Psychické procesy a stavy

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: mino
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 22.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 493 slov
Počet zobrazení: 26 341
Tlačení: 876
Uložení: 882
8. Psychické procesy
1. Poznávacie: umožňujú poznať objektívnu realitu
2. Citové: umožňujú utvárať vzťahy
3. Vôľové: umožňujú zasahovať do objektívnej reality
 
8.1 Psychologické poznávacie procesy
 Poznávanie:  výsledkom je poznanie → poznatky o vedomostiach
  oboznamujeme sa s novými javmi a zmyslami zisťujeme ich vlastnosti
 
8.1.1 Delenie poznávacích procesov:
1. Zmyslové: konkrétne poznanie
2. Kognitívne: rozumové, nepriame
 
8.1.2 Vlastnosti vnímania:
1. Výberovosť: neodrážame všetky podnety, len niektoré
podmienené: vzťahom k pôsobiacemu podnetu 
  vlastnosťou pôsobiaceho podnetu
2. Centrácia: odlíšenie vnímaného objektu (figúra) od jeho okolia (pozadie)
  čím viac je figúra kontrastná voči pozadiu, tým je lepšie vnímateľnou
3. Apercepcia: závislosť obsahu vnemu od zameranosti vnímania a od skúsenosti vnímateľa
4. Celostnosť: tendencia vnímať aj neúplné tvary, javy ako celky, ktoré dávajú zmysel
5. Konštantnosť: predmet aj v zmenených podmienkach vnímame ako ten istý
6. Transpozícia: predmety a javy vnímame ako také isté, aj keď sú exponované v inej podobe

8.1.3 Druhy vnímania:
1. Vnímanie tvaru: vnímanie formy a veľkosti
2. Vnímanie priestoru: vnímanie priestorových vzťahov medzi objektmi
3. Vnímanie vzdialenosti (hĺbky): vnímanie priestorových vzťahov medzi
4. Vnímanie pohybu: vnímanie zmeny polohy predmetu v priestore
5. Vnímanie času: vnímanie časových následností a postupných zmien na predmetoch okolo nás
6. Medziosobné (sociálne) vnímanie: vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií
 
8.1.4 Typy vnímania:
- človek uplatňuje jednotlivé znaky vnímania → podmienené individuálnou charakteristikou

8.1.4.1 Delenie typov vnímania:
1. Analytický: zameriava sa na časti, uniká mu zmysel
2. Synkretický: zameriava sa na celok, unikajú mu detaily
3. Analyticko-syntetický: rozloží podnet na časti a ten vníma ako celok
4. Emocionálny: zameriava sa na city vyvolané podnetom
 
8.1.5 Predstavivosť
Predstavivosť:  psychický poznávací proces umožňujúci vytvoriť si vo vedomí obraz predmetov a
javov, ktoré sú priestorovo a časovo vzdialené
tvorí prechod od priameho k sprostredkovanému poznaniu
výsledkom je názorný obraz predmetov a javov vo vedomí človeka
 
8.1.5.1 Druhy predstáv:
I.  Delenie predstáv:
1. konkrétna: môj pes
2. všeobecná: pes
II. Delenie predstáv: 
1. spomienková: vnútorný zážitok prežitého
2. fantazijná: názorný obraz predmetov a javov, týmto spôsobom nikdy nevnímaných
  a. reprodukujúca: názorný obraz vznikajúci na základe opisu
  b. konštruujúca: vytváranie obrazov, ktoré doteraz neexistovali
  c. bdelé snenie: obraz, ktoré sa väčšinou týkajú budúcnosti
  d. spánkové sny: vznikajú počas spánku
 
8.1.5.2 Typy predstavivosti:  
1. zrakový: ľahko si predstavuje obrazy a tváre
2. sluchový: ľahko si predstavuje melódie
3. pohybový: ľahko si predstavuje pohybovú aktivitu
4. zmiešaný: nedominuje istý druh predstavivosti

8.1.6 Tvorivosť – kreativita
Tvorivosť:   cieľavedomý, organizovaný proces objavovania poznatkov a spôsobov praktickej premeny
okolitej skutočnosti
prináša novú vyššiu spoločenskú hodnotu

8.1.6.1 Tvorivé schopnosti:
1. Fluencia: schopnosť produkcie množstva nápadov, myšlienok za krátke časové obdobie
2. Flexibilita: schopnosť meniť zameranosť, smer myšlienok
3. Originalita: schopnosť vytvárať nové, nezvyčajné jedinečné odpovede, riešenia, nápady
4. Redefinovanie: schopnosť zmeniť význam funkcie predmetov, znakov
5. Elaborácia: schopnosť utvárať z častí prvkov zmysluplné celky
6. Senzitivita: schopnosť vidieť problém
 
