Osobnosť je zväzok vlastnosti ktore si po case sami vybudujeme, a ktore mame dedicne.
Aj ked kazdy z nas je jedinecny a nenahraditelny a nenapodobitelny, kazdy z nas je ina osobnost:
1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od Hippokrata a Galena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:
SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/
– je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ
– rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály
CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/
– je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný
– má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe
FLEGMATIK /hlien = flegma/
– pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový
– reaguje pokojne aj v náročných situáciách
MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/
– uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý
– city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly
2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny
INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom
EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší
3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie
LABILITA – úzkosť, nepokoj,
podráždenosť
STABILITA – pokoj, vyrovnanosť
I. FLEGMATIK – citovo stabilný
introvert
II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert
III. CHOLERIK – citovo labilný
extrovert
IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert
4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:
TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ
5. Typológia podľa Scheldona:
ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na
ľudí
MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny
EKTOMORFNÝ
TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený
Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú
osobnosť.
Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.
ČRTY OSOBNOSTI
– črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť
– na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii
– napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže
– na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie
SCHOPNOSTI OSOBNOSTI
– sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti
– osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.
– schopnosti – špeciálne – verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť
– psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou
– percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať
– všeobecné – inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových
podmienkach kde si nevystačí
len so skúsenosťami
– IQ – inteligenčný kvocient
IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100
1. do 20
idiocia – hlboká duševná zaostalosť
2. 20 – 49 imbecilita – (20 – 34) ťažká duševná
zaostalosť, (35 – 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti
3. 50 – 69 debilita – ľahká duševná
zaostalosť
4. 70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
5.
80 – 89 podpriemerná /subnormná/ inteligencia
6. 90 – 109 priemerná
inteligencia
7. 110 – 119 nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
8. 120 –
139 vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)
9. 140 –> veľmi vysoká inteligencia
(genialita)
VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU .
Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/
Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie
IDIOCIA – do 6 rokov nerozprávajú, nechodia
– telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko
– vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť
IMBECILITA - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky
– rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú
– nevedia písať,
čítať
– buď sú neobratní, alebo hyperaktívny
– sú veľmi impulzívny
DEBILITA – ľahká / stredná / ťažká
– jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy
– majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne
– veľmi dobrá mechanická pamäť
– nemá rád zmeny
– nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť
– nepoužívajú cudzie výrazy
– pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý
MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI .
Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu
– keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu
Medzi základné motivačné vlastnosti patria: POTREBY
ZÁUJMY
POSTOJE
HODNOTOVÉ
ORIENTÁCIE
POTREBY +primárne biologické
psychické – sú pre niekoho sekundárne, pre
niekoho primárne
– potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...
+sekundárne – sebauspokojenie,
sebarealizácia, uznanie,...
ZÁUJMY – je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný
kultúrnym prostredím
– formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek
– človek môže mať aj niekoľko
záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu
NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť
POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali
podnecovať
POSTOJE – je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety
– ovplyvňuje ich prostredie
– utvárajú sa už v detstve
– v dospelosti sa menia veľmi ťažko
ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej
konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)
VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu
HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE – hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka
– hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl
CITY A EMÓCIE .
– môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta
EMÓCIE – stoja nižšie ako city
– často súvisia s biologickými potrebami
– sú prudkejšie a kratšie ako city
CITY – vyššie, dlhodobejšie ako emócie
– prejavujú sa vnútorným zážitkom
– fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...
– vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)
– city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne
– schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka
– city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól
– ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu
delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:
1/ afekt – je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý
– rýchlo vznikne a rýchlo zanikne
– je
sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči
NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou
PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou
pamäti
2/ nálada – dlhotrvajúci stav psychiky
– podnetom nálady je vonkajšia udalosť
– náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady
– nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...
POVZNESENÁ – radosť, optimizmus
SKLESLÁ – smútok, depresia
ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť
3/ vášeň – veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť
4/ vyššie city – veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať
– sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti
DOBRÝ SKUTOK – morálny cit
ESTETICKÉ CITY
– pri prežívaní krásy
INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové
PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES .
ZDRAVIE – podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha
DUŠEVNÉ ZDRAVIE –
podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:
Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj
Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi
Ak sú schopní
zvládať požiadavky života
STRES – odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená
– 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti
– odpoveď – útek /flight/
– útok /fight/
STRESOR – podnet, ktorý pôsobí na jedinca a
vyvoláva stres
ŠTÁDIÁ SRESU
Alarm – pohotovosť
Rezistencia – odolnosť
organizmu, zvyká si na stres
Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm
STRESY:
rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,
prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...
ADAPTÁCIA NA STRES .
Neprimeraná /maladaptácia/
– ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť
– je to neprimeraná reakcia na stres
– napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres
–>
rieši to alkoholom, krádeže,...
Primeraná – využívanie energetických rezerv
– nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov
– snaží sa o normálne stravovanie
– neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...
– dopraje si dostatok spánku
MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA .
– je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu
– je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia
– prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy
faktory prostredia
sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA
– dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)
– žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom
=> dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti
– na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA
VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA
1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a
ochorení
2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca
3/ v účinku na pracovný výkon
4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej
spokojnosti a vyrovnanosti
Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/
ŽIVOTOSPRÁVA – základ starostlivosti o zdravie
– striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...
– dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU
ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV – pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.
– na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus
– poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA
–
dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu
priaznivo pôsobiť na duševné zdravie
ľudí
– niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,
hašterivosť, neprimerané postoje
– možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť
ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – napr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie
SEBAVÝCHOVA - /autoregulácia/
– človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy
– cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti
– dlhodobé, celoživotné úsilie