Organizačné formy výučby

Organizačné formy výučby

• Pojem organizačné formy výučby

Organizačné formy výučby – predstavujú organizovanú činnosť žiakov a učiteľa, ktorá prebieha v určitom čase, priestore, podľa plánu.
Klasifikácia (delenie) organizačných foriem:

1. podľa prostredia rozlišujeme:

1. výučbu v triede
2. výučbu v špecializovaných priestoroch školy (počítačová učebňa, laboratórium)
3. výučbu mimo triedy (napr.v prírode, v múzeu)

1. podľa počtu žiakov

1. frontálna (hromadná) forma výučby (učí sa naraz celá trieda)
2. skupinová forma výučby
3. individuálna forma výučby

1. podľa rolí žiakov

1. kooperatívna forma výučby (spolupráca)
2. individuálna forma výučby

Vyučovacia hodina
- základná organizačná forma vyučovania

Vyučovacia hodina je taká organizačná forma vyučovania, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so skupinou žiakov v učebni. Výučba prebieha podľa stabilného rozvrhu hodín.
Učiteľ pri výučbe využíva vhodné metódy, zásady, prostriedky, aby dosiahol stanovené výchovno-vzdelávacie ciele. Vyučovacia hodina trvá 40, 45min. „Dvojhodinovky“ sa uplatňujú napr.v – Tv, Vv, pri laboratórnych prácach. Vyučovacou jednotkou je aj blokové vyučovanie. Podľa obsahu výučby – z hľadiska predmetov rozlišujeme napr.hodinu slovenského jazyka, matematiky, dejepisu atď. Vyučovacia hodina môže mať rozličné ciele, usporiadanie, zameranie. Podľa toho učiteľ volí aj organizačné formy vyučovacej hodiny.

Rozlišujeme:

1. základný typ vyučovacej hodiny (klasická, zmiešaná, kombinovaná hodina)

• plnenie viacerých funkcií

1. zvláštny typ vyučovacej hodiny

• plnenie jednej funkcie na vyučovaní

Štruktúra vyučovacej hodiny základného typu:

1. Organizačná časť hodiny –kontrola prítomnosti žiakov, zápis učiva do triednej knihy, oznámenie cieľa hodiny, motivácia k učeniu
2. Kontrola D.ú
3. Opakovanie učiva – môže byť spojené so skúšaním a hodnotením
4. Vysvetľovanie nového učiva
5. Opakovanie a upevňovanie brebraného učiva – v zmenených podmienkach (úlohami, cvičeniami)
6. Uloženie D.ú
7. Záver vyučovacej hodiny – zhodnotenie práce žiakov a splnenie cieľa

Zvláštne typy vyučovacích hodín:

1. Motivačné hodiny – na začiatku šk. roka, polroka
2. Expozičné hodiny – zamerané na osvojovanie nových vedomostí
3. Fixačné hodiny – upevňovanie vedomostí
4. Evalvačné hodiny – preverovanie a hodnotenie vedomostí

Aj keď sú tieto typy hodín jednostranne zamerané, činnosti učiteľa a žiakov musia byť rôznorodé. V opačnom prípade dochádza k únave žiakov, znižovaniu ich pozornosti.

Vychádzka, exkurzia, výlet

Tieto organizačné formy sú zamerané na získavanie poznatkov, vedomostí, skúseností mimo školy, v rôznom prostredí.

Význam :

1. vzdelávací – žiak získava poznatky, vedomosti, správne predstavy, pretože pozorovanie prebieha v skutočných podmienkach
2. výchovný – formovanie vzťahu k prírode, k jej ochrane, k práci

Vychádzka

Je organizačná forma, pri ktorej žiaci cielene pozorujú javy a veci v prírodnom alebo technickom prostredí. Uskutočňuje sa najmä na 1.stupni ZŠ. Väčšinou trvá jednu alebo dve vyučovacie hodiny. Realizuje sa do blízkeho okolia školy (do mesta, do parku, k rybníku). Podľa zamerania môžu byť prírodovedné, vlastivedné.

