Štruktúra osobnosti

Štruktúra osobnosti

6. Štruktúra osobnosti

6.1 Aktivačno-motivačné

6.1.1. Potreba: je to stav nedostatku, nadbytku niečoho

6.1.1.1 Delenie potrieb:

1. Biologické potreby: výsledkom fylogenézy, sú nevyhnutné pre život
vyjadrujú vzťah: človek → príroda

2. Psychické potreby: výsledkom antropogenézy → má ich len človek
pri nedostatku dochádza k deprivácii → narušenie zdravého psychického vývinu
vyjadrujú vzťah: človek → človek

3. Kultúrne potreby: výsledkom ontogenézy
ich úroveň určuje kultúrny profil človeka
vyjadrujú vzťah: človek → kultúra

6.1.2 Pud: vrodená hnacia vnútorná sila
fyziologický základ potrieb → pud aktivizovaním vyvolá potrebu

6.1.2.1 Delenie pudov:

1. Biologické pudy: hlad, smäd

2. Psychosociálne pudy: sexuálny pud, materinský pud

6.1.3 Záujem: zvýšená pozornosť, zameranosť, na niekoho, na niečo

6.1.3.1 Zložky záujmu:

1. Predmetnosť: záujem o niečo

2. Kognitívnosť: poznávacia zložka záujmu

3. Emocionálnosť: záujme nás citovo uspokojuje

6.2 Vzťahovo-postojové

– vyjadrujú vzťah človeka k prostrediu a sebe samému

6.2.1 Postoj: relatívne ustálený systém hodnotení, cítení a tendencií konať istým spôsobom

6.2.1.1 Zložky postoja:

1. Kognitívnosť: poznanie predmetu, na ktorý sa postoj viaže

2. Predmetnosť: objekt postoja (človek, udalosť, vec)

3. Konatívnosť: postoj ovplyvňuje správanie a konanie

6.2.1.2 Druhy postoja:

1. presvedčenie: racionálny základ

2. predsudok: má iracionálny základ, absentuje rozumové zdôvodnenie

6.2.1.3 Vznik postoja:

– postoje sú vlastnosti, ktoré sa utvárajú → učíme sa ich v priebehu ontogenézy

– vznik najmä vplyvom prostredia → napodobňovaním, presviedčaním, hodnotením

6.2.2 Charakter
Charakter: súhrn tých psychických vlastností, ktoré vychádzajú z morálneho presvedčenia a prejavujú sa
v mravnej stránke správania a konania → štruktúra charakteru

6.2.2.1 Fázy utvárania charakteru:

1. Morálne vedomie: v detstve kladieme na dieťa požiadavky

2. Mravné správanie: dieťa sa správa podľa požiadaviek, ak cíti kontrolu a tlak

3. Morálne presvedčenie: dieťa vonkajšie požiadavky zvnútorní → interiorizácia

4. Charakterová vlastnosť: jedinec vyžaduje mravné správanie od okolia

6.2.2.2 Štruktúra charakteru:

1. Svetonázorové vlastnosti: súhrn názorov na najzákladnejšie otázky (pôvod človeka, zmysel bytia)

2. Pracovné vlastnosti:

3. Morálne, mravné, etické vlastnosti:

4. Sociálne, spoločenské vlastnosti:

5. Vlastnosti sebavzťahu:

6.3 Výkonové

– od nich závisí úspech človeka v činnosti: schopnosti, vlohy, vedomosti, zručnosti, návyky

6.3.1 Schopnosti: tie vlastnosti, ktoré podmieňujú rýchlosť, kvalitu a ľahkosť vykonávania činnosti

– nie sú vrodené, vznikajú na základe vrodených predpokladov → vlôh, rozvíjajú a prejavujú sa v činnosti
- vlohy + činnosť = schopnosť

6.3.1.1 Druhy schopností:

1. a. Všeobecné rozumové: predpokladom úspechu vo viacerých činnostiach
b. Špeciálne schopnosti: predpokladom úspechu v istých činnostiach

2. a. Intelektové schopnosti: prejavujú sa v činnosti, kde je nutné poznávanie, hodnotenie, tvorenie
b. Percepčné schopnosti: prejavujú sa v schopnostiach, kde je nutná predstavivosť