8.1.6.2 Tvorivý proces:
1. Preparačná (prípravná): zhromažďovanie poznatkov pre riešenie problému
2. Inkubačná (latentná): vedome nepracujeme na riešení problému, prebiehajú nevedomé procesy  
3. Inšpiračná: vznik riešenia problému, vrcholná fáza tvorivého procesu
4. Verifikačná: overenie správnosti riešenia
 
8.1.7 Myslenie
Myslenie:  sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania objektívnej reality, ktorá nám
  umožňuje poznať nielen podstatné vlastnosti predmetov a javov, ale aj vzájomné vzťahy a súvislosti
- najvyšší a najdokonalejší poznávací proces
- rozumové poznávanie skutočnosti
 
8.1.7.1 Myšlienkové operácie:
Myšlienkové operácie: analýza, syntéza, porovnávanie, abstrakcia, zovšeobecnenie, indukcia, dedukcia,
analógia
1. Analýza: myšlienkové rozčlenenie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov
2. Syntéza: myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, predmetov do zmysluplného celku
3. Komparácia (porovnávanie): myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť, odlišnosť
4. Triedenie: myšlienková operácia zaraďovania predmetov, javov do skupín, na základe spoločných znakov
5. Abstrakcia: myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov
6. Zovšeobecnenie: myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov
určitej triedy, určovanie spoločných zákonitostí
7. Indukcia: myšlienkové vyvodzovanie všeobecných tvrdení z jednotlivých prípadov
8. Dedukcia: myšlienková operácia aplikovania všeobecného poznatku na konkrétny prípad
9. Analógia: vyvodenie poznatku o predmete a jave na základe jeho podobnosti s iným predmetom či javom
 
8.1.7.2 Formy myslenia:
1. Pojem: základná myšlienková forma
  rečové vyjadrenie základných a podstatných vlastností
  výsledok zovšeobecnenia
  Charakter pojmov:  a. rozsah: množstvo pojmov, ktoré zahŕňa
b. obsah: výpočet najzákladnejších znakov pojmu
  Pojem označuje: a. činnosť: vyšívanie b. stav: zelený
c. abstrakcia: láska d. predmet: ihla
2. Súd: vzťah medzi dvoma pojmami
obsahom je tvrdenie
3. Úsudok: vzťah medzi dvoma či viacerými súdmi (premisami), z ktorých vyvodzujeme nový súd → záver

8.1.7.3 Vlastnosti myslenia:
- predpoklad každého riešenia problému
- tvoria individuálnu charakteristiku osobnosti
1. Hĺbka: schopnosť preniknúť do podstaty problému
2. Šírka: schopnosť riešiť problém vo všetkých súvislostiach
3. Presnosť: schopnosť výstižne formulovať problémy, úlohy a dôsledne postupovať pri ich riešení
4. Pružnosť: schopnosť nepridržiavať sa pri riešení problému starých metód, ale využívať novšie poznatky
5. Kritickosť: spôsobilosť nestranne a prenikavo posudzovať riešenia problémov, úloh iných ľudí
 
8.1.8 Reč
Reč: nástroj myslenia: prostredníctvom reči formulujeme myšlienky
spôsob dorozumievania: rečou vyjadrujeme výsledky myslenia
symbolizuje objektívnu realitu: sústava znakov, na ktorých sa dohodli príslušníci národ a označujú tak
realitu

8.1.8.1 Druhy Reči:
1. Vnútorná: reč, ktorou myslíme
2. Vonkajšia: reč, ktorou vyjadrujeme myšlienky
 
8.1.9 Pamäť
Pamäť: je psychický porovnávací proces, ktorý spočíva v zapamätávaní, podržaní a vybavení prežitého
- má fyziologický základ: pamäťové stopy, dočasné nervové spoje
 
8.1.9.1 Fázy pamäťového procesu:
1. Zapamätávanie: utvorenie pamäťových spojov a stôp a dočasných nervových spojov  a. neúmyselné
  b. úmyselné
2. Uchovanie: časový úsek, ktorý uplynie od zapamätania k vybaveniu
3. Vybavenie: aktualizácia, sprítomnenie pamäťového materiálu
  aktivizácia minulej skúsenosti
  a. znovupoznanie: uvedomenie si minulého prežívania pri opätovnom pôsobení podnetov
  b. spomínanie: vybavovanie minulých zážitkov, bez priameho pôsobenia
  c. reprodukcia: doslovné vybavenie zapamätaného
 