Časti vychádzky:

1. Oznámenie cieľa
   - upozornenie na to, čo si žiaci majú na vychádzke všímať
   - poučenie o bezpečnosti a disciplíne
2. Samotná vychádzka
   - pozorovanie (napr. pozorovanie stromov v lese, dopravnej situácie v meste)
   - počas vychádzky kladie žiakom otázky, aktivizuje ich, upozorňuje na zaujímavosti
3. Záverečná časť
   - zhrnutie pozorovania
   - zhodnotenie disciplíny, správania žiakov na vychádzke

Exkurzia

Plní tie isté úlohy ako vychádzka. Na rozdiel od vychádzky má intenzívnejšie vzdelávacie zameranie, pripravuje sa dlhšie a dôslednejšie. Podľa zamerania rozlišujeme exkurzie – historické, zemepisné, technické, umelecké, prírodovedné..... Môže sa uskutočniť do hvezdárne, múzea, firmy, podniku, ZOO.....

Etapy exkurzie:

1. Príprava učiteľa

• vytýčiť cieľ
• premyslieť termín exkurzie, finančné náklady
• zabezpečiť dopravu, sprievodcu

1. Príprava žiakov

• poznať cieľ exkurzie
• zadať úlohy pozorovania
• poučenie o správaní a bezpečnosti

1. Vlastná exkurzia

• pozorovanie
• učiteľ nezasahuje do reči sprievodcu, dbá na bezpečnosť žiakov
• ak učiteľ sám robí komentár, musí sa dobre pripraviť, čo povie žiakom

1. Zhodnotenie exkurzie

• zhodnotenie správania, disciplíny žiakov
• diskusia o exkurzii (po návrate v škole)

Výlet

Uskutočňuje sa najmä na konci šk. roka. Popri výchovno-vzdelávacej funkcii plní najmä oddychovo-rekreačnú a zábavnú funkciu. Žiak by nemal byť presýtený množstvom pozorovaní. Výlet treba naplánovať, organizačne a personálne zabezpečiť tak ako exkurziu.

• Špecifiká org. formy predškolského vyučovania (org. forma edukačná aktivita)

Edukačná aktivita je organizačná forma predškolského vyučovania a musí obsahovať vekovú skupinu detí, ktorá bude prípravu realizovať, okruh (JA SOM/ĽUDIA/PRÍRODA/KULTÚRA),oblasť osobnosti, ktorá sa bude rozvíjať (percept.-motorickú, kognitívnu alebo soc-emocionálnu). Určíme tiež podoblasť do ktorej daná aktivita spadá, tému, prierezovú tému, rozvíjanú kompetenciu, obsahový a výkonový štandard, čiastkový cieľ, obsah(1. Vzbudenie záujmu 2. Prípravné cvičenia 3. Hlavná časť 4. Záver), pomôcky a grafický náčrt organizácie detí a prostredia. V metodickom potupe rozpíšeme jednotlivé časti z obsahu v podrobnostiach (1. Vzbudenie záujmu - motivácia(ako motivujem deti, čo im poviem.., 2. Prípravné cvičenia: pri edukačnej aktivite z Vv sú to prstové cvičenia, pri Hv je to dychové, rytmické a melodické cvičenie, pri Tv sú to zdravotné cviky 3. Hlavná časť - rozpis presného postupu činnosti detí a učiteľky 4. Záver - ukončenie a zhodnotenie aktivity). Pri edukačnej aktivite z rozvíjania matematickej gramotnosti má príprava v obsahu tieto tri body: 1. Opakovacia časť (kde si zopakujeme naposledy osvojené poznatky, z matematickej oblasti, aby sme mohli na nich stavať)
2. Hlavná časť (zaraďujeme nové poznatky, zručnosti, skúsenosti, zážitky)3. Záver (zistenie, či si deti úspešne osvojili daný obsah, hodnotenie)

Podrobnejšie o edukačnej aktivite z telesnej výchovy budem hovoriť nižšie pri organizačných formách telesnej výchovy v MŠ.

