1. Poznávacie: umožňujú poznať objektívnu
realitu
2. Citové: umožňujú utvárať vzťahy
3. Vôľové: umožňujú zasahovať do objektívnej
reality
8.1 Psychologické poznávacie procesy
Poznávanie: výsledkom je poznanie →
poznatky o vedomostiach
oboznamujeme sa s novými javmi a zmyslami zisťujeme ich vlastnosti
8.1.1 Delenie poznávacích
procesov:
1. Zmyslové: konkrétne poznanie
2. Kognitívne: rozumové,
nepriame
8.1.2 Vlastnosti vnímania:
1. Výberovosť: neodrážame všetky podnety, len
niektoré
podmienené: vzťahom k pôsobiacemu podnetu
vlastnosťou pôsobiaceho podnetu
2.
Centrácia: odlíšenie vnímaného objektu (figúra) od jeho okolia (pozadie)
čím viac je figúra kontrastná voči pozadiu, tým je
lepšie vnímateľnou
3. Apercepcia: závislosť obsahu vnemu od zameranosti vnímania a od skúsenosti vnímateľa
4. Celostnosť: tendencia vnímať aj neúplné tvary, javy ako celky, ktoré dávajú zmysel
5.
Konštantnosť: predmet aj v zmenených podmienkach vnímame ako ten istý
6. Transpozícia: predmety a javy vnímame
ako také isté, aj keď sú exponované v inej podobe
8.1.3 Druhy vnímania:
1. Vnímanie tvaru:
vnímanie formy a veľkosti
2. Vnímanie priestoru: vnímanie priestorových vzťahov medzi objektmi
3. Vnímanie
vzdialenosti (hĺbky): vnímanie priestorových vzťahov medzi
4. Vnímanie pohybu: vnímanie zmeny polohy predmetu
v priestore
5. Vnímanie času: vnímanie časových následností a postupných zmien na predmetoch okolo nás
6.
Medziosobné (sociálne) vnímanie: vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií
8.1.4 Typy
vnímania:
– človek uplatňuje jednotlivé znaky vnímania → podmienené individuálnou charakteristikou
8.1.4.1
Delenie typov vnímania:
1. Analytický: zameriava sa na časti, uniká mu zmysel
2.
Synkretický: zameriava sa na celok, unikajú mu detaily
3. Analyticko-syntetický: rozloží podnet na časti a ten
vníma ako celok
4. Emocionálny: zameriava sa na city vyvolané podnetom
8.1.5 Predstavivosť
Predstavivosť: psychický poznávací proces umožňujúci vytvoriť si vo vedomí obraz predmetov a
javov,
ktoré sú priestorovo a časovo vzdialené
tvorí prechod od priameho k sprostredkovanému poznaniu
výsledkom je názorný obraz predmetov
a javov vo vedomí človeka
8.1.5.1 Druhy predstáv:
I. Delenie predstáv:
1.
konkrétna: môj pes
2. všeobecná: pes
II. Delenie predstáv:
1. spomienková:
vnútorný zážitok prežitého
2. fantazijná: názorný obraz predmetov a javov, týmto spôsobom nikdy
nevnímaných
a. reprodukujúca: názorný obraz vznikajúci na základe opisu
b. konštruujúca:
vytváranie obrazov, ktoré doteraz neexistovali
c. bdelé snenie: obraz, ktoré sa väčšinou týkajú
budúcnosti
d. spánkové sny: vznikajú počas spánku
8.1.5.2 Typy predstavivosti:
1. zrakový: ľahko si predstavuje obrazy a tváre
2. sluchový: ľahko si predstavuje
melódie
3. pohybový: ľahko si predstavuje pohybovú aktivitu
4. zmiešaný: nedominuje istý druh
predstavivosti
8.1.6 Tvorivosť – kreativita
Tvorivosť: cieľavedomý, organizovaný proces
objavovania poznatkov a spôsobov praktickej premeny
okolitej skutočnosti
prináša novú vyššiu spoločenskú
hodnotu
8.1.6.1 Tvorivé schopnosti:
1. Fluencia: schopnosť produkcie množstva nápadov,
myšlienok za krátke časové obdobie
2. Flexibilita: schopnosť meniť zameranosť, smer myšlienok
3.
Originalita: schopnosť vytvárať nové, nezvyčajné jedinečné odpovede, riešenia, nápady
4. Redefinovanie:
schopnosť zmeniť význam funkcie predmetov, znakov
5. Elaborácia: schopnosť utvárať z častí prvkov zmysluplné
celky
6. Senzitivita: schopnosť vidieť problém
8.1.6.2 Tvorivý proces:
1.
