· Sociológia ako veda
Sociológia sa všeobecne definuje ako empirocko-teoretická veda o
spoločnosti. Termín sociológia zaviedol v roku 1843 filozof Auguste Compte a ako veda začala fungovať koncom
19.storočia.
Pozostáva z 2 slov; societas (lat. spoločnosť) a logos (gréc. Veda, učenie, slovo)
-pozitívna
veda =mala by obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potrvdiť alebo vyvrátiť na
základe faktov, pozorovaní a
experimentov
VÝZNAMNÍ SOCIOLÓGOVIA
– Karl Marx =za základ života spoločnosti považoval materiálnu
výrobu
-Emil Durkheim =sústredil sa na sociálnu realitu, ktorú tvoria sociálne fakty, napr. právo,
náboženstvo, jazyk, umenie,
tradície, móda...
-Max Weber =podľa neho je sociológia veda o sociálnom konaní jednotlivca
– METÓDY SOCIOLOGICKÉHO
VÝSKUMU:
Sú rovnaké ako pri psychologickom výskume (t.j. pozorovanie, Rozhovor,dotazník, anketa, a pod.)
Sociometrická
analýza
=meranie vzťahov v spoločnosti
=skúma sa sympatia, antipatia a súdržnosť v malých skupinách
Analýza
textov
=analýza historických písomných prameňov, rôznych druhov korešpondencie, atď.
SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM:
1)vymedzenie výskumného problému
2)štúdium literatúry
3)formulácia výskumných hypotéz
4)voľba metodiky výskumu
5)zber
empirických údajov
6)analýza zozbieraných údajov
7)formulácia zákrov
· Socializácia
Človek sa narodí
ako biologická bytosť a aby sa stal bytosťou spoločenskou, počas života musí prejsť procesom socializácie. Tá sa delí na primárnu a
sekundárnu.
PRIMÁRNA SOCIALIZÁCIA
=táto fáza prebieha v období detstva, kedy sa človek začína meniť z
bytosti biologickej na
bytosť spoločenskú
=počas tejto fázy socializácie na človeka vplývajú okrem rodiny aj rôzne predškolské
zariadenia
a neskôr aj vzdelávacie inštitúcie
=človek získava nové spoločenské hodnoty a učí sa rôzne vzory správania
=učí
sa sebakontrole v rôznych situáciách
SEKUNDÁRNA SOCIALIZÁCIA
=delí sa na socializáciu v produktívnom veku, post
produktívnom veku a v starobe
=počas tejto fázy socializácie sa človek vyrovnáva s novými životnými situáciami ako napríklad
manželstvo, výchova detí, postavenie v zamestnaní, atď.
Počas socializácie, a to hlavne sekundárnej, môže dôjsť k zmene hodnôt alebo noriem správania sa. Vtedy dochádza k RESOCIALIZÁCIÍ čoho negatívnym príkladom je človek páchajúci trestný čin.
Socializácia je výsledkom sociálneho učenia, ktoré má 2 formy:
1)NIŽŠIE
FORMY
a)imitácia =napodobňovanie (dieťa si umýva zuby)
b)identifikácia =stotožnenie sa (napríklad s naším idolom)
c)sugescia =nesprávne a nekritické preberanie názorov bez overenie ich správnosti
d)citová nákaza
=preberanie nálady istej skupiny ľudí bez toho, aby si uvedomovali, aký to má
následok
2)VYŠŠIE FORMY
a)logický úsudok
b)porovnávanie
· Sociálne skupiny
Sociálna skupina
predstavuje určitý počet osôb spojených pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov alebo pravidiel. Tieto osoby
pociťujú prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za členov tejto skupiny.
...teda aj:
Sociálna skupina je útvar,
ktorý sa vyznačuje troma základnými znakmi a to sociálnou interakciou (vzájomným pôsobením), pocitom príslušnosti ku skupine a
skupinovou identitou (totožnosťou).
Sociálne skupiny delíme:
1)PODĽA POČTU:
a)malé (rodina)
b)stredné (škola)
c)veľké (národ)
2)PODĽA ZAMERANIA A ORIENTÁCIE:
a)ekonomicko-biologická (rodina)
b)ekonomická (firma)
c)kultúrna (hudobné skupiny)
d)politická (politické strany)
3)PODĽA VZŤAHOV, SÚDRŽNOSTI A DôKAZOV:
a)primárna (rodina) sekundárna (škola)
b)vlastná (kde patrím) nevlastná (nepatrím)
c)formálna (škola) neformálna (rodina)
d)situačná dlhodobá
e)otvorená uzatvorená (kolektív)
f)náhodná (účastníci zájazdu) stála (rodina)
g)členská referenčná
h)organizovaná (vojenská jednotka) neorganizovaná (priatelia)
· Sociálna stratifikácia a sociálna
mobilita
Sociálna stratifikácia a nerovnosť sú dva najvýraznejšie sociálne javy, ktoré súvisia s rasou, vekom,
pohlavím, majetkom, mocou a prestížou.
Nerovnosť predstavuje stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký
prístup k sociálnym zdrojom. Hovoríme teda o rozvrstvení spoločnosti na základe:
1)MAJETKU (ekonomické postavenie)
2)MOCI
(spoločenský vplyv)
3)PRESTÍŽE (spoločenská úcta)
Znaky stratifikácie =existuje v každej spoločnosti
=dedí sa z
generácie na generáciu
=niektorí sú zástancami, iní ju odmietajú
Typy stratifikačných systémov:
1)Relatívne uzavreté
=nie je možné zmeniť svoje postavenie
= a)kastovnícky systém
= b)otrokársky
systém
2)Relatívne otvorené
=je možné zmeniť svoje postavenie
= a)triedny systém
=
b)stavovský systém
SOCIÁLNA MOBILITA
1)Horizontálna (laterálna) mobilita
=je to prechod
ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej, nachádzajúcej sa na rovnakej
sociálnej úrovni (napr. presuny do iných štvrtí alebo
miest)
2)Vertikálna mobilita
=je to presun jedinca do inej sociálnej vrstvy alebo triedy, t. j. pohyb smerom nahor
alebo
nadol v socioekonomickom rebríčku
· Kultúra, subkultúra a kontrkultúra
KULTÚRA
Riadi sa akýmisi sociálne zavedenými vzorcami vnímania a konania,
ktoré
si ľudia ako členovia danej spoločnosti osvojili a ktoré sú pozorovateľné v ich každodennom chovaní a správaní sa
-každú spoločnosť charakterizuje špecifická kultúra, ktorá sa
stáva súčasťou každodenného života
Delí sa na:
a)materiálnu (vývoj architektúry, umelecké diela)
b)nemateriálnu/duchovnú (normy, hodnoty a poznatky)
c)idey
(svetonázor, náboženstvo)
Skladá sa zo 4 navzájom prepojených celkov:
a)Poznanie a
znalosti
=sú to poznatky, ktoré bežne vo svojom živote využívame a častokrát si to ani
neuvedomujeme
b)Normy a hodnoty
=ľudia ich používajú k opodstatneniu a zdôvodneniu svojho konania a
zároveň sú aj oporou
v každodennom správaní a rozhodovaní sa
c)Materiálne statky
=fyzické predmety charakteristické pre určitú kultúru
d)Jazyk
=predstavuje symbol konkrétnej
kultúry
SUBKULTÚRA
Skupiny, ktoré existujú v dominantnej kultúre, ale nemusia byť s ňou v
rozpore.
-rusnácka subkultúra
KONTRAKULTÚRA
Sú to sociálne skupiny žijúce na okraji
spoločnosti a sú v rozpore s dominantnou kultúrou.
-bezdomovci, sekty atď.
· Hodnoty a normy
HODNOTY
Hodnoty predstavujú v spoločenstve všeobecne prijaté predstavy, ktoré určujú
kritériá, ako posudzovať správnosť a vhodnosť správania, konaní a vecí.
-viera v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť
-spoločenské javy alebo situácie, ktorým spoločnosť prisudzuje istú pozíciu v hierarchií
Ich chápania
-často tvoria jadro
náboženských a morálnych doktrín (predstavy o tom, čo je dobré a čo
zlé, čo je žiaduce a čo nežiaduce)
-vo všeobecnosti
majú hodnoty abstraktnú aj všeobecnú podobu a môžu mať pozitívny alebo aj
negatívny náboj
-každý človek si
osvojuje jednotlivé hodnoty počas celého svojho života a to ako ich chápe
sa môže počas života meniť
-z hodnôt vytvárame
hodnotový rebríček, čo predstavuje usporiadanie jednotlivých hodnôt
Podľa ich dôležitosti tak, ako ich
chápe jednotlivec, alebo ako sú vo všeobecnosti
Prijímané spoločnosťou
-rôzne spoločenstvá môžu uznávať rôzne hodnoty, no
niektoré hodnoty ostávajú stabilne
platné pre ľudskú spoločnosť (ľudský život)
NORMY
Sú to sociálne
očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Regulujú aj ľudské pôsobenie a správanie sa v
spoločnosti.