• Príčiny stresu a spôsoby zvládnutia stresových situácií

Stres je psychický stav, keď sa človek stretne s udalosťami, ktoré vníma ako ohrozenie svojej duševnej alebo telesnej pohody.

Udalosť, ktorá vyvoláva stres sa volá stresor a reakcia na stresor sa volá stresová reakcia. Výskumy sa zaoberajú tým, ako vplýva stres na vznik chorôb.

Charakteristika stresu

Stres môže vyvolať veľké množstvo podnetov – napr. prírodná katastrofa, zmena bydliska, rozchod s manželom, partnerom, priateľom, v škole skúšanie, havária, choroba a pod. Zaujímavé je, že aj príjemné udalosti sú pre niektorých ľudí stresové – napr. svadba alebo Vianoce.

Na to ako človek vníma a prežíva stresové situácie vplýva:
- vek,
- pohlavie,
- doterajšie skúsenosti,
- kultúrne zvyklosti,
- povaha jedinca a ďalšie.

Psychické a fyziologické reakcie na stres

Stresové situácie vyvolávajú reakcie, ktoré sa prejavia v psychickej aj fyziologickej oblasti. Medzi psychické reakcie na stres patrí:

• úzkosť, obavy, strach sú najčastejšie reakcie na stres a prejavujú sa aj vo forme trémy pred skúškou, alebo inou dôležitou udalosťou. Sprevádza ich psychické aj fyzické napätie.
• Zlosť a agresia – sú tiež časté reakcie na stres, sú spojené aj s frustráciou. Napr. pri rozchode partnerov smeruje zlosť a agresia k osobe, ktorá stres vyvolala, čo môže viesť k ohováraniu a intrigám. Agresia môže byť nielen slovná /v podobe nadávok, vyhrážok/, ale aj v podobe bitky, či zameraná na ničenie vecí. Taktiež môže byť zameraná voči sebe v podobe sebaobviňovania.
• Apatia a depresia – sú ďalšie reakcie na stres. Človek prežíva smútok, vnútorne sa trápi, obviňuje, uzatvára do seba. Ak stresová situácia dlhšie trvá a človek ju nezvláda, tak môže prerásť do apatie až depresie.
• Oslabenie kognitívnych funkcií – ľudia, ktorí podľahli stresu v emocionálnej rovine, nie sú schopní dlhšieho sústredenia, oslabujú sa ich logické myšlienkové pochody. Nevedia kontrolovať svoje reakcie rozumom.
• Únik zo situácie a hľadanie podpory –je spôsob negovania stresu, nevšímanie si stresu, aj keď podvedome stres na človeka pôsobí. Človek hľadá a žiada pomoc od iných a stáva sa od nich závislý.

Fyziologické reakcie na stres

Telo reaguje na stresory tým, že sa zrýchli tep a dýchanie, svaly sú napäté. Ak stres pokračuje, dochádza k vysychaniu slín, sucho v ústach, dochádza k zúženiu ciev. Centrom stresu je hypotalamus. Do krvi sa vylúči hormón adrenalín a noradrenalín /adrenalín zvyšuje krvný tlak a frekvenciu srdca/. Hans Selye opísal tento proces ako generálny adaptačný syndróm /GAS/ a získal za to Nobelovu cenu. GAS sa definuje ako súbor odpovedí, ktoré sa prejavujú pri reakcii na stres u všetkých organizmov.
Prebieha v troch štádiách:

1. alarm /poplachová reakcia/ - organizmus zmobilizuje všetky sily na zvládnutie stresu.
2. Rezistencia /odolnosť/ - organizmus sa pokúša vyrovnať so stresom formou „útoku“ /bojuje s ním/, alebo „úteku“ – snaží sa utiecť z dosahu ohrozenia.
3. Exhauscia /vyčerpanie/ - nastáva vtedy, ak už organizmus nie je schopný bojovať, vyčerpal všetky svoju sily a môže nastať až smrť.