8.1.9.2 Druhy pamäti:
1. a. úmyselná
  b. neúmyselná
2. a. mechanická
  b. logická
3.   a. krátkodobá
  b. dlhodobá
 
8.1.9.3 Vlastnosti pamäti:
1. Rýchlosť / Ľahkosť: rýchlosť, ľahkosť zapamätania, vybavenia
2. Presnosť: presnosť zapamätania, vybavenia
3. Rozsah: rozsah pamäti
 
8.1.9.4 Typy pamäti:
1. Názorná: pri zapamätaní a vybavení sa uplatňuje výraznejšie 1. signálna sústava
2. Slovno-logická: pri zapamätaní a vybavení sa výraznejšie uplatňuje 2. signálna sústava
3. Citová: zapamätanie a vybavenie emocionálne nabitých zážitkov
 
8.2 Psychologické citové procesy
City: subjektívne prežívanie stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom:
  a. vonkajšie: podnetom je objektívna realita: ľudia, javy, predmety
  b. vnútorné: podnetom si je sám človek
- majú fyziologický základ: ústredie v podkôrových častiach mozgu → fylogeneticky staré
- prejavujú sa navonok v našom správaní, ovplyvňujú mimiku a pantomimiku
- city môžme maskovať a tlmiť
 
8.2.1 Vlastnosti citov:
1. Polarita: každý druh citu sa rozprestiera od jedného k druhému pólu
2. Ambivalencia: každý cit sa skladá z viacerých stenických (prijemných) a astenických (neprijemých) citov
3. Časové trvanie: každý cit má rôzne časové trvanie
4. Neopakovateľnosť: cit sa v tej istej podobe neopakuje
 
8.2.2 Delenie citov:
I. Nižšie emócie: prežívajú ich aj iné organizmy
II. Vyššie emócie: City spoločenského vedomia: prežíva ich len človek
 
8.2.2.1 Nižšie emócie:
1. Telesné city: city, ktoré prežívame pri vnútornej biologickej rovnováhe či neronvováhe
kategórie telesných citov: a. spokojnosť / nespokojnosť
  b. príjemnosť / nepríjemnosť
  c. napätie / uvoľnenie
  d. podráždenie / upokojenie
2. Citové reakcie: city, v ktorých prežívame vzťah medzi organizmom a prostredím → vznikajú rýchlo 
  kategórie citových reakcií: a. útočné: hnev
b. obranné: strach
c. sociálne: závislosť, podradenosť, nadradenosť
d. špecifická citová reakcia: smiech
3. Citové stavy:   subjektívne prežívanie vnútorných stavov, často dôsledkom telesných citov
celkový stav: nálada
kategórie citových vzťahov: a. dobrá / zlá
b. veselá / smutná
c. eufória
4. Citové vzťahy: vznikajú vo vzťahu ku predmetom a ľuďom a majú pre subjekt mimoriadny význam
  kategórie citových vzťahov: a. láska / nenávisť
  b. priateľstvo / nepriateľstvo
  c. sympatia / antipatia
 
8.2.2.2 Vyššie city: City spoločenského vedomia:
1. Poznávacie (intelektuálne) city: prežívame pri poznávaní a objavovaní pravdy
2. Estetické city: prežívame pri hodnotení podnetov z hľadiska krásy, symetrie, harmónie
3. Sociálne city: prežívame vo vzťahu k iným osobám
 
8.3 Psychologické vôľové procesy
Vôľa: psychický proces, ktorý nám umožňuje dosahovať vytýčené ciele a prekonávať prekážky
  psychický proces aktívnej sebarealizácie a sebaaktualizácie
  dosahovanie cieľov → vôľové konanie
 
8.3.1 Fázy vôľového konania:
1. Prípravná: uvedomenie si cieľa a motivácie, končí rozhodnutím
2. Realizácia rozhodnutia: dosahovanie cieľa, stretnutie s prekážkami, vnútornými aj vonkajšími
ukončenie → dosiahnutie cieľa: upokojenie, radosť, pozitívne city
→ nedosiahnutie cieľa: sklamanie, smútok, depresie

9. Psychické stavy
Delenie: 1. Citové stavy: nálady
2. Pozornosť: zameranosť
 
9.1 Pozornosť
Pozornosť: psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou vedomia na podstaty
Zameranosť vedomia: pôsobiace podnety sa dostávajú do nášho vedomia, uvedomujeme si ich
Sústredenosť: intenzita psychickej činnosti
 
9.1.1 Druhy pozornosti:
1. Mimovoľná: neúmyselná, vyvolaná a udržiavaná vlastnosťami pôsobiacich podnetov
2. Zámerná: úmyselná
 
9.1.2 Vlastnosti pozornosti:
1. Rozsah  2. Koncentrácia / intenzita
3. Stálosť  4. Rozdelenie
5. Prenášanie

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu