Metódy sociálnej práce s jednotlivcom
Metódy sociálnej práce s jednotlivcom. Vymedzenie metód, techník a postupov pri práci s jednotlivcom.
Prípadová sociálna práca.
• SP s jednotlivcom sa rozumie priamy a zámerný
kontakt soc. pracovníka s klientom v záujme riešenia jeho soc. problémovej situácie pričom doraz sa kladie rovnomerne na možné vplyvy
koreniace v osobnosti klienta ako aj na možné vplyvy pôsobiace v jeho okolí.
• ide o súbor metód zameraných na priamy
pracovný kontakt s klientom.
Metódy (etapy) SP s jednotlivcom - mikrometódy
Metódy soc. práce kopírujú etapy soc. práce s jednotlivcom. Sociálna práca s jednotlivcom sa odvodzuje od
jednotlivých etáp. Vymedzujeme 4 etapy soc.práce s jednotlivcom:
1. Etapa sociálnej
evidencie - jej základom je prvý kontakt sociálneho pracovníka s klientom, ktorý je
ovplyvnený dvoma faktormi – prostredím v ktorom vzťah vzniká a spôsobom ako vznikne (dobrovoľne či nedobrovoľne). Dôležité je
vytvorenie profesionálneho terapeutického vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom. Cieľom evidencie je vytvorenie atmosféry dôvery,
otvorenie komunikácie, ukázanie snahy klientovi pomôcť a získanie základných informácií o probléme klienta. Základné
metódy: rozhovor, pozorovanie.
Sociálna evidencia zahŕňa aj stručnú analýza prípadu (situačná
analýza): sústredenie na rodinnú a osobnú analýzu klienta označovanú i ako osobná či rodinná
anamnéza.
• Osobná anamnéza: základné info o klientovi (meno, adresa, informácie o životnej situácii)
• Rodinná anamnéza: analýza užšieho prostredia, základné info o všetkých členoch rodiny, súčasťou je i analýza
bytových podmienok a pod.
• Analýza širšieho prostredia: pracovisko, klientovo postavenie formálne a neformálne,
atmosféra na pracovisku, vzťahy, úspechy, zlyhania
• Analýza situácie: hľadanie vzájomných súvislostí a analýza
zistených skutočností. Soc. pracovník vyberá tie najdôležitejšie fakty, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na situáciu, resp. sociálnu
kolíziu.
2. Etapa hodnotenia, sociálnej diagnostiky a vypracovania sociálneho
plánu – v nej sociálny pracovník vypracováva sociálnu diagnózu, teda určí príčiny problému, dopad
problému na klienta a spôsob sociálneho zásahu (riešenie), ktorý v danom prípade použije.
Plán práce
s klientom: pri vypracovávaní plánu alebo projektu musí soc. pracovník rešpektovať 3 hlavné problémy: špecifickosť
cieľov, stanovenie kategórie účastníkov zapojených do práce a voľbu foriem práce. Plán práce buď vypracuje sám soc. pracovník a klienta
s ním oboznámi, alebo sa plán vypracuje spolu s klientom. Klient musí byť od začiatku partnerom soc. pracovníka., spolupracujú, rozhodujú
spolu o ľuďoch, ktorí by mohli klientovi pomôcť a pod.
Súčasťou plánu je aj voľba pracovných metód -
takých, ktoré majú najvyšší predpoklad priviesť nás k úspešnému vyriešeniu klientovho problému.
3. Etapa sociálnej intervencie – vlastné jadro soc. práce – je plánovaný, koordinovaný
postup pri riešení problému. Je to celý súbor metodických postupov. Z pohľadu sociálnej práce ide o priame zasahovanie do spôsobov konania
jednotlivcov. Využíva sa veľa metód, ich voľba závisí od osobnosti klienta, problému, s ktorým klient prichádza a od prostredia. Základnou
metódou je rozhovor.
Podľa stupňa naliehavosti rozlišujeme:
· Bežnú
intervenciu – ktorá je určená k prípadu, kde je možné postupné, pokojné riešenie. (necháva sa možnosť a voľnosť
riešenia problému)
· Krízovú intervenciu - je určená klientovi, ktorý sa náhle ocitol v akútnej
krízovej situácii. Je definovaná ako špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa náhle ocitli v kríze. Kríza môže byť: zjavná
(situácia, kedy si jednotlivec plne uvedomuje, pripúšťa a väčšinou aj vedome čelí situácii vyvolávajúcej krízu) alebo
latentná (jednotlivec si plne neuvedomuje, nechce alebo nemôže pripustiť situáciu vyvolávajúcu krízu).