Stres však nemá len negatívne účinky na človeka. Občasný výskyt stresorov môže posilňovať fyziologickú aj psychickú odolnosť organizmu.

Zvládanie stresu

Vzhľadom na nepríjemné pocity, ktoré stres vyvoláva, ľudia sú motivovaní, aby tento stav riešili. Proces, ktorým sa človek snaží vyrovnať so stresovými situáciami sa volá zvládanie stresu /coping/.Autoregulácia je riadenie, usmerňovanie prežívania a správania samotnou osobou – zahŕňa sebavnímanie, sebahodnotenie, sebakontrolu, sebavedomie, sebariadenie a sebatvorbu. Reziliencia je schopnosť človeka dostať sa z ťažkostí, mobilizovať fyzické a psychické sily na prekonanie záťaže, stresu a dosiahnuť svoj cieľ.

Zvládanie má tri hlavné formy:

• zvládanie zamerané na problém,
• zvládanie zamerané na emócie,
• zvládanie zamerané na ovplyvnenie prostredia, v ktorom človek žije.

V praxi sa tieto postupy obyčajne kombinujú.

Zvládanie zamerané na problém zahŕňa v seba tieto kroky:

• vymedzenie problémy, jeho popis,
• zber informácií o probléme,
• hľadanie, navrhovanie riešení a ich alternatív,
• hodnotenie návrhov riešení – zvažovanie plusov a mínusov, nákladov a možností,
• výber optimálneho riešenia – vzhľadom na možnosti,
• realizácia riešenia a spätná informácia o úspešnosti resp. neúspešnosti riešenia - poučenie pre budúcnosť.

Zvládanie zamerané na emócie – sa používa najmä vtedy, ak sa príčina stresu nedá ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť prežívanie stresu, emócie, myšlienky, ktoré sú s ním spojené.

Zvládanie zamerané na prostredie – má dve podoby:

a/aktívny zásah doprostredia, pokus o zmenu prostredia, vzťahov, správania,
b/únik z prostredia, zmena prostredia, zmena ľudí, s ktorými osoba prichádza do styku.

• Formy pohybovej výchovy v MŠ a v ŠKD

Organizačné formy Tv:

1. a) edukačná aktivita
   b) pohybové a relaxačné cvičenia
   c) pobyt vonku, športové a branné činnosti
   d) cvičenie po spánku
   e) telovýchovné chvíľky
   f) záujmové popoludňajšie pohybové činnosti
   g) školy v prírode

Pohybový obsah týchto organizačných foriem tvoria – zdravotné cviky, pohybové hry, základy športových a branných činností a hudobno-pohybová výchova. Pri nich sa pridŕžame didaktických zásad a rešpektujeme zdravotné, vzdelávacie a výchovné hľadisko.

Edukačná aktivita

Z telesnej výchovy je jednou z najdôležitejších foriem Tv v MŠ. Koná sa pravidelne raz až dvakrát týždenne. Trvanie závisí od veku detí podľa vekových skupín. Deti 3-4 ročné cvičia 15-20 minút, 4-5ročné 20-30 minút, 5-6 ročné 30-40 minút aj dlhšie.

Príprava na edukačnú činnosť sa musí dobre premyslieť. Učiteľka si musí pripraviť náradie, alebo náčinie, ktoré bude potrebovať. Môže ju realizovať podľa možností vonku na čerstvom vzduchu, inak cvičíme v herni, alebo v telocvični hygienicky nezávadnej a dobre vyvetranej. Teplota, kde sa cvičí má byť medzi 16-18°C, pričom vždy dbáme na to, aby boli vykurovacie telesá bezpečne chránené. Dbáme aj na to, aby v miestnosti neboli predmety, o ktoré by sa deti mohli poraniť.

