Psychológia výchovy
Psychológia výchovy
Psychológia výchovy bola pôvodne súčasťou pedagogickej psychológie, ale vplyvom
rozvoja poznatkov sa osamostatnila ako veda.
Psychológia výchovy skúma mechanizmy psychických zmien v osobnosti vychovávaného, ktoré
nastali pod vplyvom výchovy a aplikuje ich na reguláciu prežívania a správania vychovávaných v súlade s výchovnými cieľmi.
Výchova sa chápe v širšom a užšom zmysle slova. V širšom zmysle slova výchova je ovplyvňovanie človeka človekom, je to
vzájomná interakcia a komunikácia vychovávajúcich a vychovávaných. Čiže ide o obojstranný proces, pri ktorom je dôležitá
sebavýchova. Psychológia výchovy v širšom zmysle slova zahŕňa aj vzdelávanie.
Výchova v širšom zmysle
slova (edukácia)
Vzdelávanie výcvik, tréning výchova v užšom zmysle slova
(kognitívna
oblasť) (psychomotorická oblasť) nonkognitívna oblasť)
V užšom chápaní výchova je cieľavedomé, zámerné
rozvíjanie psychických procesov, vlastností a funkcií osobnosti.
V medzinárodných odborných štúdiách sa používa pojem
edukácia, ktoré v sebe zahŕňa vzdelávanie, výchovu aj výcvik.
Psychológia výchovy je vedecká disciplína, ktorá skúma
mechanizmy psychických zmien v osobnosti vychovávaného a výsledky tohto skúmania aplikuje na reguláciu prežívania a správania osobnosti
v smere výchovných cieľov.
Charakteristika výchovného pôsobenia
Ak človek pôsobí na druhého človeka
a v jeho psychike pod vplyvom tohto pôsobenia vznikne nejaká zmena, hovoríme o výchovnom pôsobení.
Výchovné pôsobenie môže
byť:
- Priame – keď človek vplýva priamo na iného človeka, alebo skupinu ľudí.
- Nepriame,
sprostredkované – napr. televíziou, rozhlasom, cez výtvarné, literárne diela či hudbu.
Výchovné pôsobenie je proces
interakcie medzi vychovávateľom a vychovávaným. Jeho cieľom je dosiahnutie pozitívnych zmien v prežívaní a správaní vychovávaného.
Platí schéma:
Vychovávateľ výchovná požiadavka osobnosť vychovávaného reakcia vychovávaného
Výchovná
požiadavka je buď vyslovená alebo napísaná požiadavka, ktorá hovorí, čo majú žiaci robiť. Podmienky výchovy:
-
Rešpektovanie vekových osobitostí,
- Rešpektovanie individuálnych osobitostí,
- Rešpektovanie podmienok prostredia.
Učiteľ sa pri výchovnom pôsobení riadi pedagogicko-psychologickými zásadami:
1. Zásada premeny vonkajších vplyvov na vnútorné
motívy
2. Zásada aktívneho spolupôsobenia žiaka a učiteľa
3. Zásada stupňovania účinku výchovného pôsobenia spoločenským
pôsobením
4. Zásada konkrétnosti výchovného pôsobenia
5. Zásada stupňovania účinku osobnosťou učiteľa.
Výchovné
pôsobenie je aj psychické pôsobenie, lebo jeho následkom majú byť zmeny v psychike osobnosti.
Cieľom výchovy je vychovať integrovanú
osobnosť t.j. dobrého človeka.
Analýza výchovného pôsobenia
Psychológia výchovy skúma
psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania. Je dôležité sledovať vzťah podnetu a reakcie.
Podnetom je
výchovná požiadavka, výchovné pôsobenie vychovávateľom a reakcia je odpoveď vychovávaného.
Schematické znázornenie je:
S O R
S = stimul, podnet
O je osobnosť
R je
reakcia t.j. odpoveď na podnet.
Podnet je výchovná požiadavka, ktorú osobnosť spracováva a výsledkom je reakcia – správanie.
Schéma sa dá rozšíriť o P t.j. podmienky /prostredie/, v ktorých osobnosť žije, tieto ho ovplyvňujú, ale aj človek
ovplyvňuje prostredie.
S O R
P
Prostredie môže
byť:
- Sociálne – ľudia
- Prírodné – zem, vzduch, lesy, lúky, zvieratá
-
Technické – TV, počítače, autá
Zones.sk – Zóny pre každého študenta