Preparačná (prípravná): zhromažďovanie poznatkov pre riešenie problému
2. Inkubačná (latentná): vedome
nepracujeme na riešení problému, prebiehajú nevedomé procesy
3. Inšpiračná: vznik riešenia problému, vrcholná fáza
tvorivého procesu
4. Verifikačná: overenie správnosti riešenia
8.1.7 Myslenie
Myslenie: sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania objektívnej reality, ktorá
nám
umožňuje poznať nielen podstatné vlastnosti predmetov a javov, ale aj vzájomné vzťahy a súvislosti
– najvyšší
a najdokonalejší poznávací proces
– rozumové poznávanie skutočnosti
8.1.7.1 Myšlienkové
operácie:
Myšlienkové operácie: analýza, syntéza, porovnávanie, abstrakcia, zovšeobecnenie, indukcia,
dedukcia,
analógia
1. Analýza: myšlienkové rozčlenenie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a
javov
2. Syntéza: myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, predmetov do zmysluplného celku
3.
Komparácia (porovnávanie): myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť, odlišnosť
4. Triedenie:
myšlienková operácia zaraďovania predmetov, javov do skupín, na základe spoločných znakov
5. Abstrakcia: myšlienková
operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov
6. Zovšeobecnenie: myšlienkové zisťovanie
a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov
určitej triedy, určovanie spoločných zákonitostí
7.
Indukcia: myšlienkové vyvodzovanie všeobecných tvrdení z jednotlivých prípadov
8. Dedukcia: myšlienková
operácia aplikovania všeobecného poznatku na konkrétny prípad
9. Analógia: vyvodenie poznatku o predmete a jave na
základe jeho podobnosti s iným predmetom či javom
8.1.7.2 Formy myslenia:
1. Pojem: základná
myšlienková forma
rečové vyjadrenie základných a podstatných vlastností
výsledok zovšeobecnenia
Charakter
pojmov: a. rozsah: množstvo pojmov, ktoré zahŕňa
b. obsah: výpočet najzákladnejších znakov
pojmu
Pojem označuje: a. činnosť: vyšívanie b. stav: zelený
c. abstrakcia: láska
d. predmet: ihla
2. Súd: vzťah medzi dvoma pojmami
obsahom je tvrdenie
3. Úsudok:
vzťah medzi dvoma či viacerými súdmi (premisami), z ktorých vyvodzujeme nový súd → záver
8.1.7.3 Vlastnosti
myslenia:
– predpoklad každého riešenia problému
– tvoria individuálnu charakteristiku osobnosti
1.
Hĺbka: schopnosť preniknúť do podstaty problému
2. Šírka: schopnosť riešiť problém vo všetkých
súvislostiach
3. Presnosť: schopnosť výstižne formulovať problémy, úlohy a dôsledne postupovať pri ich
riešení
4. Pružnosť: schopnosť nepridržiavať sa pri riešení problému starých metód, ale využívať novšie
poznatky
5. Kritickosť: spôsobilosť nestranne a prenikavo posudzovať riešenia problémov, úloh iných
ľudí
8.1.8 Reč
Reč: nástroj myslenia: prostredníctvom reči formulujeme myšlienky
spôsob
dorozumievania: rečou vyjadrujeme výsledky myslenia
symbolizuje objektívnu realitu: sústava znakov, na ktorých sa dohodli príslušníci
národ a označujú tak
realitu
8.1.8.1 Druhy Reči:
1. Vnútorná: reč, ktorou
myslíme
2. Vonkajšia: reč, ktorou vyjadrujeme myšlienky
8.1.9
Pamäť
Pamäť: je psychický porovnávací proces, ktorý spočíva v zapamätávaní, podržaní a vybavení
prežitého
– má fyziologický základ: pamäťové stopy, dočasné nervové spoje
8.1.9.1 Fázy pamäťového
procesu:
1. Zapamätávanie: utvorenie pamäťových spojov a stôp a dočasných nervových spojov a.
neúmyselné
b. úmyselné
2. Uchovanie: časový úsek, ktorý uplynie od zapamätania
k vybaveniu
3. Vybavenie: aktualizácia, sprítomnenie pamäťového materiálu
aktivizácia minulej skúsenosti
a. znovupoznanie: uvedomenie si minulého prežívania pri opätovnom pôsobení podnetov
b. spomínanie:
vybavovanie minulých zážitkov, bez priameho pôsobenia
c. reprodukcia: doslovné vybavenie
zapamätaného
8.1.9.2 Druhy pamäti:
1. a. úmyselná
b.
