Psychológia osobnosti

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Chlapec mino
Typ práce: Referát
Dátum: 22.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 555 slov
Počet zobrazení: 8 731
Tlačení: 505
Uložení: 505
Osobnosť je zväzok vlastnosti ktore si po case sami vybudujeme, a ktore mame dedicne.
 
Aj ked kazdy z nas je jedinecny a nenahraditelny a nenapodobitelny, kazdy z nas je  ina osobnost:

TYPOLÓGIA OSOBNOSTI:
1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od HippokrataGalena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:
 
SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/
- je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ
- rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály
 
CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/
- je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný
- má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe
 
FLEGMATIK /hlien = flegma/
- pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový
- reaguje pokojne aj v náročných situáciách
 
MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/
- uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý
- city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly
 
2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny
 
INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom
 
EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší
 
3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie
 
LABILITA – úzkosť, nepokoj, podráždenosť
STABILITA – pokoj, vyrovnanosť
 
  I. FLEGMATIK – citovo stabilný introvert
  II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert
  III. CHOLERIK – citovo labilný extrovert
  IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert
 
4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:
 
TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ

5. Typológia podľa Scheldona:
 
ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na ľudí
MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny
EKTOMORFNÝ TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený
 
Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú osobnosť.
Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.

ČRTY OSOBNOSTI

- črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť
- na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii
- napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže
- na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie
 
 SCHOPNOSTI OSOBNOSTI
- sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti
- osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.
 
- schopnosti - špeciálne  - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť
  - psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou
  - percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať
 
  - všeobecné  - inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí
    len so skúsenosťami
  - IQ – inteligenčný kvocient

IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100
 
1. do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
2.   20 – 49  imbecilita – (20 - 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 - 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti
3.   50 – 69  debilita – ľahká duševná zaostalosť
4.   70 – 79  hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
5.   80 – 89  podpriemerná /subnormná/ inteligencia
6.   90 – 109  priemerná inteligencia
7. 110 – 119  nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
8. 120 – 139  vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)
9. 140 –> veľmi vysoká inteligencia (genialita)
 
VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU  .
 
Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/
 
Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie
 
  IDIOCIA  - do 6 rokov nerozprávajú, nechodia
  - telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko
  - vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť
 
  IMBECILITA - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky
    - rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú
    - nevedia písať, čítať
  - buď sú neobratní, alebo hyperaktívny
  - sú veľmi impulzívny
 
  DEBILITA  - ľahká / stredná / ťažká
  - jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy
  - majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne
  - veľmi dobrá mechanická pamäť
  - nemá rád zmeny
  - nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť
  - nepoužívajú cudzie výrazy
  - pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý
 
 MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI   .
 
Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu
- keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu
 
Medzi základné motivačné vlastnosti patria:   POTREBY
  ZÁUJMY
  POSTOJE
  HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE
 
POTREBY  +primárne biologické
  psychické  - sú pre niekoho sekundárne, pre niekoho primárne
  - potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...
 
+sekundárne – sebauspokojenie, sebarealizácia, uznanie,...
ZÁUJMY - je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný kultúrnym prostredím
  - formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek
  - človek môže mať aj niekoľko záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu
    NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť
    POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali podnecovať
 
POSTOJE  - je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety
  - ovplyvňuje ich prostredie
  - utvárajú sa už v detstve
  - v dospelosti sa menia veľmi ťažko
    ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)
    VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu
 
HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE - hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka
  - hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl
 
 CITY A EMÓCIE  .
 
- môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta
 
EMÓCIE - stoja nižšie ako city
  - často súvisia s biologickými potrebami
  - sú prudkejšie a kratšie ako city
 
CITY - vyššie, dlhodobejšie ako emócie
  - prejavujú sa vnútorným zážitkom
  - fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...
  - vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)
  - city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne
  - schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka
  - city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól
  - ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu
 
  delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:
 
  1/  afekt - je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý
  - rýchlo vznikne a rýchlo zanikne
  - je sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči
    NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou
    PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou pamäti
 
  2/  nálada  - dlhotrvajúci stav psychiky
  - podnetom nálady je vonkajšia udalosť
  - náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady
  - nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...
 
  POVZNESENÁ – radosť, optimizmus
  SKLESLÁ – smútok, depresia
  ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť
 
  3/  vášeň - veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť
 
  4/  vyššie city - veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať
  - sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti
  DOBRÝ SKUTOK – morálny cit
  ESTETICKÉ CITY – pri prežívaní krásy
  INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové
 
 PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES   .
 
ZDRAVIE - podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha
 
DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:
    Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj
    Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi
    Ak sú schopní zvládať požiadavky života
 
STRES - odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená
  - 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti
  - odpoveď  - útek /flight/
  - útok /fight/
STRESOR  - podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres
 
ŠTÁDIÁ SRESU

  Alarm – pohotovosť
  Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres
  Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm
  STRESY: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,
    prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...

 ADAPTÁCIA NA STRES .
 
Neprimeraná /maladaptácia/
  - ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť
  - je to neprimeraná reakcia na stres
  - napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres
  –> rieši to alkoholom, krádeže,...
 
  Primeraná  - využívanie energetických rezerv
  - nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov
  - snaží sa o normálne stravovanie
  - neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...
  - dopraje si dostatok spánku
 
 MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA   .
 
- je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu
- je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia
- prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy
 
faktory prostredia
  sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA
  - dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)
  - žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom
  => dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti
  - na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA
 
 VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA
 
1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení
2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca
3/ v účinku na pracovný výkon
4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti
 
Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/
 
ŽIVOTOSPRÁVA  - základ starostlivosti o zdravie
  - striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...
  - dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU
 
ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV - pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.
  - na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus
  - poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA
  - dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu
    priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí
  - niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,
    hašterivosť, neprimerané postoje
  - možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť
 
ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIAnapr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie
 
SEBAVÝCHOVA  - /autoregulácia/
  - človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy
  - cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti
  - dlhodobé, celoživotné úsilie
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010