Dôležité je dbať na oblečenie detí. Na rodičovských schôdzach sa treba dohodnúť na cvičebnýchúboroch. Po edukačnej aktivite je nutná hygiena, ktorá vedie deti k otužovaniu (umývanie, sprchovanie). Učiteľka musí byť oblečená v cvičebnom úbore.

Náplň edukačnej aktivity – pri výbere cvikov musí učiteľka dbať na to, abynový cvik vkladala vždymedi cviky, ktoré deti už poznajú. Pri vlastnom cvičení postupuje od jednoduchších cvikov k zložitejším. Výber cvikov musí byť rozmanitý a pestrý, aby sa organizmus dobre rozcvičil.

Osnova edukačnej aktivity: I. Nástup, rušná časť – deti sa oblečú do cvičebných úborov. Predcvičením učiteľka deti motivuje. Pohybový obsah rušnej časti tvorí: chôdza, beh, ich obmeny, zmeny polôh – sed-ľah, alebo rušná pohybová hra. Dĺžka trvania 2-3 minúty.

1. Prípravnáčasť – zdravotné cviky

Deti sa rozostavia čelom k učiteľke, tá cvičí v zrkadlovom obraze. U malých detí začíname z nízkejpolohy, cviky motivuje. U starších detí môžeme začať cvičiť i z vysokej polohy. Precvičujeme všetky svalové skupiny. Ponáročnom cviku na brušné svalstvo zaraďujeme relaxáciu, po poskokoch zaraďujeme dychové cvičenie. Pri písaní príprav dbáme na správny terminologický popis cviku. Nesmie chýbať motivácia (malé deti), pracovný povel (veľké deti), motivácia a pracovný povel(stredné deti), svalová skupina, dávkovanie a grafické znázornenie cvikov. Zdravotné cviky spestrujeme náčiním – stuhy, krúžky, kocky, atď. Do tejto časti zaraďujeme jeden nový cvik. Zdravotným cvikom venujeme asi 10 minút.

III. Hlavná časť

Po skončení zdravot. cvikov si pripravíme náradie a pomôcky. S malými deťmi cvičíme prúdovoumetódou, pri ktorej deti prechádzajú z jedného ,,stanovišťa“ na druhé za sebou. S menšími deťmiv skupinách necvičíme. So staršími deťmi cvičíme v dvoch družstvách. Učiteľka je pri družstve, kde sa cvičí nový cvik a je nutná dopomoc tak, aby videla na všetky deti. Pri oboch metódach je dôležitá premyslená organizácia. Na záver tejto časti zaradí učiteľka novú pohybovú hru, stručne vysvetlí pravidlá. Pre staršie deti sú vhodné súťaživé hry. Využívajú sa aj pohybové hry so spevom, alebo riekankami. Dĺžka trvania hlavnej časti je približne 10-15 minút.

1. Ukľudnenie, záver

 Zaraďujeme sem cvičenia pokojového charakteru, málo náročné na telesné zaťaženie (kľudná pohybová hra, pochod pri hudbe, v dvojstupe, s predmetom v ruke a pod. ) Stručne zhodnotímepriebeh, aktivitu detí. Využívame metódy pochvaly, povzbudenia, prípadne napomenutia. Po skončení edukačnej aktivity deti odchádzajú do umyvárky , prezlečú sa. Trvanie 10-15 minút.

Pohybové a relaxačné cvičenia

Túto organizačnú formu vykonávame každý deň okrem dňa, keď je edukačná aktivita z telesnejvýchovy. Dĺžka trvania je podľa veku od 10 do 20 minút. Dodržiavame hygienické a bezpečnostné požiadavky. Učiteľka musí byť prezlečená do cvič. úboru, deti tiež. Malé deti do spodného prádla.Osnova pohybového a relaxačného cvičenia má 3 časti:

