, hodnotenie)
Podrobnejšie o edukačnej aktivite z telesnej výchovy budem hovoriť nižšie pri organizačných formách telesnej výchovy v MŠ.
Stres je psychický stav, keď sa človek stretne s udalosťami, ktoré vníma ako ohrozenie svojej duševnej alebo telesnej pohody.
Udalosť, ktorá vyvoláva stres sa volá stresor a reakcia na stresor sa volá stresová reakcia. Výskumy sa zaoberajú tým, ako vplýva stres na vznik chorôb.
Charakteristika stresu
Stres môže vyvolať veľké množstvo podnetov – napr. prírodná katastrofa, zmena bydliska, rozchod s manželom, partnerom, priateľom, v škole skúšanie, havária, choroba a pod. Zaujímavé je, že aj príjemné udalosti sú pre niektorých ľudí stresové – napr. svadba alebo Vianoce.
Na to ako človek vníma a prežíva stresové situácie vplýva:
– vek,
– pohlavie,
– doterajšie skúsenosti,
– kultúrne zvyklosti,
– povaha jedinca a ďalšie.
Psychické a fyziologické reakcie na stres
Stresové situácie vyvolávajú reakcie, ktoré sa prejavia v psychickej aj fyziologickej oblasti. Medzi psychické reakcie na stres patrí:
Fyziologické reakcie na stres
Telo reaguje
na stresory tým, že sa zrýchli tep a dýchanie, svaly sú napäté. Ak stres pokračuje, dochádza k vysychaniu slín,
sucho v ústach, dochádza k zúženiu ciev. Centrom stresu je hypotalamus. Do krvi sa vylúči hormón adrenalín a noradrenalín
/adrenalín zvyšuje krvný tlak a frekvenciu srdca/. Hans Selye opísal tento proces ako generálny adaptačný syndróm
/GAS/ a získal za to Nobelovu cenu. GAS sa definuje ako súbor odpovedí, ktoré sa prejavujú pri reakcii na stres u všetkých
organizmov.
Prebieha v troch štádiách:
Stres však nemá len negatívne účinky na človeka. Občasný výskyt stresorov môže posilňovať fyziologickú aj psychickú odolnosť organizmu.
Zvládanie stresu
Vzhľadom na nepríjemné pocity, ktoré stres vyvoláva, ľudia sú motivovaní, aby tento stav riešili. Proces, ktorým sa človek snaží vyrovnať so stresovými situáciami sa volá zvládanie stresu /coping/.Autoregulácia je riadenie, usmerňovanie prežívania a správania samotnou osobou – zahŕňa sebavnímanie, sebahodnotenie, sebakontrolu, sebavedomie, sebariadenie a sebatvorbu. Reziliencia je schopnosť človeka dostať sa z ťažkostí, mobilizovať fyzické a psychické sily na prekonanie záťaže, stresu a dosiahnuť svoj cieľ.
Zvládanie má tri hlavné formy:
V praxi sa tieto postupy obyčajne kombinujú.
Zvládanie zamerané na problém zahŕňa v seba tieto kroky:
Zvládanie zamerané na emócie – sa používa najmä vtedy, ak sa príčina stresu nedá ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť prežívanie stresu, emócie, myšlienky, ktoré sú s ním spojené.
Zvládanie zamerané na prostredie – má dve podoby:
a/aktívny zásah doprostredia, pokus o zmenu prostredia, vzťahov,
správania,
b/únik z prostredia, zmena prostredia, zmena ľudí, s ktorými osoba prichádza do
styku.
Organizačné formy Tv:
b) pohybové a relaxačné cvičenia
c) pobyt vonku, športové a branné činnosti
d) cvičenie po spánku
e) telovýchovné chvíľky
f) záujmové popoludňajšie pohybové činnosti
g) školy v prírode
Pohybový obsah týchto organizačných foriem tvoria – zdravotné cviky, pohybové hry, základy športových a branných činností a hudobno-pohybová výchova. Pri nich sa pridŕžame didaktických zásad a rešpektujeme zdravotné, vzdelávacie a výchovné hľadisko.
