Metódy sociálnej práce s jednotlivcom

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 17.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 063 slov
Počet zobrazení: 17 203
Tlačení: 753
Uložení: 730
Metódy sociálnej práce s jednotlivcom. Vymedzenie metód, techník a postupov pri  práci s jednotlivcom.  Prípadová sociálna práca.
 
•  SP s jednotlivcom sa rozumie priamy a zámerný kontakt soc. pracovníka s klientom v záujme riešenia jeho soc. problémovej situácie pričom doraz sa kladie  rovnomerne na možné vplyvy koreniace v osobnosti klienta ako aj na možné vplyvy pôsobiace v jeho okolí.
•  ide o súbor metód zameraných na priamy pracovný kontakt s klientom.
Metódy (etapy)  SP s jednotlivcom - mikrometódy
Metódy soc. práce kopírujú etapy soc. práce s jednotlivcom. Sociálna práca s jednotlivcom sa odvodzuje od jednotlivých  etáp. Vymedzujeme 4 etapy soc.práce s jednotlivcom:
 
1.  Etapa sociálnej evidencie - jej základom je prvý kontakt sociálneho pracovníka s klientom, ktorý je ovplyvnený dvoma faktormi – prostredím v ktorom vzťah vzniká a spôsobom ako vznikne (dobrovoľne či nedobrovoľne). Dôležité je vytvorenie profesionálneho terapeutického vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom. Cieľom evidencie je vytvorenie atmosféry dôvery, otvorenie komunikácie, ukázanie snahy klientovi pomôcť a získanie základných informácií o probléme klienta. Základné metódy: rozhovor, pozorovanie.
Sociálna evidencia zahŕňa aj stručnú analýza prípadu (situačná analýza): sústredenie na rodinnú a osobnú analýzu klienta označovanú i ako osobná či rodinná anamnéza.
•  Osobná anamnéza: základné info o klientovi (meno, adresa, informácie o životnej situácii)
•  Rodinná anamnéza: analýza užšieho prostredia, základné info o všetkých členoch rodiny, súčasťou je i analýza bytových podmienok a pod.
•  Analýza širšieho prostredia: pracovisko, klientovo postavenie formálne a neformálne, atmosféra na pracovisku, vzťahy, úspechy, zlyhania
•  Analýza situácie: hľadanie vzájomných súvislostí a analýza zistených skutočností. Soc. pracovník vyberá tie najdôležitejšie fakty, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na situáciu, resp. sociálnu kolíziu.
 
2.  Etapa hodnotenia, sociálnej diagnostiky a vypracovania sociálneho plánu – v nej sociálny pracovník vypracováva sociálnu diagnózu, teda určí príčiny problému, dopad problému na klienta a spôsob sociálneho zásahu (riešenie), ktorý v danom prípade použije.
Plán práce s klientom: pri vypracovávaní plánu alebo projektu musí soc. pracovník rešpektovať 3 hlavné problémy: špecifickosť cieľov, stanovenie kategórie účastníkov zapojených do práce a voľbu foriem práce. Plán práce buď vypracuje sám soc. pracovník a klienta s ním oboznámi, alebo sa plán vypracuje spolu s klientom.  Klient musí byť od začiatku partnerom soc. pracovníka., spolupracujú, rozhodujú spolu o ľuďoch, ktorí by mohli klientovi pomôcť a pod.
Súčasťou plánu je aj voľba pracovných metód - takých, ktoré majú najvyšší predpoklad priviesť nás k úspešnému vyriešeniu klientovho problému.
 
3.  Etapa sociálnej intervencie – vlastné jadro soc. práce – je plánovaný, koordinovaný postup pri riešení problému. Je to celý súbor metodických postupov. Z pohľadu sociálnej práce ide o priame zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov. Využíva sa veľa metód, ich voľba závisí od osobnosti klienta, problému, s ktorým klient prichádza a od prostredia. Základnou metódou je rozhovor.
Podľa stupňa naliehavosti rozlišujeme:  
·  Bežnú  intervenciu – ktorá je určená k prípadu, kde je možné postupné, pokojné riešenie. (necháva sa možnosť a voľnosť riešenia problému)
·  Krízovú intervenciu -  je určená klientovi, ktorý sa náhle ocitol v akútnej krízovej situácii. Je definovaná ako špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa náhle ocitli v kríze. Kríza môže byť: zjavná (situácia, kedy si jednotlivec plne uvedomuje, pripúšťa a väčšinou aj vedome čelí situácii vyvolávajúcej krízu) alebo latentná (jednotlivec si plne neuvedomuje, nechce alebo nemôže pripustiť situáciu vyvolávajúcu  krízu).
Fázy krízovej intervencie:
Okamžitá redukcia ohrozenia
Prvotný odhad situácie a jej posúdenie
Formulácia hypotézy
Samotná intervencia
Do sociálnej intervencie (okrem soc. terapie) patrí: rozhovor, písanie žiadostí, vedenie klienta k svojpomoci, posilňovanie odolnosti klienta, realitná terapia, vedenie iných k pomoci klientovi, výcvik komunikačných zručností, objektívne hodnotenie situácie, správny odhad a zhodnotenie rizika atď. Súčasťou tejto etapy je: sociálna terapia, soc. rehabilitácia, poradenstvo, diskusia.

