Sociálna psychológia

Sociálna psychológia

· Sociológia ako veda
Sociológia sa všeobecne definuje ako empirocko-teoretická veda o spoločnosti. Termín sociológia zaviedol v roku 1843 filozof Auguste Compte a ako veda začala fungovať koncom 19.storočia.
Pozostáva z 2 slov; societas (lat. spoločnosť) a logos (gréc. Veda, učenie, slovo)
-pozitívna veda =mala by obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potrvdiť alebo vyvrátiť na
základe faktov, pozorovaní a experimentov

VÝZNAMNÍ SOCIOLÓGOVIA

– Karl Marx =za základ života spoločnosti považoval materiálnu výrobu
-Emil Durkheim =sústredil sa na sociálnu realitu, ktorú tvoria sociálne fakty, napr. právo,
náboženstvo, jazyk, umenie, tradície, móda...
-Max Weber =podľa neho je sociológia veda o sociálnom konaní jednotlivca

– METÓDY SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU:
Sú rovnaké ako pri psychologickom výskume (t.j. pozorovanie, Rozhovor,dotazník, anketa, a pod.)
Sociometrická analýza
=meranie vzťahov v spoločnosti
=skúma sa sympatia, antipatia a súdržnosť v malých skupinách
Analýza textov
=analýza historických písomných prameňov, rôznych druhov korešpondencie, atď.

SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM:
1)vymedzenie výskumného problému
2)štúdium literatúry
3)formulácia výskumných hypotéz
4)voľba metodiky výskumu
5)zber empirických údajov
6)analýza zozbieraných údajov
7)formulácia zákrov

· Socializácia
Človek sa narodí ako biologická bytosť a aby sa stal bytosťou spoločenskou, počas života musí prejsť procesom socializácie. Tá sa delí na primárnu a sekundárnu.

PRIMÁRNA SOCIALIZÁCIA
=táto fáza prebieha v období detstva, kedy sa človek začína meniť z bytosti biologickej na
bytosť spoločenskú
=počas tejto fázy socializácie na človeka vplývajú okrem rodiny aj rôzne predškolské zariadenia
a neskôr aj vzdelávacie inštitúcie
=človek získava nové spoločenské hodnoty a učí sa rôzne vzory správania
=učí sa sebakontrole v rôznych situáciách

SEKUNDÁRNA SOCIALIZÁCIA
=delí sa na socializáciu v produktívnom veku, post produktívnom veku a v starobe
=počas tejto fázy socializácie sa človek vyrovnáva s novými životnými situáciami ako napríklad
manželstvo, výchova detí, postavenie v zamestnaní, atď.

Počas socializácie, a to hlavne sekundárnej, môže dôjsť k zmene hodnôt alebo noriem správania sa. Vtedy dochádza k RESOCIALIZÁCIÍ čoho negatívnym príkladom je človek páchajúci trestný čin.

Socializácia je výsledkom sociálneho učenia, ktoré má 2 formy:
1)NIŽŠIE FORMY

a)imitácia =napodobňovanie (dieťa si umýva zuby)

b)identifikácia =stotožnenie sa (napríklad s naším idolom)

c)sugescia =nesprávne a nekritické preberanie názorov bez overenie ich správnosti

d)citová nákaza =preberanie nálady istej skupiny ľudí bez toho, aby si uvedomovali, aký to má
následok

2)VYŠŠIE FORMY

a)logický úsudok

b)porovnávanie

· Sociálne skupiny
Sociálna skupina predstavuje určitý počet osôb spojených pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov alebo pravidiel. Tieto osoby pociťujú prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za členov tejto skupiny.
...teda aj:
Sociálna skupina je útvar, ktorý sa vyznačuje troma základnými znakmi a to sociálnou interakciou (vzájomným pôsobením), pocitom príslušnosti ku skupine a skupinovou identitou (totožnosťou).

Sociálne skupiny delíme:
1)PODĽA POČTU:

a)malé (rodina)

b)stredné (škola)

c)veľké (národ)

2)PODĽA ZAMERANIA A ORIENTÁCIE:

a)ekonomicko-biologická (rodina)

b)ekonomická (firma)

c)kultúrna (hudobné skupiny)

d)politická (politické strany)

3)PODĽA VZŤAHOV, SÚDRŽNOSTI A DôKAZOV:

a)primárna (rodina) sekundárna (škola)

b)vlastná (kde patrím) nevlastná (nepatrím)

c)formálna (škola) neformálna (rodina)

d)situačná dlhodobá

e)otvorená uzatvorená (kolektív)

f)náhodná (účastníci zájazdu) stála (rodina)

g)členská referenčná

h)organizovaná (vojenská jednotka) neorganizovaná (priatelia)

· Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita
Sociálna stratifikácia a nerovnosť sú dva najvýraznejšie sociálne javy, ktoré súvisia s rasou, vekom, pohlavím, majetkom, mocou a prestížou.

Nerovnosť predstavuje stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom. Hovoríme teda o rozvrstvení spoločnosti na základe:
1)MAJETKU (ekonomické postavenie)
2)MOCI (spoločenský vplyv)
3)PRESTÍŽE (spoločenská úcta)

Znaky stratifikácie =existuje v každej spoločnosti
=dedí sa z generácie na generáciu
=niektorí sú zástancami, iní ju odmietajú

Typy stratifikačných systémov:
1)Relatívne uzavreté
=nie je možné zmeniť svoje postavenie
= a)kastovnícky systém
= b)otrokársky systém

2)Relatívne otvorené
=je možné zmeniť svoje postavenie
= a)triedny systém
= b)stavovský systém

SOCIÁLNA MOBILITA
1)Horizontálna (laterálna) mobilita
=je to prechod ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej, nachádzajúcej sa na rovnakej
sociálnej úrovni (napr. presuny do iných štvrtí alebo miest)
2)Vertikálna mobilita
=je to presun jedinca do inej sociálnej vrstvy alebo triedy, t. j. pohyb smerom nahor alebo
nadol v socioekonomickom rebríčku

· Kultúra, subkultúra a kontrkultúra

KULTÚRA
Riadi sa akýmisi sociálne zavedenými vzorcami vnímania a konania,
ktoré si ľudia ako členovia danej spoločnosti osvojili a ktoré sú pozorovateľné v ich každodennom chovaní a správaní sa
-každú spoločnosť charakterizuje špecifická kultúra, ktorá sa
stáva súčasťou každodenného života

Delí sa na:
a)materiálnu (vývoj architektúry, umelecké diela)
b)nemateriálnu/duchovnú (normy, hodnoty a poznatky)
c)idey (svetonázor, náboženstvo)

Skladá sa zo 4 navzájom prepojených celkov:
a)Poznanie a znalosti
=sú to poznatky, ktoré bežne vo svojom živote využívame a častokrát si to ani neuvedomujeme
b)Normy a hodnoty
=ľudia ich používajú k opodstatneniu a zdôvodneniu svojho konania a zároveň sú aj oporou
v každodennom správaní a rozhodovaní sa
c)Materiálne statky
=fyzické predmety charakteristické pre určitú kultúru
d)Jazyk
=predstavuje symbol konkrétnej kultúry

SUBKULTÚRA
Skupiny, ktoré existujú v dominantnej kultúre, ale nemusia byť s ňou v rozpore.
-rusnácka subkultúra

KONTRAKULTÚRA
Sú to sociálne skupiny žijúce na okraji spoločnosti a sú v rozpore s dominantnou kultúrou.
-bezdomovci, sekty atď.

· Hodnoty a normy

HODNOTY
Hodnoty predstavujú v spoločenstve všeobecne prijaté predstavy, ktoré určujú kritériá, ako posudzovať správnosť a vhodnosť správania, konaní a vecí.
-viera v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť
-spoločenské javy alebo situácie, ktorým spoločnosť prisudzuje istú pozíciu v hierarchií
Ich chápania
-často tvoria jadro náboženských a morálnych doktrín (predstavy o tom, čo je dobré a čo
zlé, čo je žiaduce a čo nežiaduce)
-vo všeobecnosti majú hodnoty abstraktnú aj všeobecnú podobu a môžu mať pozitívny alebo aj
negatívny náboj
-každý človek si osvojuje jednotlivé hodnoty počas celého svojho života a to ako ich chápe
sa môže počas života meniť
-z hodnôt vytvárame hodnotový rebríček, čo predstavuje usporiadanie jednotlivých hodnôt
Podľa ich dôležitosti tak, ako ich chápe jednotlivec, alebo ako sú vo všeobecnosti
Prijímané spoločnosťou
-rôzne spoločenstvá môžu uznávať rôzne hodnoty, no niektoré hodnoty ostávajú stabilne
platné pre ľudskú spoločnosť (ľudský život)

NORMY
Sú to sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Regulujú aj ľudské pôsobenie a správanie sa v spoločnosti.
-sú to štandardy, na ktorých sa väčšina ľudí zhoduje
-hovoria o tom, čo je prípustné a čo nie
-normy sú konkrétnejšie ako hodnoty
-majú podobu pravidiel, predpisov alebo kódexov
-motivujú ľudí, aby konali určitým spôsobom
-väčšinou sú zhodné s konaním väčšiny spoločnosti (nekradne sa)
-patrí sem aj podstivosť alebo ohľaduplnosť

Delia sa na: a)písané/ kodifikované (zákony a predpisy)

b)nepísané/nekodifikované (zvyky, mravy, obyčaje)

· Deviácia
Každá spoločnosť sa riadi určitými normami a hodnotami, ktoré určujú správanie sa jednotlivca v spoločnosti. V prípade, že jednotlivec porušuje normy a hodnoty, je sankciovaný. Deviácia je také správanie sa človeka, ktoré spoločnosť považuje za isté vybočenie alebo odchýlku.

