Vysvetlite predmet psychológie ako vedy. Charakterizujte psychologické disciplíny,
pojmy psychika, správanie a prežívanie. Aký podiel má na vývine psychiky prostredie, aký dedičnosť? Uveďte 3 príklady životných
situácií, v ktorých možno využiť psychologické poznatky.Na konkrétnych príkladoch porovnajte smery: behaviorizmus, kognitívna
psychológia, psychoanalýza, humanitná psychona
2.) APLIKOVANÉ – využitie v praxi
a) pracovná- vzťah medzi zamestnancom- zamestnávateľom; zamestnanec –
zamestnávateľom;...
-skúma, čo je motívom pre lepší výkon
b) pedagogická– vzťah žiak- žiak; žiak- učiteľ; učiteľ- učiteľ
c) klinická- predmetom je pacient, psychické poruchy, manželské, rodinné problémy
e) kriminalistická- podieľa sa na prevencii voči zločincom, snaží sa pochopiť správanie devianta
f) poradenská- problémy detí a dospelých, ktoré súvisia s ťažkými životnými skúsenosťami (rozvod)
g) psychológia športu, trhu,...
PSYCHIKA:
– osobitná vlastnosť
vysoko organizovanej hmoty
-pozostáva z 2 stránok: a)prežívanie- vnútorný svet človeka(predstavy,
myšlienky,city)...uvedomelé/neuvedomelé
Aký podiel má na vývine psychiky prostredie, aký dedičnosť?:
Prostredie- jeden zo základných faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin psychiky
a) geografické hľadisko- kontinenty, miesta, štáty,..
b) psychologické hľadisko - rodina, škola, kamarátske skupiny
Dedičnosť- faktory, vlastnosti, ktoré si so sebou prinášame na svet
A) genotyp- genetická výbava
B) fenotyp- genetická výbava+ vplyv prostredia
– dedičnosť a prostredie sa navzájom ovplyvňujú (nie je dobrá preferencia jedného faktora)
Uveďte 3 príklady životných situácií, v ktorých možno využiť psychologické
poznatky:
->výber správneho povolania
->utváranie dobrých medziľudských vzťahov
a predchádzanie konfliktov
->riešenie problémov (manželských, drogová závislosť, problémy v
škole)
Na konkrétnych príkladoch porovnajte smery:
Behaviorizmus – neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu, redukuje psychiku na rozličné formy správania (súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia), predmet skúmania -pozorovateľné, merateľné správanie organizmu.
Kognitívna psychológia (všeobecná psychológia)- štúdium vedomých a nevedomých poznávacích procesov (vnímanie, predstavivosť, myslenie, reč, pamäť a učenie),ktoré sú základným predpokladom k orientácii a adaptácii vo svete, zaoberá sa takými psychologickými javmi, ktoré sa podieľajú na každodennom fungovaní človeka.
Psychoanalýza – vychádza z teórie neuróz a metódy ich liečenia (predpokladá nevedomé motívy pri vzniku neuróz a v ľudskom konaní vôbec), odhaľovanie týchto motívov sa uskutočňuje výkladom voľných asociácií, snov a citového vzťahu pacienta k analytikovi, ktorý uskutočňuje výklad.
Humanitná psychológia – charakterizuje človeka ako celistvú, unikátnu osobnosť, ktorá sa nachádza v procese permanentnej sebarealizácii.
15. Vysvetlite úlohu a predmet sociológie, vymenujte kroky sociologického výskumu. Uveďte aspoň 2 problémy, ktoré sú v súčasnosti predmetom záujmu sociológov. Uveďte mená 3 významných sociológov. Charakterizujte podstatu základných sociologických teórií (podľa vlastného výberu)
Sociológia
-veda o spoločnosti. Veda , ktorá sa zaoberá skúmaním spoločenských subjektov,
spoločenských procesov a vzťahov medzi nimi.