neúmyselná
2. a. mechanická
b. logická
3. a. krátkodobá
b. dlhodobá
8.1.9.3 Vlastnosti pamäti:
1. Rýchlosť / Ľahkosť: rýchlosť, ľahkosť
zapamätania, vybavenia
2. Presnosť: presnosť zapamätania, vybavenia
3. Rozsah: rozsah
pamäti
8.1.9.4 Typy pamäti:
1. Názorná: pri zapamätaní a vybavení sa uplatňuje
výraznejšie 1. signálna sústava
2. Slovno-logická: pri zapamätaní a vybavení sa výraznejšie uplatňuje 2. signálna
sústava
3. Citová: zapamätanie a vybavenie emocionálne nabitých zážitkov
8.2 Psychologické citové
procesy
City: subjektívne prežívanie stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom:
a.
vonkajšie: podnetom je objektívna realita: ľudia, javy, predmety
b. vnútorné: podnetom si je sám človek
–
majú fyziologický základ: ústredie v podkôrových častiach mozgu → fylogeneticky staré
– prejavujú sa navonok v našom správaní,
ovplyvňujú mimiku a pantomimiku
– city môžme maskovať a tlmiť
8.2.1 Vlastnosti citov:
1.
Polarita: každý druh citu sa rozprestiera od jedného k druhému pólu
2. Ambivalencia: každý cit sa skladá
z viacerých stenických (prijemných) a astenických (neprijemých) citov
3. Časové trvanie: každý cit má rôzne časové
trvanie
4. Neopakovateľnosť: cit sa v tej istej podobe neopakuje
8.2.2 Delenie
citov:
I. Nižšie emócie: prežívajú ich aj iné organizmy
II. Vyššie emócie: City spoločenského
vedomia: prežíva ich len človek
8.2.2.1 Nižšie emócie:
1. Telesné city: city, ktoré
prežívame pri vnútornej biologickej rovnováhe či neronvováhe
kategórie telesných citov: a. spokojnosť /
nespokojnosť
b. príjemnosť / nepríjemnosť
c. napätie / uvoľnenie
d.
podráždenie / upokojenie
2. Citové reakcie: city, v ktorých prežívame vzťah medzi organizmom a prostredím →
vznikajú rýchlo
kategórie citových reakcií: a. útočné: hnev
b. obranné: strach
c.
sociálne: závislosť, podradenosť, nadradenosť
d. špecifická citová reakcia: smiech
3. Citové
stavy: subjektívne prežívanie vnútorných stavov, často dôsledkom telesných citov
celkový stav:
nálada
kategórie citových vzťahov: a. dobrá / zlá
b. veselá /
smutná
c. eufória
4. Citové vzťahy: vznikajú vo vzťahu ku predmetom a ľuďom a majú pre
subjekt mimoriadny význam
kategórie citových vzťahov: a. láska / nenávisť
b. priateľstvo /
nepriateľstvo
c. sympatia / antipatia
8.2.2.2 Vyššie city: City spoločenského
vedomia:
1. Poznávacie (intelektuálne) city: prežívame pri poznávaní a objavovaní pravdy
2.
Estetické city: prežívame pri hodnotení podnetov z hľadiska krásy, symetrie, harmónie
3. Sociálne city:
prežívame vo vzťahu k iným osobám
8.3 Psychologické vôľové procesy
Vôľa: psychický
proces, ktorý nám umožňuje dosahovať vytýčené ciele a prekonávať prekážky
psychický proces aktívnej sebarealizácie
a sebaaktualizácie
dosahovanie cieľov → vôľové konanie
8.3.1 Fázy vôľového konania:
1.
Prípravná: uvedomenie si cieľa a motivácie, končí rozhodnutím
2. Realizácia rozhodnutia: dosahovanie cieľa,
stretnutie s prekážkami, vnútornými aj vonkajšími
ukončenie → dosiahnutie cieľa: upokojenie, radosť, pozitívne
city
→ nedosiahnutie cieľa: sklamanie, smútok, depresie
9. Psychické stavy
Delenie:
1. Citové stavy: nálady
2. Pozornosť: zameranosť
9.1 Pozornosť
Pozornosť:
psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou vedomia na podstaty
Zameranosť vedomia: pôsobiace podnety sa
dostávajú do nášho vedomia, uvedomujeme si ich
Sústredenosť: intenzita psychickej činnosti
9.1.1 Druhy
pozornosti:
1. Mimovoľná: neúmyselná, vyvolaná a udržiavaná vlastnosťami pôsobiacich podnetov
2. Zámerná: úmyselná
9.1.2 Vlastnosti pozornosti:
1. Rozsah 2. Koncentrácia /
intenzita
3. Stálosť 4. Rozdelenie
5. Prenášanie