Psychické procesy a stavy

Psychické procesy a stavy

8. Psychické procesy

1. Poznávacie: umožňujú poznať objektívnu realitu

2. Citové: umožňujú utvárať vzťahy

3. Vôľové: umožňujú zasahovať do objektívnej reality

8.1 Psychologické poznávacie procesy
Poznávanie: výsledkom je poznanie → poznatky o vedomostiach
oboznamujeme sa s novými javmi a zmyslami zisťujeme ich vlastnosti

8.1.1 Delenie poznávacích procesov:

1. Zmyslové: konkrétne poznanie

2. Kognitívne: rozumové, nepriame

8.1.2 Vlastnosti vnímania:

1. Výberovosť: neodrážame všetky podnety, len niektoré
podmienené: vzťahom k pôsobiacemu podnetu
vlastnosťou pôsobiaceho podnetu

2. Centrácia: odlíšenie vnímaného objektu (figúra) od jeho okolia (pozadie)
čím viac je figúra kontrastná voči pozadiu, tým je lepšie vnímateľnou

3. Apercepcia: závislosť obsahu vnemu od zameranosti vnímania a od skúsenosti vnímateľa

4. Celostnosť: tendencia vnímať aj neúplné tvary, javy ako celky, ktoré dávajú zmysel

5. Konštantnosť: predmet aj v zmenených podmienkach vnímame ako ten istý

6. Transpozícia: predmety a javy vnímame ako také isté, aj keď sú exponované v inej podobe

8.1.3 Druhy vnímania:

1. Vnímanie tvaru: vnímanie formy a veľkosti

2. Vnímanie priestoru: vnímanie priestorových vzťahov medzi objektmi

3. Vnímanie vzdialenosti (hĺbky): vnímanie priestorových vzťahov medzi

4. Vnímanie pohybu: vnímanie zmeny polohy predmetu v priestore

5. Vnímanie času: vnímanie časových následností a postupných zmien na predmetoch okolo nás

6. Medziosobné (sociálne) vnímanie: vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií

8.1.4 Typy vnímania:

– človek uplatňuje jednotlivé znaky vnímania → podmienené individuálnou charakteristikou

8.1.4.1 Delenie typov vnímania:

1. Analytický: zameriava sa na časti, uniká mu zmysel

2. Synkretický: zameriava sa na celok, unikajú mu detaily

3. Analyticko-syntetický: rozloží podnet na časti a ten vníma ako celok

4. Emocionálny: zameriava sa na city vyvolané podnetom

8.1.5 Predstavivosť
Predstavivosť: psychický poznávací proces umožňujúci vytvoriť si vo vedomí obraz predmetov a
javov, ktoré sú priestorovo a časovo vzdialené
tvorí prechod od priameho k sprostredkovanému poznaniu
výsledkom je názorný obraz predmetov a javov vo vedomí človeka

8.1.5.1 Druhy predstáv:
I. Delenie predstáv:

1. konkrétna: môj pes

2. všeobecná: pes
II. Delenie predstáv:

1. spomienková: vnútorný zážitok prežitého

2. fantazijná: názorný obraz predmetov a javov, týmto spôsobom nikdy nevnímaných
a. reprodukujúca: názorný obraz vznikajúci na základe opisu
b. konštruujúca: vytváranie obrazov, ktoré doteraz neexistovali
c. bdelé snenie: obraz, ktoré sa väčšinou týkajú budúcnosti
d. spánkové sny: vznikajú počas spánku

8.1.5.2 Typy predstavivosti:

1. zrakový: ľahko si predstavuje obrazy a tváre

2. sluchový: ľahko si predstavuje melódie

3. pohybový: ľahko si predstavuje pohybovú aktivitu

4. zmiešaný: nedominuje istý druh predstavivosti

8.1.6 Tvorivosť – kreativita
Tvorivosť: cieľavedomý, organizovaný proces objavovania poznatkov a spôsobov praktickej premeny
okolitej skutočnosti
prináša novú vyššiu spoločenskú hodnotu