6.3.1.2 Stupne rozvinutia schopnosti:

1. Nadanie: súhrn schopností istého druhu, ktorý nám umožňuje podať nadpriemerný výkon

2. Talent: vysoko rozvinutý súhrn rôznych schopností, ktoré nám umožňujú podať vynikajúci výkon

3. Genialita: mimoriadne rozvinutý talent, ktorého výsledkom sú epochálne diela

6.3.2.1 Druhy inteligencie

1. Teoretická (abstraktná): schopnosť zaobchádzať zo znakmi a symbolmi

2. Praktická (mechanická): schopnosť narábať s predmetmi, náčiním

3. Sociálna: schopnosť porozumieť, pochopiť iných

6.3.2.2 Bloomova taxonómia inteligencie:

1. Logicko-matematická 2. Jazyková (lingvistická)

3. Priestorová 4. Telesno-pohybová

5. Muzikálna 6. Interpersonálna: medziosobná

7. Intrapsychická: vnútopsychická

6.3.2 Vlohy: vrodené, zdedené anatomicko-fyziologické predpoklady per vznik psychických a fyzických kvalít

6.3.3 Vedomosti
Vedomosti: sú naučené (pochopené, zapamätané) fakty a vzťahy medzi nimi
odrážajú stupeň pozorovania objektívnej reality
majú formu teórií, pojmov, definícií

6.3.3.1 Proces osvojovania si vedomostí:

1. Vnímanie: bezprostredné pozorovanie javu

2. Pochopenie a zapamätanie:
Pochopenie: zistenie súvislostí medzi časťami,
Zapamätanie: utvorenie pamäťových stôp a spojov v mozgovej kôre

3. Usústavnenie: zaradenie nového poznatku do systému vedomostí

6.3.4 Zručnosť
Zručnosť: nadobudnutá pohotovosť, rýchlo, ľahko a dobe vykonávať istú činnosť

6.3.4.1 Delenie zručností:

1. Intelektové

2. Praktické

6.3.5 Návyk
Návyk: automatizované (bez účasti vedomia → neuvedomované) vykonávanie činností
získané opakovaním činnosti v rovnakých podmienkach

6.3.5.1 Druhy návykov:

1. Spoločenské

2. Stolovania

3. Hygienické

4. Kultúrne

6.3.5.2 Proces osvojovania si návykov:

1. prípravná fáza: a. motivácia
b. názorná ukážka + slovná inštrukcia
c. prvé pokusy

2. výkonová: fáza: vykonávanie a zdokonaľovanie, skracuje sa čas

6.4 Sebaregulačné

– nimi človek usmerňuje a reguluje vlastné správanie, prežívanie a konanie

6.4.1 Sebauvedomenie: uvedomenie si vlastného ja ako nositeľa deja a vykonávateľa činnosti
uvedomenie si ja v priestore a čase
vymedzenie sa z okolia

6.4.1.1 Prejavy sebauvedomenia:

1. Snaha po samostatnosti

2. Negativizmus: odmietanie požiadaviek iných

3. Egocentrizmus

6.4.2 Sebapoznanie: uvedomenie si svojich osobitostí v správaní a konaní

6.4.3 Sebahodnotenie: uvedomenie si svojich kladných a záporných vlastností

6.4.4 Sebakoncepcia: predstava, obraz seba

6.4.5 Kritika: hodnotenie svojich nedostatkov

6.4.6 Svedomie: vnútorný systém príkazov a zákazov v spoločnosti, ktoré nám určujú hranice dovoleného
a možného

6.4.7 Vôľa: psychický proces, ktorý nám umožňuje dosahovať vytýčené ciele a prekonávať možné prekážky
psychická vlastnosť, ktorá sa prejavuje sebaaktualizáciou a sebarealizáciou

6.4.7.1 Vlastnosti vôle: 1. cieľavedomosť 2. zásadovosť

3. vytrvalosť 4. rozhodnosť

5. sebaovládanie 6. samostatnosť

7. iniciatívnosť

6.5 Dynamické

– podmieňujú silu a rýchlosť prežívania a správania

6.5.1 Temperament: zaviedol Hippokrates

– v človeku štyri tekutiny, ktoré určujú jeho charakter
sangus (krv): sangvinik cholé (žlč): cholerik
melan cholé (čierna žlč): melancholik flegma (hlien): flegmatik

6.5.1.1 Pavlova typológia temperamentu

– rozdiely temperamentu majú pôvod vo vlastnostiach nervovej sústavy: v sile vzruchu a útlmu, ich
pohyblivosti