Edukačná aktivita
Z telesnej výchovy je jednou z najdôležitejších foriem Tv v MŠ. Koná sa pravidelne raz až dvakrát týždenne. Trvanie závisí od veku detí podľa vekových skupín. Deti 3-4 ročné cvičia 15-20 minút, 4-5ročné 20-30 minút, 5-6 ročné 30-40 minút aj dlhšie.
Príprava na edukačnú činnosť sa musí dobre premyslieť. Učiteľka si musí pripraviť náradie, alebo náčinie, ktoré bude potrebovať. Môže ju realizovať podľa možností vonku na čerstvom vzduchu, inak cvičíme v herni, alebo v telocvični hygienicky nezávadnej a dobre vyvetranej. Teplota, kde sa cvičí má byť medzi 16-18°C, pričom vždy dbáme na to, aby boli vykurovacie telesá bezpečne chránené. Dbáme aj na to, aby v miestnosti neboli predmety, o ktoré by sa deti mohli poraniť.
Dôležité je dbať na oblečenie detí. Na rodičovských schôdzach sa treba dohodnúť na cvičebnýchúboroch. Po edukačnej aktivite je nutná hygiena, ktorá vedie deti k otužovaniu (umývanie, sprchovanie). Učiteľka musí byť oblečená v cvičebnom úbore.
Náplň edukačnej aktivity – pri výbere cvikov musí učiteľka dbať na to, abynový cvik vkladala vždymedi cviky, ktoré deti už poznajú. Pri vlastnom cvičení postupuje od jednoduchších cvikov k zložitejším. Výber cvikov musí byť rozmanitý a pestrý, aby sa organizmus dobre rozcvičil.
Osnova edukačnej aktivity: I. Nástup, rušná časť – deti sa oblečú do cvičebných úborov. Predcvičením učiteľka deti motivuje. Pohybový obsah rušnej časti tvorí: chôdza, beh, ich obmeny, zmeny polôh – sed-ľah, alebo rušná pohybová hra. Dĺžka trvania 2-3 minúty.
Deti sa rozostavia čelom k učiteľke, tá cvičí v zrkadlovom obraze. U malých detí začíname z nízkejpolohy, cviky motivuje. U starších detí môžeme začať cvičiť i z vysokej polohy. Precvičujeme všetky svalové skupiny. Ponáročnom cviku na brušné svalstvo zaraďujeme relaxáciu, po poskokoch zaraďujeme dychové cvičenie. Pri písaní príprav dbáme na správny terminologický popis cviku. Nesmie chýbať motivácia (malé deti), pracovný povel (veľké deti), motivácia a pracovný povel(stredné deti), svalová skupina, dávkovanie a grafické znázornenie cvikov. Zdravotné cviky spestrujeme náčiním – stuhy, krúžky, kocky, atď. Do tejto časti zaraďujeme jeden nový cvik. Zdravotným cvikom venujeme asi 10 minút.
III. Hlavná časť
Po skončení zdravot. cvikov si pripravíme náradie a pomôcky. S malými deťmi cvičíme prúdovoumetódou, pri ktorej deti prechádzajú z jedného ,,stanovišťa“ na druhé za sebou. S menšími deťmiv skupinách necvičíme. So staršími deťmi cvičíme v dvoch družstvách. Učiteľka je pri družstve, kde sa cvičí nový cvik a je nutná dopomoc tak, aby videla na všetky deti. Pri oboch metódach je dôležitá premyslená organizácia. Na záver tejto časti zaradí učiteľka novú pohybovú hru, stručne vysvetlí pravidlá. Pre staršie deti sú vhodné súťaživé hry. Využívajú sa aj pohybové hry so spevom, alebo riekankami. Dĺžka trvania hlavnej časti je približne 10-15 minút.
