Psychológia výchovy

Psychológia výchovy
 
Psychológia výchovy bola pôvodne súčasťou pedagogickej psychológie, ale vplyvom rozvoja poznatkov sa osamostatnila ako veda.
Psychológia výchovy skúma mechanizmy psychických zmien  v osobnosti vychovávaného, ktoré nastali pod vplyvom výchovy a aplikuje ich na reguláciu prežívania a správania vychovávaných v súlade s výchovnými cieľmi.
Výchova sa chápe v širšom a užšom zmysle slova. V širšom zmysle slova výchova je ovplyvňovanie človeka človekom, je to vzájomná interakcia a komunikácia vychovávajúcich a vychovávaných. Čiže ide o obojstranný proces, pri ktorom je dôležitá sebavýchova. Psychológia výchovy v širšom zmysle slova zahŕňa aj vzdelávanie.

Výchova v širšom zmysle slova  (edukácia)

Vzdelávanie výcvik, tréning výchova v užšom zmysle slova
(kognitívna oblasť) (psychomotorická oblasť) nonkognitívna oblasť)
 
V užšom chápaní výchova je cieľavedomé, zámerné rozvíjanie psychických procesov, vlastností a funkcií osobnosti.
V medzinárodných  odborných štúdiách sa používa pojem edukácia, ktoré v sebe zahŕňa vzdelávanie, výchovu aj výcvik.
Psychológia výchovy je vedecká disciplína, ktorá skúma mechanizmy psychických zmien v osobnosti vychovávaného a výsledky tohto skúmania aplikuje na reguláciu prežívania a správania osobnosti v smere výchovných cieľov.
Charakteristika výchovného pôsobenia
Ak človek pôsobí na druhého človeka a v jeho psychike pod vplyvom tohto pôsobenia vznikne nejaká zmena, hovoríme o výchovnom pôsobení.
Výchovné pôsobenie môže byť:
-  Priame – keď človek vplýva priamo na iného človeka, alebo skupinu ľudí.
-  Nepriame, sprostredkované – napr.  televíziou, rozhlasom, cez výtvarné, literárne diela či hudbu.
Výchovné pôsobenie je proces interakcie medzi vychovávateľom a vychovávaným. Jeho cieľom je dosiahnutie pozitívnych zmien v prežívaní a správaní vychovávaného. Platí schéma:
Vychovávateľ  výchovná požiadavka  osobnosť vychovávaného reakcia vychovávaného
Výchovná požiadavka je buď vyslovená alebo napísaná požiadavka, ktorá hovorí, čo majú žiaci robiť. Podmienky výchovy:
-  Rešpektovanie vekových osobitostí,
-  Rešpektovanie individuálnych osobitostí,
-  Rešpektovanie podmienok prostredia.
Učiteľ sa pri výchovnom pôsobení riadi pedagogicko-psychologickými zásadami:
1. Zásada premeny vonkajších vplyvov na vnútorné motívy
2. Zásada aktívneho spolupôsobenia žiaka a učiteľa
3. Zásada stupňovania účinku výchovného pôsobenia spoločenským pôsobením
4. Zásada konkrétnosti výchovného pôsobenia
5. Zásada stupňovania účinku osobnosťou učiteľa.
Výchovné pôsobenie je aj psychické pôsobenie, lebo jeho následkom majú byť zmeny v psychike osobnosti.
Cieľom výchovy je vychovať integrovanú osobnosť t.j. dobrého človeka.
 
Analýza výchovného pôsobenia
Psychológia výchovy skúma psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania. Je dôležité sledovať vzťah podnetu a reakcie.
Podnetom je výchovná požiadavka, výchovné pôsobenie vychovávateľom a reakcia je odpoveď vychovávaného.
Schematické znázornenie je:  S    O R
S  = stimul, podnet
O   je osobnosť
R  je reakcia t.j. odpoveď na podnet. 
Podnet je  výchovná požiadavka, ktorú osobnosť spracováva a výsledkom je reakcia – správanie. Schéma sa dá rozšíriť o P t.j. podmienky /prostredie/, v ktorých osobnosť žije, tieto ho ovplyvňujú, ale aj človek ovplyvňuje prostredie.
S  O  R
 
 P
Prostredie môže byť:
-  Sociálne – ľudia
-  Prírodné – zem, vzduch, lesy, lúky, zvieratá
-  Technické – TV, počítače, autá