1. Rozohriatie II. Zdravotné cviky III. Ukľudnenie

Pobyt vonku

Zaraďujeme ho denne spravidla dopoludnia. S deťmi chodíme von za každého počasia, výnimkou jeveterné počasie, prudké dažde, alebo silný mráz. Pobyt detí vonku má veľký význam pre otužovanie. Je dôležité, aby boli deti vhodne oblečené. Pobyt vonku má 2 základné formy:
1. Pobyt na ihrisku a v záhrade
2. vychádzka

Obsah tvorí voľná hra, spontánny pohyb, športové a branné činnosti. Pri vychádzkach je dôležitou súčasťou disciplinovaný presun detí po komunikáciách v dvojstupe, dodržiavaním základných dopravných predpisov pre chodcov. Pri odchode z MŠ učiteľka určí službu prvým a posledným dvojiciam, oblečie reflexné vesty a nesmie zabudnúť terčík.

Vychádzky majú mať vždy určitú náplň a výchovný cieľ. Do niektorých vychádzok vsunieme náukovú chvíľku – pozorujeme stromy, kvety, dopravný ruch, premeny počasia, všímame si ľudí a pod.

Pri pobyte vonku učiteľka pedagogicky usmerňuje činnosť detí a dozerá na ich bezpečnosť.

Pod jej dozorom lezú deti po preliezkach, hojdajú sa a pod. Vhodnou náplňou sú hry v oblasti dopravnej výchovy, drobné pohybové hry..

Cvičenie po spánku

Po poľudňajšom spánku a oddychu zaraďujeme krátke cvičenie. Deti treba zobúdzať pokojne, aby sa nervový systém príliš nedráždil. Zaraďujeme sem cvičenia na upevnenie návyku správneho držania tela a cviky na precvičovanie klenby chodidla. Veľmi vhodná je hudobno-pohybová výchova s obsahom pohybových hier so spevom a riekankami.

Telovýchovné chvíľky

Sú malé organizačné formy s telovýchovnou náplňou, ktoré vkladáme do režimu dňa podľa potreby, zvačša po sedavej edukačnej aktivite, alebo inej činnosti. Trvanie je 3-5 minút. Tieto chvíľky sú kolektívne. Obsah môže byť rôzny – napr. známa pohybová hra, riekanky s pohybom, poskoky..

Popoľudňajšie záujmové pohybové činnosti

Vhodným obsahom je individuálne cvičenie s náčiním, na náradí – precvičovanie pohybov s loptou, krúžkom, prekonávanie prekážok, hádzanie na cieľ a pod. Vhodné je cvičenie podľa hudby – rytmické a tanečné cvičenia.

Škola v prírode

Je osobitnou organizačnou formou, ktorá si vyžaduje značné úsilie zo strany učiteliek. Je potrebné ju organizovať vo vhodnom objekte, v pokojnom, bezpečnom prostredí. Na organizácii sa podieľa riaditeľka školy, učiteľky i rodičia. Môže sa organizovať v letnom i zimnom prostredí. V škole v prírode sa odporúča presný režim dňa. Dôkladne využívame pohyb na čerstvom vzduchu, chodíme s deťmi na vychádzky. V zimných mesiacoch sa učia sánkovať, lyžovať, hrať sa na snehu. Pobyt v škole v prírode kladne pôsobí na zdravý rast a vývoj dieťaťa.

Organizačné formy Tv v ŠKD

1. Rekreačná činnosť – má charakter výdatnej pohybovej aktivity, ktoré vykonávame so žiakmi podľa možností na zdravom vzduchu, prípadne v tělocviční. Vhodné sú najma pohybové hry v prírode, na ihrisku, sezónne športy, hry a zábavy. Pohybovo náročnejšie vychádzky, turistika. Pri nevhodnom počasí realizujeme pohybové hry, využívame cvičenie na náradí, s náčiním, hodobno- pohybové hry, snaživé hry v tělocviční. Ak má škola plaváreň, fitnes atď. ich tiež využívame. Rekreačné činnosto rozdělujeme na: organizované a spontánne.
2. Záujmová činnosť – telovýchovná – športová. V nej sa realizuje telesná, športová, turistická a dopravná činnoť.