Zaraďujeme sem cvičenia pokojového charakteru, málo náročné na telesné zaťaženie (kľudná pohybová hra, pochod pri hudbe, v dvojstupe, s predmetom v ruke a pod. ) Stručne zhodnotímepriebeh, aktivitu detí. Využívame metódy pochvaly, povzbudenia, prípadne napomenutia. Po skončení edukačnej aktivity deti odchádzajú do umyvárky , prezlečú sa. Trvanie 10-15 minút.
Pohybové a relaxačné cvičenia
Túto organizačnú formu vykonávame každý deň okrem dňa, keď je edukačná aktivita z telesnejvýchovy. Dĺžka trvania je podľa veku od 10 do 20 minút. Dodržiavame hygienické a bezpečnostné požiadavky. Učiteľka musí byť prezlečená do cvič. úboru, deti tiež. Malé deti do spodného prádla.Osnova pohybového a relaxačného cvičenia má 3 časti:
Pobyt vonku
Zaraďujeme ho denne spravidla dopoludnia. S deťmi chodíme von za každého počasia, výnimkou jeveterné počasie, prudké dažde, alebo silný mráz. Pobyt detí vonku má veľký význam pre otužovanie. Je dôležité, aby boli deti vhodne oblečené. Pobyt vonku má 2 základné formy:
1. Pobyt na ihrisku a v záhrade
2. vychádzka
Obsah tvorí voľná hra, spontánny pohyb, športové a branné činnosti. Pri vychádzkach je dôležitou súčasťou disciplinovaný presun detí po komunikáciách v dvojstupe, dodržiavaním základných dopravných predpisov pre chodcov. Pri odchode z MŠ učiteľka určí službu prvým a posledným dvojiciam, oblečie reflexné vesty a nesmie zabudnúť terčík.
Vychádzky majú mať vždy určitú náplň a výchovný cieľ. Do niektorých vychádzok vsunieme náukovú chvíľku – pozorujeme stromy, kvety, dopravný ruch, premeny počasia, všímame si ľudí a pod.
Pri pobyte vonku učiteľka pedagogicky usmerňuje činnosť detí a dozerá na ich bezpečnosť.
Pod jej dozorom lezú deti po preliezkach, hojdajú sa a pod. Vhodnou náplňou sú hry v oblasti dopravnej výchovy, drobné pohybové hry..
Cvičenie po spánku
Po poľudňajšom spánku a oddychu zaraďujeme krátke cvičenie. Deti treba zobúdzať pokojne, aby sa nervový systém príliš nedráždil. Zaraďujeme sem cvičenia na upevnenie návyku správneho držania tela a cviky na precvičovanie klenby chodidla. Veľmi vhodná je hudobno-pohybová výchova s obsahom pohybových hier so spevom a riekankami.
Telovýchovné chvíľky
Sú malé organizačné formy s telovýchovnou náplňou, ktoré vkladáme do režimu dňa podľa potreby, zvačša po sedavej edukačnej aktivite, alebo inej činnosti. Trvanie je 3-5 minút. Tieto chvíľky sú kolektívne. Obsah môže byť rôzny – napr. známa pohybová hra, riekanky s pohybom, poskoky..
Popoľudňajšie záujmové pohybové činnosti
Vhodným obsahom je individuálne cvičenie s náčiním, na náradí – precvičovanie pohybov s loptou, krúžkom, prekonávanie prekážok, hádzanie na cieľ a pod. Vhodné je cvičenie podľa hudby – rytmické a tanečné cvičenia.
Škola v prírode
Je osobitnou organizačnou formou, ktorá si vyžaduje značné úsilie zo strany učiteliek. Je potrebné ju organizovať vo vhodnom objekte, v pokojnom, bezpečnom prostredí. Na organizácii sa podieľa riaditeľka školy, učiteľky i rodičia. Môže sa organizovať v letnom i zimnom prostredí. V škole v prírode sa odporúča presný režim dňa. Dôkladne využívame pohyb na čerstvom vzduchu, chodíme s deťmi na vychádzky. V zimných mesiacoch sa učia sánkovať, lyžovať, hrať sa na snehu. Pobyt v škole v prírode kladne pôsobí na zdravý rast a vývoj dieťaťa.
Organizačné formy Tv v ŠKD