Sociologický výskum- špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských a sociálnych javov. Vedie k tvorbe nových teórií alebo k formulovaniu hypotéz a k lepšiemu pochopeniu spoločnosti a jednotlivca
Fázy sociologického výskumu:
1) vymedzenie problému 5)zbieranie údajov
2)
štúdium literatúry 6)analýza údajov
3) formulovanie hypotéz 7)vyvodenie
záverov
4) voľba metodiky výskumu
Uveďte aspoň 2 problémy, ktoré sú v súčasnosti predmetom záujmu
sociológov:
– voľby; nakupovanie ľudí počas hospodárskej krízy;ovplyvňovanie ľudí reklamou, závislosti,
nezamestnanosť,kriminalita
Uveďte mená 3 významných sociológov:
August Comte (30.
roky 20. stor.)
– sociológiu vnímal ako pozitívnu vedu= zakladateľ pozitivizmu
– predmetom
sociológie by mali byť len také tvrdenia, ktoré sa dajú na základe faktov potvrdiť alebo vyvrátiť
–
Rozlišuje sociálnustatiku (to, čo sa nemení, platí) a sociálnu dynamiku (to, čo sa
vyvíja)
– Spoločnosť sa vyvíja → vývoj ľudského ducha:
1)
Teologické štádium- základ tvoria nadprirodzené bytosti (13. Stor.)
2)Metafyzické štádium- základ tvorí
rozklad hodnôt, morálky (13.-18. Stor.)
3)Pozitívne štádium- nastolí sa poriadok, rozvoj priemyslu, vedy,
výskumu
Karl Marx:
– sociológiu vníma ako nástroj premeny spoločnosti
–
Základ tvorí materiálna výroba, v rámci ktorej ľudia vstupujú do tzv. výrobných vzťahov a tak spolu tvoria
základňu
– Každej materiálnej základni prislúcha „nadstavba“ (zákony, normy,
morálka)
– Rozdelil spoločnosť na vykorisťovaných a vykorisťovateľov, kt. medzi sebou
vedú triedny boj, a ten vedie k revolučnému pretvoreniu spoločnosti na beztriednu, komunistickú spoločnosť
Max Weber:
– nadväzoval na filozofia WilhelmaDiltheya- človek na rozdiel od ostatnej prírody je vedome konajúca bytosť
– rozpracoval teóriu sociálneho konania a teóriu ideálneho typu
– sociológia- veda o sociálnom konaní, ktoré obsahuje 2
momenty:
a) subjektívnu motiváciu (konanie, ktoré má preň význam)
b) orientáciu na iného človeka (bez nej konanie
nemožno chápať ako sociálne)
– všetky spoločenské výtvory (manželstvo, štát) sú len kombináciami konaní jednotlivcov
– ideálnym typom konania je účelovo-racionálne konanie
Charakterizujte podstatu základných sociologických teórií (podľa vlastného výberu):
Funkcionalizmus
– spoločnosť – celok zložený zo vzájomne závislých častí (spolupráca medzi časťami),časti uspokojujú určitú potrebu
– sociálne javy – hodnotené podľa toho, či prispievajú k sociálnej stabilite
– inštitúcie a činnosti v spoločnosti sú funkčné
– inštitúcie, ktoré si neplnia svoje funkcie sú tzv. disfunkčné (disfunkcie ohrozujú spoločnosť, jej stabilitu a bránia jej rozvoju a adaptácii, disfunkčné inštitúcie sa zakazujú a funkčné sa podporujú)
Konfliktualizmus
– základ – spoločenská dynamika je na trvale prítomnom konflikte
– skupiny v spoločnosti – deľba podľa toho, pre koho sú funkčné a pre koho už menej, či vôbec (skupiny v hornej časti spoločnosti – snaha o udržanie a podľa toho organizujú celú spoločnosť)
– konflikt medzi vyššími a nižšími vrstvami sa nemusí vždy javiť ako násilie ( sta
í, ak sa podarí znevýhodnené skupiny presvedčiť a uspokojiť so svojím osudom)
Interpretatívna sociológia
-skúma sociálne konanie a vzájomným pôsobenie jednotlivcov (mikro – úroveň analýzy)
– patria sem:
Podľa interakcionistov správanie ľudí ovplyvňujú konkrétne situácie, to znamená, že za určitých okolností sú ľudia schopní učiniť niečo, čo by za iných okolností neurobili.
Charakterizujte pojem kultúra a uveďte jej prvky. Posúďte, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti pramenia z odlišnosti kultúr. Rozlíšte základné druhy sociálnych skupín .Aké druhy komunikácie vyčleňujeme? Vymenujte účel a funkcie organizácie (usporiadania) spoločnosti.