-sú to štandardy, na ktorých sa väčšina ľudí zhoduje
-hovoria o tom, čo je prípustné a čo nie
-normy sú
konkrétnejšie ako hodnoty
-majú podobu pravidiel, predpisov alebo kódexov
-motivujú ľudí, aby konali určitým spôsobom
-väčšinou
sú zhodné s konaním väčšiny spoločnosti (nekradne sa)
-patrí sem aj podstivosť alebo ohľaduplnosť
Delia sa na: a)písané/ kodifikované (zákony a predpisy)
b)nepísané/nekodifikované (zvyky, mravy, obyčaje)
·
Deviácia
Každá spoločnosť sa riadi určitými normami a hodnotami, ktoré určujú správanie sa jednotlivca v
spoločnosti. V prípade, že jednotlivec porušuje normy a hodnoty, je sankciovaný. Deviácia je také správanie sa človeka,
ktoré spoločnosť považuje za isté vybočenie alebo odchýlku.
Delí sa na:
a)Funkčná
deviácia (pozitívna)
=hodnotíme názory ľudí alebo ich konanie (väčšinou z minulosti) tak, že ho už
nepovažujeme za
neprijateľné
=Galileo Galilei, Sokrates, Kopernik
b)Disfunkčná deviácia
=jav, kedy normy a hodnoty
boli porušené tak, že spoločnosť takéto konanie jednotlivcov
vždy odsúdi
Zložky deviácie:
a)deviant, teda
človek, ktorý normu/hodnotu porušil
b)normy a hodnoty, ktoré boli porušené
c)spločnosť, ktorá deviantné
konanie odsúdi
-Konformita =súhlas, poslušnosť, zhodnosť, prispôsobenie sa spoločenským normám,
neprejavenie
svojho názoru
-Nonkonformita =správanie sa jednotlivcov, ktoré spoločnosť považuje za odchýlku, ale toleruje
ho
SOCIÁLNA KONTROLA
1.Neformálna
=nepriamy nátlak skupiny na jednotlivca
=v zamestnaní
formou odmien, pochvál, trestov, pokarhania, medzi susedmi predstavuje
verejnú mienku
2.Formálna
=formálny,
oficiálny nátlak
=správanie posudzujú štátne orgány, súdy, polícia, advokácia
·
Komunikácia
Cieľom komunikácie je informovať, počúvať a diskutovať. Medzi prvé komunikačné prostriedky
patria znamenia a signály. Tie sa neskôr preniesli do roprávania, časom do písania, tlače a masovej komunikácie. Medzi komunikátorom (zdroj
informácií) a komunikantom (príjemca), ktorý si vyieňajú komuniké (obsah informácie) existuje myslený komuniačný kanál (vzduch,
telefón,...).
KONJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
-Kooperácia =vzájomná spolupráca
-Adaptácia
=vzájomné prispôsobenie sa
-Komunikácia =základný prostriedok interakcie medzi dvoma alebo viac ľuďmi, ktorí si medzi
sebou vymieňajú i.
Druhy komunikácie: 1)VERBÁLNA (slovná)
2)NEVERBÁLNA (mimika, gestikulácia, ...)
3)KOMUNIKÁCIA ČINOM
(schémy, náčrty popri verbálnom prejave)
Pri komunikácií je dôležitá aj:
-proxemika (vzdialenosť pri
komunikácií)
-haptika (telesný kontakt; dotyk)
-reč očí
-kinezika (vystupovanie a
spôsoby)
Iné druhy komunikácie: 1)REŤAZOVÁ (1. Osoba -- 2. Osoba)
2)V KRUHU (medzi najbližšími)
3)OHNISKOVÁ (jedna osoba,
ktorá riadi celú komunikáciu)
4)SYMBOLICKÁ (dopravné značky)
Modely komunikácie: 1)LINEÁRNY (hovoriaci –
poslucháč)
2)INTERAKČNÝ (hovoriaci a poslucháč sa striedajú)
3)TRANSAKČNÝ (osoba informácie prijíma a zároveň aj vysiela)
Nie
každý dokáže komunikovať. Ľudia si tvoria predčasné závery, odbočujú od témy a často afektujú. To všetko sú chyby v komuniácií,
ktoré ľuďom bránia medzi sebou diskutovať.
Jazykovú bariéru, rečové vady a generačné problémy radíme medzi problémy v
komunikácií.
DISJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
Vo všeobecnosti narušujú sociálnu výmenu a patrí sem
onflikt, súperenie a závisť.
-Submisia =prispôsobenie sa, strach z konfliktov, vyhýbanie sa problémom, súhlas so
všetkými aj za cenu vlastného presvedčenia, názorov, sebadôvery a úcty
-Agresia =nepriateľský postoj k ostatným, má
verbálnu alebo fyzickú podobu
-Asertivita =sebapresadzovanie, presadzovanie vlastných práv bez toho, aby sme obmedzovali
práva
ostatných
Asertívne techniky: 1)technika obohratej platne
2)technika otvorených dverí
3)technika kompromisov
Práva v
rámci asertívneho správania:
=právo zmeniť svoj názor
=právo povedať nie alebo nevieme
=právo povedať: „Nerozumiem
Ti!“
=právo byť nezávislý od vôle ostatných
=právo robiť chyby a byť za ne zodpovední
· Typy rodín a
manželstva
Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života. Vzájomné vzťahy
medzi členmi rodiny sú určené ich citmi a postojmi, ďalej tradíciami odovzdávanými výchovou, ale aj právom a náboženskými
normami.