Fázy
krízovej intervencie:
• Okamžitá redukcia ohrozenia
• Prvotný odhad situácie a jej posúdenie
•
Formulácia hypotézy
• Samotná intervencia
Do sociálnej intervencie (okrem soc. terapie)
patrí: rozhovor, písanie žiadostí, vedenie klienta k svojpomoci, posilňovanie odolnosti klienta, realitná terapia, vedenie iných k pomoci
klientovi, výcvik komunikačných zručností, objektívne hodnotenie situácie, správny odhad a zhodnotenie rizika atď. Súčasťou tejto
etapy je: sociálna terapia, soc. rehabilitácia, poradenstvo, diskusia.
Hlavné zásady pri práci
s klientom - právo klienta na riešenie vlastného problému, sociálny pracovník rešpektuje právo
klienta robiť vlastné závery
· akceptuje klienta takého, aký je
· hľadanie silných stránok klientovej osobnosti,
·
zachovávanie dôverných skutočností, ktoré klient pri rozhovoroch prezradil a mlčanlivosť o osobných veciach klienta
· nové
informácie, ktoré majú pre klienta význam, je sociálny pracovník povinný sprístupniť
· sociálny pracovník neodsudzuje klienta pre
jeho zovňajšok, má porozumieť klientovi a nie ho odsudzovať.
4. Etapa zaznamenávania
dokumentácie a ukončenia prípadu - katamnéza – moment skončenia terapie - zisťovanie, overovanie situácie napr. po pol
roku
Zakončenie prípadu : soc. pracovník môže ukončiť prácu s klientom zo štyroch
dôvodov: problém vyriešili, klient dlhodobo odmieta zodpovedne pristupovať k riešeniu vlastných problémov, zmena bydliska klienta, resp. soc.
pracovníka a nástup klienta na liečenie, do výkonu trestu, smrť.
Prípadová sociálna práca
Na začiatku 20. Storočia bolo charakteristické pre prípadovú sociálnu prácu - hľadanie práce pre
členov rodiny, ktorí sa nachádzali v problémoch, zabezpečenie školy pre deti, umiestnenie opustených, zanedbávaných a podvyživených
v opatrovateľských inštitúciách
Prípadová soc.práca sa spája s osobnosťami ako sú Richmondová (zaviedla pojem prípadová
soc.práca), Robinsonová, či Krakešová – Došková, ktorá termín prípadová soc.práca zaviedla v našom prostredí -
použila ho na označenie individuálneho riešenia problémov jednotlivca, čiže sociálneho prípadu. Podľa nej je sociálnym
prípadom človek, ktorý nie je schopný vlastnými silami prekonávať životné problémy a prekážky, s ktorými sa stretáva pri plnení
svojich ľudských funkcií, úloh, rolí ako napr. rodičovská, manželská, pracovná, hospodárska či výchovná. Pričom upozorňovala, že
vo väčšine prípadov jednotlivec zlyháva vo viacerých funkciách súčasne.
Prípadová sociálna práca je
najstaršou a najviac rozpracovanou metódou SP. Jej základ vychádza z toho, že vo vývine osobnosti klienta nastalo v niektorom období
narušenie vplyvom vnútorných alebo vonkajších determinantov.
V súčasnosti sa na označenie prípadovej práce používajú
pojmy ako - individuálna sociálna práca, sociálna práca s jednotlivcom alebo case work
Cieľom
prípadovej sociálnej práce je zmena chybných životných postojov klienta a jeho schopností riešiť primeranou a spoločensky
prijateľnou formou svoje osobné, rodinné a spoločenské problémy.
Avšak pod pojmom prípadová sociálna práca
nerozumieme len konkrétnu sociálnu prácu s jednotlivcom, ale môže byť viazaná aj na sociálnu prácu orientovanú na rodinu, skupinu či
komunitu. Sociálny prípad je tak chápaný ako problémová situácia, v ktorej sa ocitol jednotlivec, skupina alebo spoločnosť.
Etapy prípadovej sociálnej práce (sú tie isté ako u sociálnej práce s jednotlivcom) – viď vyššie
Základné metódy SP s jednotlivcom:
Rozhovor a
komunikácia - Je zámerná organizovaná komunikácia, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu,
ide o výmenu info, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami. Počas rozhovoru si všímame verbálnu i neverbálnu stránku
rozhovoru. Základnými zásadami rozhovoru je aktívne počúvanie a kladenie otázok.
Pozorovanie - zakladá sa na
cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti. Pri realizácii pozorovania je potrebné si jednoznačne
stanoviť cieľ, premyslieť si plán pozorovania, ktorý do určitej miery zabezpečí i jeho systematičnosť. Sledujeme pozorovaný subjekt -
osobu pohľadom pričom nezasahujeme do javov a dejov
Sociálna terapia - zahŕňa prvok intervencie
a aktívnej terapeutickej pomoci
Sociálna rehabilitácia - obnova, návrat, znovuzačlenenie sa späť
do spoločnosti (resocializácia)
Sociálne služby - zákon 195/1998 Zb. o soc. pomoci
Sociálne poradenstvo
Sociálna prevencia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta