Kazuistika – z lat. slova
casust.j. prípad, udalosť, náhoda.
V sociálnej práci v kazuistických štúdiach považujeme za priekopníčku Mary
Richmond.
Kazuistika je vedeckým spracovaním konkrétneho prípadu. Je to štúdium všetkých dostupných
písomných a iných materiálov postihnutého jedinca v smere diagnostického ohodnotenia a sformovania záverov.
Je to vlastne : -štúdium
prípadu, klinické údaje o vývine a súčasnom stave jedinca
-údaje o okolnostiach ,ktoré mohli vývin a súčasný stav
ovplyvniť
-osobný kontakt s klientom-rozhovor, pozorovanie
-používa sa v psychológii, pedagogike, soc. práci, sociológii,
poradenstve
Využitie kazuistiky v činnostiach sociálneho pracovníka:
– v sociálnej diagnostike(dotazník, rozhovor, Bálintovské skupiny, pozorovanie, testy)
– v sociálnom procese(na úradoch práce,v mimovládnom ,neziskovom sektore, v rehabilitácii)
– v poradenskom systéme(základné poradenstvo, odborné poradenstvo, špecializované por.)
– vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov(bakalárske, diplomové práce, supervízia, soc. porad).
– v pomáhajúcich profesiách(sociológia, psychológia, pedagogika, právo, medicína)
– v terapiách(pracovná terapia, terapia hrou, muzikoterapia, arteterapia, dramatoterapia, psychomotorická terapia, terapia realitou, činnostná terapia)
– vo vedeckom výskumnej činnosti(výskumné ústavy, vysoké školy, konferencie, semináre,)
8. na ilustráciu(odborné knihy, skriptá, filmy, odborné časopisy, počítačové výstupy)
Štruktúra kazuistiky v sociálnej práci:
– Základné údaje
:a/ osobné údaje
b/diagnostika
c/diagnóza
2. Anamnéza: a/ rodinná
b/ osobná ( zdravotná, školská, profesijná,
sociálna)
3. Status praesens: a/ analýza problému
b/ momentálny stav ,aká je stva v súčasnosti
4. Prognóza: je to odborná
predpoveď sociálneho pracovníka. Vytyčuje potencionálne
možnosti klienta, ktoré by za určitých podmienok mohol dosiahnuť
5.
Katamnéza: spätné sledovanie môže ,ale nemusí byť. Je to sledovanie priebehu problému
od doby skončenia nápravy, soc. pôsobenia .Jej
cieľom je informovať sa
o tom, ako sa darí klientovi. Kontakt môže byť osobný, písomný, telefonický.
Kazuistiky delíme z viacerých možných hľadísk:
1. Z hľadiska zamerania:
sociálna,medicínska,psychologická,sociologická,právna,padagogická
Kriminologická
2. Z hľadiska
spracovania a prezentovania: opis histórie prípadu
štúdium a rozbor prípadu
komplexná
kazuistika
3. Z hľadiska komplexnosti informácii: čiastková, parciálna/ týka sa iba niektorých stránok
osobnosti/
celková, komplexná/ obsahuje všestranný opis /
4. Z hľadiska spracovania : voľná / nemá vopred
určený plán /
štrukturovaná/ je vypracovaná v súlade s prijatou dispozíciou
podľa schém /
5. Z hľadiska účelu:
klinická /je ralatívne voľná, najviac využívaná, slúži ako podklad na
odborné diskusie
učebnicová / je určená
odborníkom ,je precíznym opisom jednotlivého
prípadu /
časopisecká /prináša výnimočné prípady, čitatelia majú získať nové
informácie
Funkcie kazuistiky:
– Heuristická funkcia: objavovacia, výskumná. Ide o získavanie prvých informácii.
– Verifikačná funkcia: overovacia, dokumentačná. Overuje postupy, metódy, správnosť získavania
– Ilustračná funkcia: uvádza názorné príklady na objasnenie prípadu.
– Poznávacia ,metodická funkcia: sa zaoberá javmi, vzťahmi a hypotézami.
– Hodnotová, postojová a morálna funkcia: orientuje sa na kritické skúmanie morálnych
– aspektov pri rozhodovaní o jednotlivcovi
– Aplikačná a formatívna funkcia: spracúva návrhy a hodnotenia
– Koordinačná a integračná funkcia : sa zameriava na hľadanie zákonitostí a podstatných vzťahov .
Štýl kazuistiky: je to náučný literárny útvar-náučný štýl. Kazuistiky má byť písaná stručne a jasne, má poučiť a informovať. Jej vlastnosťami sú objektívnosť, verejnosť, pojmovosť, presnosť, zreteľnosť a odbornosť.
Kazuistický prístup: je profesionálny, systematický, analytický postup odborníka .Cieľom je získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade. Prístup je individuálny ku každému klientovi.