-manželstvo =predstavuje zväzok dvoch alebo viacero osôb, ktoré vytvárajú predpoklady pre
vznik nukleárnej alebo
rozšírenej rodiny
=môže zaniknúť rozvodom, rozchodom alebo úmrtím jedného z manželov
Na Slovensku sú povolené dve formy
uzatvorenia manželstva:
1)OBČIANSKA FORMA
=ide o vyhlásenie pod štátnym orgánom (poslanec +
matrikár)
2)CIRKEVNÁFORMA
=uzavretie pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi
Funkcie rodiny:
1)regulácia sexuálneho správania sa
2)zabezpečenie reprodukcie spoločnosti
3)primárna a sekundárna socializácia rodiny
4)ochrana a
citová opora
5)ekonomické zabezpečenie
Typy rodín:
1)PODĽA FORMY USPORIADANIA
RODINY:
a)nukleárna =vzťahy založené na manželskom zväzku a potomkoch
b)rozšírená =základ rodinných stavov tvoria pokrvní príbuzní
2)PODĽA AUTORITY RODINY:
a)matriarchálna =dominantná je matka
b)patriarchálna =dominantný je otec
c)egalitárna =„moc“ je v rukách oboch rodičov
3)PODĽA ODVODZOVANIA PôVODU POTOMSTVA:
a)Matrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa matky
v)Patrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa otca
c)bilaterálny pôvod =vychádza sa z koreňov oboch
rodičov
Rodina môže byť:
1)ÚPLNÁ
2)NEÚPLNÁ
3)ORIENTAČNÁ (rodina, z ktorej vychádzam)
4)PROJEKČNÁ
(rodina, ktorú si založím)
Životný cyklus rodiny:
1)výber partnera
2)uzavretie manželstva
3)vznik rodiny
4)trvanie manželstva
5)zánik manželstva
Dôvody rozpadov manželstva:
1)nevera
2)závislosti
3)domáce násilie
4)rozdielne názory na výchovu detí
5)generačné rozdiely
6)málo spoločne tráveného času
Výchova:
Zhovievavý
rodičovský štýl výchovy
-od dieťaťa žiada málo
-je prijímajúci a orientovaný na dieťa.
-dieťa je ale
nezrelé, neovláda svoje impulzy
-nedokáže sa spoliehať sám na seba
-sklon k agresivite.
Zanedbávajúci
rodičovský štýl výchovy
-rodič nezúčastnený na živote detí, bez záujmu o to, čím sa zaoberajú
-vyhýba
sa obojstrannej komunikácii a málo si všíma názory a city detí
-dieťa neovládajú svoje city a impulzy
-často chodia za školu a majú
sklon k užívaniu drog.
Autokraticko-liberálny rodičovský štýl výchovy
-eden z rodičov sa správa
autokraticky, druhý liberálne a na dieťa pôsobia chaoticky
-ale ambivalentné vedenie vedie k postupnému dešpektu, strate rodičovskej
autority
a pomýleným hodnotám
Výchovná strohosť
-prikazujúci a zakazujúci výchovný prístup
ohrozuje zdravý vývin dieťaťa
-dieťa býva neposlušné
-táto výchova býva často spájaná s trestami, či už telesnými alebo
psychickými
Úzkostná, úzkostlivá výchova
-je to výchova nadmerne ochraňujúca dieťa
-bráni dieťaťu v
samostatnosti, v sebaprejavoch
-pri blokovaní aktivity dieťaťa môže nastať útlm všetkých jeho aktivít
-dieťa nemá vybudované
vlastné „JA“, stáva sa príliš závislé, naviazané na matku,
nevytvoria sa u neho základy sebadôvery, je nesamostatné
-môže
dôjsť k neurotizácii dieťaťa (pomočovanie, zajakávanie sa, rôzne fóbie, a podobne.)
Morálne traumatizujúca výchova
-rodičia uplatňujúci tento výchovný štýl útočia na svedomie dieťaťa
-hanba má byť pre dieťa hlbokým otrasom, takže sa už nikdy
nemá dopustiť podobného
priestupku
-dieťa sa všemožne chce „polepšiť“, ale je to nad jeho sily
-dieťa sa predčasne a nadmerne
trápi výčitkami svedomia
-v extrémnych prípadoch môže dohnať dieťa k suicidálnym myšlienkam