8.1.6.1 Tvorivé schopnosti:

1. Fluencia: schopnosť produkcie množstva nápadov, myšlienok za krátke časové obdobie

2. Flexibilita: schopnosť meniť zameranosť, smer myšlienok

3. Originalita: schopnosť vytvárať nové, nezvyčajné jedinečné odpovede, riešenia, nápady

4. Redefinovanie: schopnosť zmeniť význam funkcie predmetov, znakov

5. Elaborácia: schopnosť utvárať z častí prvkov zmysluplné celky

6. Senzitivita: schopnosť vidieť problém

8.1.6.2 Tvorivý proces:

1. Preparačná (prípravná): zhromažďovanie poznatkov pre riešenie problému

2. Inkubačná (latentná): vedome nepracujeme na riešení problému, prebiehajú nevedomé procesy

3. Inšpiračná: vznik riešenia problému, vrcholná fáza tvorivého procesu

4. Verifikačná: overenie správnosti riešenia

8.1.7 Myslenie
Myslenie: sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania objektívnej reality, ktorá nám
umožňuje poznať nielen podstatné vlastnosti predmetov a javov, ale aj vzájomné vzťahy a súvislosti

– najvyšší a najdokonalejší poznávací proces

– rozumové poznávanie skutočnosti

8.1.7.1 Myšlienkové operácie:
Myšlienkové operácie: analýza, syntéza, porovnávanie, abstrakcia, zovšeobecnenie, indukcia, dedukcia,
analógia

1. Analýza: myšlienkové rozčlenenie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov

2. Syntéza: myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, predmetov do zmysluplného celku

3. Komparácia (porovnávanie): myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť, odlišnosť

4. Triedenie: myšlienková operácia zaraďovania predmetov, javov do skupín, na základe spoločných znakov

5. Abstrakcia: myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov

6. Zovšeobecnenie: myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov
určitej triedy, určovanie spoločných zákonitostí

7. Indukcia: myšlienkové vyvodzovanie všeobecných tvrdení z jednotlivých prípadov

8. Dedukcia: myšlienková operácia aplikovania všeobecného poznatku na konkrétny prípad

9. Analógia: vyvodenie poznatku o predmete a jave na základe jeho podobnosti s iným predmetom či javom

8.1.7.2 Formy myslenia:

1. Pojem: základná myšlienková forma
rečové vyjadrenie základných a podstatných vlastností
výsledok zovšeobecnenia
Charakter pojmov: a. rozsah: množstvo pojmov, ktoré zahŕňa
b. obsah: výpočet najzákladnejších znakov pojmu
Pojem označuje: a. činnosť: vyšívanie b. stav: zelený
c. abstrakcia: láska d. predmet: ihla

2. Súd: vzťah medzi dvoma pojmami
obsahom je tvrdenie

3. Úsudok: vzťah medzi dvoma či viacerými súdmi (premisami), z ktorých vyvodzujeme nový súd → záver

8.1.7.3 Vlastnosti myslenia:

– predpoklad každého riešenia problému

– tvoria individuálnu charakteristiku osobnosti

1. Hĺbka: schopnosť preniknúť do podstaty problému

2. Šírka: schopnosť riešiť problém vo všetkých súvislostiach

3. Presnosť: schopnosť výstižne formulovať problémy, úlohy a dôsledne postupovať pri ich riešení

4. Pružnosť: schopnosť nepridržiavať sa pri riešení problému starých metód, ale využívať novšie poznatky

5. Kritickosť: spôsobilosť nestranne a prenikavo posudzovať riešenia problémov, úloh iných ľudí

8.1.8 Reč
Reč: nástroj myslenia: prostredníctvom reči formulujeme myšlienky
spôsob dorozumievania: rečou vyjadrujeme výsledky myslenia
symbolizuje objektívnu realitu: sústava znakov, na ktorých sa dohodli príslušníci národ a označujú tak
realitu

8.1.8.1 Druhy Reči:

1. Vnútorná: reč, ktorou myslíme

2. Vonkajšia: reč, ktorou vyjadrujeme myšlienky

8.1.9 Pamäť
Pamäť: je psychický porovnávací proces, ktorý spočíva v zapamätávaní, podržaní a vybavení prežitého

– má fyziologický základ: pamäťové stopy, dočasné nervové spoje

8.1.9.1 Fázy pamäťového procesu:

1. Zapamätávanie: utvorenie pamäťových spojov a stôp a dočasných nervových spojov a. neúmyselné
b. úmyselné

2. Uchovanie: časový úsek, ktorý uplynie od zapamätania k vybaveniu

3. Vybavenie: aktualizácia, sprítomnenie pamäťového materiálu
aktivizácia minulej skúsenosti
a. znovupoznanie: uvedomenie si minulého prežívania pri opätovnom pôsobení podnetov
b. spomínanie: vybavovanie minulých zážitkov, bez priameho pôsobenia
c. reprodukcia: doslovné vybavenie zapamätaného