Hlavné zásady pri práci s klientom - právo klienta na riešenie vlastného problému, sociálny pracovník rešpektuje právo klienta robiť vlastné závery
·  akceptuje klienta takého, aký je
·  hľadanie silných stránok klientovej osobnosti,
·  zachovávanie dôverných skutočností, ktoré klient pri rozhovoroch prezradil a mlčanlivosť o osobných veciach klienta
·  nové informácie, ktoré majú pre klienta význam, je sociálny pracovník povinný sprístupniť
·  sociálny pracovník neodsudzuje klienta pre jeho zovňajšok, má porozumieť klientovi a nie ho odsudzovať.
 
4.  Etapa zaznamenávania dokumentácie a ukončenia prípadu - katamnéza –  moment skončenia terapie - zisťovanie, overovanie situácie napr. po pol roku 
Zakončenie prípadu : soc. pracovník môže ukončiť prácu s klientom zo štyroch dôvodov: problém vyriešili, klient dlhodobo odmieta zodpovedne pristupovať k riešeniu vlastných problémov, zmena bydliska klienta, resp. soc. pracovníka a nástup klienta na liečenie, do výkonu trestu, smrť.

Prípadová sociálna práca
Na začiatku 20. Storočia bolo charakteristické pre prípadovú sociálnu prácu - hľadanie práce pre členov rodiny, ktorí sa nachádzali v problémoch, zabezpečenie školy pre deti, umiestnenie opustených, zanedbávaných a podvyživených v opatrovateľských inštitúciách
Prípadová soc.práca sa spája s osobnosťami ako sú Richmondová (zaviedla pojem prípadová soc.práca), Robinsonová, či  Krakešová – Došková,  ktorá  termín prípadová soc.práca zaviedla v našom prostredí -  použila ho na označenie individuálneho riešenia problémov jednotlivca, čiže sociálneho prípadu. Podľa nej je sociálnym prípadom človek, ktorý nie je schopný vlastnými silami prekonávať životné problémy a prekážky, s ktorými sa stretáva pri plnení svojich ľudských funkcií, úloh, rolí ako napr. rodičovská, manželská, pracovná, hospodárska či výchovná. Pričom upozorňovala, že vo väčšine prípadov jednotlivec zlyháva vo viacerých funkciách súčasne.
Prípadová sociálna práca  je najstaršou a najviac rozpracovanou metódou SP.  Jej základ vychádza z toho, že vo vývine osobnosti klienta nastalo v niektorom období narušenie vplyvom vnútorných alebo vonkajších determinantov.
V súčasnosti sa na označenie prípadovej práce používajú pojmy ako - individuálna sociálna práca,  sociálna práca s jednotlivcom alebo case work
Cieľom  prípadovej sociálnej práce je zmena chybných životných postojov klienta a jeho schopností riešiť primeranou a spoločensky prijateľnou formou svoje osobné, rodinné a spoločenské problémy.
Avšak  pod pojmom prípadová sociálna práca nerozumieme len konkrétnu sociálnu prácu s jednotlivcom, ale môže byť viazaná aj na sociálnu prácu orientovanú na rodinu, skupinu či komunitu. Sociálny prípad je tak chápaný ako problémová situácia, v ktorej sa ocitol jednotlivec, skupina alebo spoločnosť.
Etapy prípadovej sociálnej práce (sú tie isté ako u sociálnej práce s jednotlivcom) – viď vyššie
 
Základné  metódy SP s jednotlivcom:
Rozhovor a komunikácia - Je zámerná organizovaná komunikácia, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu, ide o výmenu info, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami. Počas rozhovoru si všímame verbálnu i neverbálnu stránku rozhovoru. Základnými zásadami rozhovoru je aktívne počúvanie a kladenie otázok.
Pozorovanie - zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti. Pri realizácii pozorovania je potrebné si jednoznačne stanoviť cieľ, premyslieť si plán pozorovania, ktorý do určitej miery zabezpečí i jeho systematičnosť. Sledujeme pozorovaný  subjekt - osobu pohľadom pričom  nezasahujeme do javov a dejov
Sociálna terapia - zahŕňa prvok intervencie a aktívnej terapeutickej pomoci
Sociálna rehabilitácia - obnova, návrat, znovuzačlenenie sa späť do spoločnosti (resocializácia)
Sociálne služby - zákon 195/1998 Zb. o soc. pomoci
Sociálne poradenstvo
Sociálna prevencia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018