Charakterizujte pojem
kultúra a uveďte jej prvky:
KULTÚRA
– synonymum pojmu civilizácia
– Kolektívny ľudský produkt, ktorý je spredmetnený v materiálnej (hrady) i nemateriálnej podobe (myšlienky kníh)
– Tvoria ju: – materiálne výtvory– knihy
– hodnoty, normy, kultúrne vzory
– idey, vierovyznania, ideológie
– sociálne inštitúcie- škola
Prvky kultúry:
Hodnoty –
všeobecne prijaté predstavy, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť; v priebehu života sa menia
-axiológia- veda, ktorá sa zaoberá
hodnotami
Norma– konkrétne pravidlo
Symboly - predmety, slová, gestá nesúce istý význam, kt. všetci
rozumejú
-verbálne (jazyk); neverbálne (ruža- symbol lásky)
Ideológia– systém tvrdení, teórií a cieľov, kt.
cieľom je ovládnuť spoločnosť
Soc. Inštitúcie– organizácie, ktoré sa zaoberajú konkrétnou zložkou spoločnosti
(rodina, školstvo, banky)
Posúďte, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti pramenia z odlišnosti
kultúr:
– netolerantnosť iných náboženstiev, iný pohľad na manželstvo (polygamia, homosexualita,
...)
– strata stability spoločnosti, hrozba rozporov
– strata
jedinečnosti
– diskriminácia- pohlavie, farba kože, národnosť, sexuálna orientácia a i.
Rozlíšte základné druhy sociálnych skupín a objasnite, ako môžu ovplyvňovať vývoj osobnosti:
Sociálna skupina– tvorí ju určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, kt. sa uskutočňuje podľa určitých pravidiel
Soc. skupina –
určitý počet osôb navzájom spojených určitými väzbami, spoločnými hodnotami, normami a cieľmi.
Znaky sociálnej skupiny:
– sociálna interakcia – vzťahy väzby, pravidlá
– členstvo v skupine – pocit prináležitosti a stotožnenie sa so skupinou
– skupinová identita – príslušnosť ku skupine, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do nej nepatria
– pozitívne: napr. podporné skupiny pre ľudí s problémami (drogovo závislí,...), ...
– negatívne: sekty, futbaloví fanúšikovia (hooligans), ...
Rozdelenie sociálnych skupín:
A) Podľa typu väzby medzi členmi skupiny:
1) Primárne- neformálne, prevládajú
emocionálne vzťahy (rodina)
2) Sekundárne- formálne, neexistujú bližšie vzťahy (trieda, politická strana)
B)
Podľa počtu členov:
1) Veľké
2) Malé
C) Podľa typu solidarity
členov:
1) Vnútorné- človek sa stotožňuje so skupinou
2) Vonkajšie- človek hovorí o skupine
ako oni
D) Podľa spôsobu spätosti jednotlivec- soc. skupina:
1) Členské- som členom skupiny
2)
Referenčné- nie som členom, ale stotožňujem sa s ňou
E) Z hľadiska prijatia za člena:
1)
Endogénne- rozhodujem ja sám
2) Exogénne- rozhoduje skupina
Aké druhy komunikácie vyčleňujeme?