8.1.9.2 Druhy pamäti:

1. a. úmyselná
b. neúmyselná

2. a. mechanická
b. logická

3. a. krátkodobá
b. dlhodobá

8.1.9.3 Vlastnosti pamäti:

1. Rýchlosť / Ľahkosť: rýchlosť, ľahkosť zapamätania, vybavenia

2. Presnosť: presnosť zapamätania, vybavenia

3. Rozsah: rozsah pamäti

8.1.9.4 Typy pamäti:

1. Názorná: pri zapamätaní a vybavení sa uplatňuje výraznejšie 1. signálna sústava

2. Slovno-logická: pri zapamätaní a vybavení sa výraznejšie uplatňuje 2. signálna sústava

3. Citová: zapamätanie a vybavenie emocionálne nabitých zážitkov

8.2 Psychologické citové procesy
City: subjektívne prežívanie stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom:
a. vonkajšie: podnetom je objektívna realita: ľudia, javy, predmety
b. vnútorné: podnetom si je sám človek

– majú fyziologický základ: ústredie v podkôrových častiach mozgu → fylogeneticky staré

– prejavujú sa navonok v našom správaní, ovplyvňujú mimiku a pantomimiku

– city môžme maskovať a tlmiť

8.2.1 Vlastnosti citov:

1. Polarita: každý druh citu sa rozprestiera od jedného k druhému pólu

2. Ambivalencia: každý cit sa skladá z viacerých stenických (prijemných) a astenických (neprijemých) citov

3. Časové trvanie: každý cit má rôzne časové trvanie

4. Neopakovateľnosť: cit sa v tej istej podobe neopakuje

8.2.2 Delenie citov:
I. Nižšie emócie: prežívajú ich aj iné organizmy
II. Vyššie emócie: City spoločenského vedomia: prežíva ich len človek

8.2.2.1 Nižšie emócie:

1. Telesné city: city, ktoré prežívame pri vnútornej biologickej rovnováhe či neronvováhe
kategórie telesných citov: a. spokojnosť / nespokojnosť
b. príjemnosť / nepríjemnosť
c. napätie / uvoľnenie
d. podráždenie / upokojenie

2. Citové reakcie: city, v ktorých prežívame vzťah medzi organizmom a prostredím → vznikajú rýchlo
kategórie citových reakcií: a. útočné: hnev
b. obranné: strach
c. sociálne: závislosť, podradenosť, nadradenosť
d. špecifická citová reakcia: smiech

3. Citové stavy: subjektívne prežívanie vnútorných stavov, často dôsledkom telesných citov
celkový stav: nálada
kategórie citových vzťahov: a. dobrá / zlá
b. veselá / smutná
c. eufória

4. Citové vzťahy: vznikajú vo vzťahu ku predmetom a ľuďom a majú pre subjekt mimoriadny význam
kategórie citových vzťahov: a. láska / nenávisť
b. priateľstvo / nepriateľstvo
c. sympatia / antipatia

8.2.2.2 Vyššie city: City spoločenského vedomia:

1. Poznávacie (intelektuálne) city: prežívame pri poznávaní a objavovaní pravdy

2. Estetické city: prežívame pri hodnotení podnetov z hľadiska krásy, symetrie, harmónie

3. Sociálne city: prežívame vo vzťahu k iným osobám

8.3 Psychologické vôľové procesy
Vôľa: psychický proces, ktorý nám umožňuje dosahovať vytýčené ciele a prekonávať prekážky
psychický proces aktívnej sebarealizácie a sebaaktualizácie
dosahovanie cieľov → vôľové konanie

8.3.1 Fázy vôľového konania:

1. Prípravná: uvedomenie si cieľa a motivácie, končí rozhodnutím

2. Realizácia rozhodnutia: dosahovanie cieľa, stretnutie s prekážkami, vnútornými aj vonkajšími
ukončenie → dosiahnutie cieľa: upokojenie, radosť, pozitívne city
→ nedosiahnutie cieľa: sklamanie, smútok, depresie

9. Psychické stavy
Delenie: 1. Citové stavy: nálady

2. Pozornosť: zameranosť

9.1 Pozornosť
Pozornosť: psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou vedomia na podstaty
Zameranosť vedomia: pôsobiace podnety sa dostávajú do nášho vedomia, uvedomujeme si ich
Sústredenosť: intenzita psychickej činnosti

9.1.1 Druhy pozornosti:

1. Mimovoľná: neúmyselná, vyvolaná a udržiavaná vlastnosťami pôsobiacich podnetov

2. Zámerná: úmyselná

9.1.2 Vlastnosti pozornosti:

1. Rozsah 2. Koncentrácia / intenzita

3. Stálosť 4. Rozdelenie

5. Prenášanie