Delí sa na:

a)Funkčná deviácia (pozitívna)
=hodnotíme názory ľudí alebo ich konanie (väčšinou z minulosti) tak, že ho už
nepovažujeme za neprijateľné
=Galileo Galilei, Sokrates, Kopernik

b)Disfunkčná deviácia
=jav, kedy normy a hodnoty boli porušené tak, že spoločnosť takéto konanie jednotlivcov
vždy odsúdi

Zložky deviácie:
a)deviant, teda človek, ktorý normu/hodnotu porušil
b)normy a hodnoty, ktoré boli porušené
c)spločnosť, ktorá deviantné konanie odsúdi

-Konformita =súhlas, poslušnosť, zhodnosť, prispôsobenie sa spoločenským normám,
neprejavenie svojho názoru
-Nonkonformita =správanie sa jednotlivcov, ktoré spoločnosť považuje za odchýlku, ale toleruje ho

SOCIÁLNA KONTROLA
1.Neformálna
=nepriamy nátlak skupiny na jednotlivca
=v zamestnaní formou odmien, pochvál, trestov, pokarhania, medzi susedmi predstavuje
verejnú mienku

2.Formálna
=formálny, oficiálny nátlak
=správanie posudzujú štátne orgány, súdy, polícia, advokácia

· Komunikácia
Cieľom komunikácie je informovať, počúvať a diskutovať. Medzi prvé komunikačné prostriedky patria znamenia a signály. Tie sa neskôr preniesli do roprávania, časom do písania, tlače a masovej komunikácie. Medzi komunikátorom (zdroj informácií) a komunikantom (príjemca), ktorý si vyieňajú komuniké (obsah informácie) existuje myslený komuniačný kanál (vzduch, telefón,...).

KONJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
-Kooperácia =vzájomná spolupráca
-Adaptácia =vzájomné prispôsobenie sa
-Komunikácia =základný prostriedok interakcie medzi dvoma alebo viac ľuďmi, ktorí si medzi
sebou vymieňajú i.

Druhy komunikácie: 1)VERBÁLNA (slovná)
2)NEVERBÁLNA (mimika, gestikulácia, ...)
3)KOMUNIKÁCIA ČINOM (schémy, náčrty popri verbálnom prejave)

Pri komunikácií je dôležitá aj:
-proxemika (vzdialenosť pri komunikácií)
-haptika (telesný kontakt; dotyk)
-reč očí
-kinezika (vystupovanie a spôsoby)

Iné druhy komunikácie: 1)REŤAZOVÁ (1. Osoba -- 2. Osoba)
2)V KRUHU (medzi najbližšími)
3)OHNISKOVÁ (jedna osoba, ktorá riadi celú komunikáciu)
4)SYMBOLICKÁ (dopravné značky)

Modely komunikácie: 1)LINEÁRNY (hovoriaci – poslucháč)
2)INTERAKČNÝ (hovoriaci a poslucháč sa striedajú)
3)TRANSAKČNÝ (osoba informácie prijíma a zároveň aj vysiela)

Nie každý dokáže komunikovať. Ľudia si tvoria predčasné závery, odbočujú od témy a často afektujú. To všetko sú chyby v komuniácií, ktoré ľuďom bránia medzi sebou diskutovať.
Jazykovú bariéru, rečové vady a generačné problémy radíme medzi problémy v komunikácií.

DISJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
Vo všeobecnosti narušujú sociálnu výmenu a patrí sem onflikt, súperenie a závisť.
-Submisia =prispôsobenie sa, strach z konfliktov, vyhýbanie sa problémom, súhlas so
všetkými aj za cenu vlastného presvedčenia, názorov, sebadôvery a úcty
-Agresia =nepriateľský postoj k ostatným, má verbálnu alebo fyzickú podobu
-Asertivita =sebapresadzovanie, presadzovanie vlastných práv bez toho, aby sme obmedzovali
práva ostatných

Asertívne techniky: 1)technika obohratej platne
2)technika otvorených dverí
3)technika kompromisov

Práva v rámci asertívneho správania:
=právo zmeniť svoj názor
=právo povedať nie alebo nevieme
=právo povedať: „Nerozumiem Ti!“
=právo byť nezávislý od vôle ostatných
=právo robiť chyby a byť za ne zodpovední

· Typy rodín a manželstva
Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života. Vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny sú určené ich citmi a postojmi, ďalej tradíciami odovzdávanými výchovou, ale aj právom a náboženskými normami.
-manželstvo =predstavuje zväzok dvoch alebo viacero osôb, ktoré vytvárajú predpoklady pre
vznik nukleárnej alebo rozšírenej rodiny
=môže zaniknúť rozvodom, rozchodom alebo úmrtím jedného z manželov

Na Slovensku sú povolené dve formy uzatvorenia manželstva:
1)OBČIANSKA FORMA
=ide o vyhlásenie pod štátnym orgánom (poslanec + matrikár)
2)CIRKEVNÁFORMA
=uzavretie pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi

Funkcie rodiny:
1)regulácia sexuálneho správania sa
2)zabezpečenie reprodukcie spoločnosti
3)primárna a sekundárna socializácia rodiny
4)ochrana a citová opora
5)ekonomické zabezpečenie

Typy rodín:
1)PODĽA FORMY USPORIADANIA RODINY:

a)nukleárna =vzťahy založené na manželskom zväzku a potomkoch

b)rozšírená =základ rodinných stavov tvoria pokrvní príbuzní

2)PODĽA AUTORITY RODINY:

a)matriarchálna =dominantná je matka

b)patriarchálna =dominantný je otec

c)egalitárna =„moc“ je v rukách oboch rodičov

3)PODĽA ODVODZOVANIA PôVODU POTOMSTVA:

a)Matrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa matky

v)Patrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa otca

c)bilaterálny pôvod =vychádza sa z koreňov oboch rodičov
Rodina môže byť:
1)ÚPLNÁ
2)NEÚPLNÁ
3)ORIENTAČNÁ (rodina, z ktorej vychádzam)
4)PROJEKČNÁ (rodina, ktorú si založím)

Životný cyklus rodiny:
1)výber partnera
2)uzavretie manželstva
3)vznik rodiny
4)trvanie manželstva
5)zánik manželstva

Dôvody rozpadov manželstva:
1)nevera
2)závislosti
3)domáce násilie
4)rozdielne názory na výchovu detí
5)generačné rozdiely
6)málo spoločne tráveného času

Výchova:
Zhovievavý rodičovský štýl výchovy
-od dieťaťa žiada málo
-je prijímajúci a orientovaný na dieťa.
-dieťa je ale nezrelé, neovláda svoje impulzy
-nedokáže sa spoliehať sám na seba
-sklon k agresivite.

Zanedbávajúci rodičovský štýl výchovy
-rodič nezúčastnený na živote detí, bez záujmu o to, čím sa zaoberajú
-vyhýba sa obojstrannej komunikácii a málo si všíma názory a city detí
-dieťa neovládajú svoje city a impulzy
-často chodia za školu a majú sklon k užívaniu drog.

Autokraticko-liberálny rodičovský štýl výchovy
-eden z rodičov sa správa autokraticky, druhý liberálne a na dieťa pôsobia chaoticky
-ale ambivalentné vedenie vedie k postupnému dešpektu, strate rodičovskej autority
a pomýleným hodnotám

Výchovná strohosť
-prikazujúci a zakazujúci výchovný prístup ohrozuje zdravý vývin dieťaťa
-dieťa býva neposlušné
-táto výchova býva často spájaná s trestami, či už telesnými alebo psychickými

Úzkostná, úzkostlivá výchova
-je to výchova nadmerne ochraňujúca dieťa
-bráni dieťaťu v samostatnosti, v sebaprejavoch
-pri blokovaní aktivity dieťaťa môže nastať útlm všetkých jeho aktivít
-dieťa nemá vybudované vlastné „JA“, stáva sa príliš závislé, naviazané na matku,
nevytvoria sa u neho základy sebadôvery, je nesamostatné
-môže dôjsť k neurotizácii dieťaťa (pomočovanie, zajakávanie sa, rôzne fóbie, a podobne.)

Morálne traumatizujúca výchova
-rodičia uplatňujúci tento výchovný štýl útočia na svedomie dieťaťa
-hanba má byť pre dieťa hlbokým otrasom, takže sa už nikdy nemá dopustiť podobného
priestupku
-dieťa sa všemožne chce „polepšiť“, ale je to nad jeho sily
-dieťa sa predčasne a nadmerne trápi výčitkami svedomia
-v extrémnych prípadoch môže dohnať dieťa k suicidálnym myšlienkam