– ak funguje komunikácia medzi členmi – psychologický zisk
– ak komunikácia nefunguje – psychologická strata
– prenos informácii prebieha informačnými kanálmi
– ak je komunikačný kanál narušený hovoríme o komunikačnom šume (napr. rozprávanie cudzími jazykmi)
Vymenuj účel a funkcie organizácie (usporiadania) spoločnosti:
Organizácie – veľké sekundárne formálne sociálne skupiny vytvorené na to, aby dosiahli konkrétny cieľ , delíme ich:
Sociologický výskum = špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských, sociálnych javov, ktorý využíva empirické údaje. SV vedie k tvorbe nových teórií alebo k formulovaniu hypotéz a k lepšiemu pochopeniu spoločnosti a jednotlivca
1.) vymedzenie problému
2.) štúdium literatúry
3.) formulovanie hypotéz
4.) voľba metodiky výskumu
5.) zbieranie údajov
6.) analýza údajov
Charakterizujte
proces socializácie:
Socializácia- proces cieleného začleňovania sa do spoločnosti a to
prostredníctvom osvojovania si pravidiel, noriem spoločnosti
Funkcie:
1.)jednotlivcovi umožňuje stať sa plnohodnotným členom spoločnosti
2.)kultúre a spoločnosti umožňuje prežitie odovzdávaním nahromadenej kultúry novým generáciám
Vysvetlite pojmy primárna socializácia, sekundárna socializácia a
resocializácia:
Fázy socializácie:
1.)primárna (anticipačná)- ranný vek
dieťaťa až po dospelosť
-človek iba prijíma, je pasívny
– utvárajú sa základy osobnosti
2.)sekundárna- jedinec je aktívnejší
-spoločnosť a jedinec sa navzájom ovplyvňujú
-človek tu
už môže aj meniť spoločnosť
Resocializácia– ak si jedinec osvojí nové normy a vymení ich za staré – páchanie
trestných činov
Posúďte funkciu rodiny a jej primárneho postavenia v procese socializácie jednotlivca:
Rodina – sociálna skupina zložená z 2 alebo viacerých ľudí žijúcich v jednej domácnosti , medzi ktorými sú manželské, pokrvné alebo adoptívne putá.
Funkcie rodiny
Primárna socializácia – raný vek dieťaťa až po dospelosť (pasívny príjem) – utvárajú sa základy osobnosti pomocou vývinu v rodine a na základe plnenia základných funkcii rodiny, zdravého psychického a fyzického vývinu dieťaťa , na ktoré má nárok.
Porovnajte pojmy organizácia a komunita:
Organizácia
Komunita
Vysvetlite význam sociálnej kontroly a sebakontroly:
Sociálna kontrola – spoločenské mechanizmy, prostredníctvom ktorých si spoločnosť vynucuje poriadok a dodržiavanie spoločenských noriem.
Sociálna kontrola môže byť:
Sebakontrola – kontroluje sa sám jedinec, nepotrebuje na to zásah nikoho iného
Charakterizujte niektorú z literárnych postáv a seba podľa Hippokratovej typológie:
Hamlet– melancholik, je nerozhodný, rieši vnútorný konflikt (zabiť alebo nie)
Uveďte, ako psychológia chápe osobnosť (Hippokrates a Jung), vysvetlite jednotlivé typy temperamentu a uveďte stručne ich prejavy.
Osobnosť- každý človek, kt. si uvedomuje svoje ja a nesie za svoje konanie zodpovednosť
Temperament- súbor dynamických vlastností prejavujúci sa spôsobom správania, reakciou na podnety
Typy osobnosti definoval Hipokrates (4.stor. pnl.) a Galen (2. Stor. pnl.):
Typológia osobnosti podľa Junga:
Rozdelenie podľa Eysenecka:
Charakter – súhrn stálych psychických vlastností človeka, ktoré závisia od jeho genetických osobitostí a realizujú sa v spojení a pod vplyvom životných podmienok.
Povaha – bežne súbor vlastností, najčastejšie u človeka súbor citových a snahových vlastností.
Rozlíštepojmy schopnosti, inteligencia, nadanie, talent:
Schopnosti – osobnostné predpoklady na vykonávanie istej činnosti, každý človek má svoj osobnostný strop, delenie:
Inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom pre primerané prispôsobenie sa v situácii (schopnosť, čo najefektívnejšie vyriešiť daný problém), meriame ju inteligenčnými otázkami
Nadanie – súhrn predispozícii, vlôh pre určitú činnosť
Talent – vysoký stupeň nadania
Uveďte, ktoré činitele ovplyvňujú osobnosť človeka.
Prostredie- jeden zo
základných faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin psychiky
a) geografické hľadisko- kontinenty, miesta, štáty,..
b) psychologické hľadisko - rodina, škola, kamarátske skupiny
Dedičnosť- faktory, vlastnosti, ktoré si so sebou prinášame na svet
A) genotyp- genetická výbava
B) fenotyp- genetická výbava+ vplyv prostredia
– dedičnosť a prostredie sú navzájom vyvážené
Vyjadrite svoj názor na význam a úlohu záujmov, hodnôt, noriem, postoj k životu: