Štruktúra osobnosti
6. Štruktúra osobnosti
6.1 Aktivačno-motivačné
6.1.1.
Potreba: je to stav nedostatku, nadbytku niečoho
6.1.1.1 Delenie potrieb:
1.Biologické potreby: výsledkom fylogenézy, sú nevyhnutné pre život
vyjadrujú vzťah: človek → príroda
2. Psychické potreby: výsledkom antropogenézy → má ich len človek
pri nedostatku dochádza
k deprivácii → narušenie zdravého psychického vývinu
vyjadrujú vzťah: človek → človek
3. Kultúrne potreby:
výsledkom ontogenézy
ich úroveň určuje kultúrny profil človeka
vyjadrujú vzťah: človek →
kultúra
6.1.2 Pud: vrodená hnacia vnútorná sila
fyziologický základ potrieb → pud
aktivizovaním vyvolá potrebu
6.1.2.1 Delenie pudov:
1. Biologické pudy: hlad, smäd
2. Psychosociálne pudy: sexuálny pud, materinský pud
6.1.3 Záujem: zvýšená pozornosť,
zameranosť, na niekoho, na niečo
6.1.3.1 Zložky záujmu:
1. Predmetnosť: záujem o
niečo
2. Kognitívnosť: poznávacia zložka záujmu
3. Emocionálnosť: záujme nás citovo uspokojuje
6.2 Vzťahovo-postojové
- vyjadrujú vzťah človeka k prostrediu a sebe samému
6.2.1 Postoj: relatívne ustálený systém hodnotení, cítení a tendencií konať istým spôsobom
6.2.1.1 Zložky postoja:
1. Kognitívnosť: poznanie predmetu, na ktorý sa postoj viaže
2. Predmetnosť: objekt postoja (človek, udalosť, vec)
3. Konatívnosť: postoj ovplyvňuje správanie a
konanie
6.2.1.2 Druhy postoja:
1. presvedčenie: racionálny základ
2.
predsudok: má iracionálny základ, absentuje rozumové zdôvodnenie
6.2.1.3 Vznik postoja:
-
postoje sú vlastnosti, ktoré sa utvárajú → učíme sa ich v priebehu ontogenézy
- vznik najmä vplyvom prostredia →
napodobňovaním, presviedčaním, hodnotením
6.2.2 Charakter
Charakter: súhrn tých
psychických vlastností, ktoré vychádzajú z morálneho presvedčenia a prejavujú sa
v mravnej stránke správania a konania →
štruktúra charakteru
6.2.2.1 Fázy utvárania charakteru:
1. Morálne vedomie:
v detstve kladieme na dieťa požiadavky
2. Mravné správanie: dieťa sa správa podľa požiadaviek, ak cíti kontrolu
a tlak
3. Morálne presvedčenie: dieťa vonkajšie požiadavky zvnútorní → interiorizácia
4. Charakterová vlastnosť: jedinec vyžaduje mravné správanie od okolia
6.2.2.2 Štruktúra
charakteru:
1. Svetonázorové vlastnosti: súhrn názorov na najzákladnejšie otázky (pôvod človeka, zmysel
bytia)
2. Pracovné vlastnosti:
3. Morálne, mravné, etické vlastnosti:
4. Sociálne,
spoločenské vlastnosti:
5. Vlastnosti sebavzťahu:
6.3 Výkonové
-
od nich závisí úspech človeka v činnosti: schopnosti, vlohy, vedomosti, zručnosti, návyky
6.3.1 Schopnosti: tie vlastnosti, ktoré podmieňujú rýchlosť, kvalitu
a ľahkosť vykonávania činnosti
- nie sú vrodené, vznikajú na základe vrodených predpokladov → vlôh,
rozvíjajú a prejavujú sa v činnosti
- vlohy + činnosť = schopnosť
6.3.1.1
Druhy schopností:
1. a. Všeobecné rozumové: predpokladom úspechu vo viacerých
činnostiach
b. Špeciálne schopnosti: predpokladom úspechu v istých činnostiach
2. a. Intelektové
schopnosti: prejavujú sa v činnosti, kde je nutné poznávanie, hodnotenie, tvorenie
b. Percepčné
schopnosti: prejavujú sa v schopnostiach, kde je nutná predstavivosť
6.3.1.2 Stupne rozvinutia
schopnosti:
1. Nadanie: súhrn schopností istého druhu, ktorý nám umožňuje podať nadpriemerný výkon
2. Talent: vysoko rozvinutý súhrn rôznych schopností, ktoré nám umožňujú podať vynikajúci výkon
3.
Genialita: mimoriadne rozvinutý talent, ktorého výsledkom sú epochálne diela
6.3.2.1 Druhy inteligencie
1. Teoretická (abstraktná): schopnosť zaobchádzať zo znakmi a symbolmi
2. Praktická
(mechanická): schopnosť narábať s predmetmi, náčiním
3. Sociálna: schopnosť porozumieť, pochopiť
iných
6.3.2.2 Bloomova taxonómia inteligencie:
1. Logicko-matematická 2. Jazyková
(lingvistická)
3. Priestorová 4. Telesno-pohybová
5. Muzikálna 6. Interpersonálna:
medziosobná
7. Intrapsychická: vnútopsychická
6.3.2 Vlohy: vrodené, zdedené
anatomicko-fyziologické predpoklady per vznik psychických a fyzických kvalít
6.3.3 Vedomosti
Vedomosti: sú naučené (pochopené, zapamätané) fakty a vzťahy medzi nimi
odrážajú stupeň pozorovania objektívnej
reality
majú formu teórií, pojmov, definícií
6.3.3.1 Proces osvojovania si vedomostí:
1. Vnímanie: bezprostredné pozorovanie javu
2. Pochopenie a zapamätanie:
Pochopenie: zistenie
súvislostí medzi časťami,
Zapamätanie: utvorenie pamäťových stôp a spojov v mozgovej kôre
3.
Usústavnenie: zaradenie nového poznatku do systému vedomostí
6.3.4 Zručnosť
Zručnosť: nadobudnutá pohotovosť, rýchlo, ľahko a dobe vykonávať istú činnosť
6.3.4.1 Delenie
zručností:
1. Intelektové
2. Praktické
6.3.5
Návyk
Návyk: automatizované (bez účasti vedomia → neuvedomované) vykonávanie činností
získané opakovaním činnosti v rovnakých podmienkach
6.3.5.1 Druhy návykov:
1.
Spoločenské
2. Stolovania
3. Hygienické
4. Kultúrne
6.3.5.2 Proces osvojovania si návykov:
1. prípravná fáza: a. motivácia
b. názorná
ukážka + slovná inštrukcia
c. prvé pokusy
2. výkonová: fáza: vykonávanie a zdokonaľovanie, skracuje sa
čas
6.4 Sebaregulačné
- nimi človek usmerňuje a reguluje vlastné správanie, prežívanie
a konanie
6.4.1 Sebauvedomenie: uvedomenie si vlastného ja ako nositeľa deja a vykonávateľa činnosti
uvedomenie si ja v priestore a čase
vymedzenie sa z okolia
6.4.1.1 Prejavy sebauvedomenia:
1. Snaha po samostatnosti
2. Negativizmus: odmietanie požiadaviek iných
3.
Egocentrizmus
6.4.2 Sebapoznanie: uvedomenie si svojich osobitostí v správaní a konaní
6.4.3 Sebahodnotenie: uvedomenie si svojich kladných a záporných vlastností
6.4.4
Sebakoncepcia: predstava, obraz seba
6.4.5 Kritika: hodnotenie svojich nedostatkov
6.4.6 Svedomie: vnútorný systém príkazov a zákazov v spoločnosti, ktoré nám určujú hranice dovoleného
a možného
6.4.7 Vôľa: psychický proces, ktorý nám umožňuje dosahovať
vytýčené ciele a prekonávať možné prekážky
psychická vlastnosť, ktorá sa prejavuje sebaaktualizáciou a sebarealizáciou
6.4.7.1 Vlastnosti vôle: 1. cieľavedomosť 2. zásadovosť
3.
vytrvalosť 4. rozhodnosť
5. sebaovládanie 6. samostatnosť
7. iniciatívnosť
6.5 Dynamické
- podmieňujú silu a rýchlosť prežívania a správania
6.5.1
Temperament: zaviedol Hippokrates
- v človeku štyri tekutiny, ktoré určujú jeho charakter
sangus (krv):
sangvinik cholé (žlč): cholerik
melan cholé (čierna žlč): melancholik flegma (hlien):
flegmatik
6.5.1.1 Pavlova typológia temperamentu
- rozdiely temperamentu majú pôvod
vo vlastnostiach nervovej sústavy: v sile vzruchu a útlmu, ich
pohyblivosti
Zones.sk – Zóny pre každého študenta