– črty: – psychické vlastnosti prejavujúce sa v správaní, umožňujú predvídať správanie a prežívanie človeka.
– sú väčšinou trvalou charakteristikou
Schopnosti:
-predpoklady na úspešné vykonanie určitej činnosti, zároveň sú ukazovateľom rozdielov
medzi ľuďmi (v lokalite, rýchlosti a náročnosti si osvojenia určitého úkonu).
– schopnosti rozdeľujeme: 1. všeobecne, inteligencia: – intelektuálna (IQ)
– emocionálna (EQ)
2. špeciálne: – verbálne, priestorovej predstavivosti (rýchli a presný posluch), pamäťové, psychomotorické (koordinované zaobchádzanie s predmetmi), umelecké (literárne, výtvarné, hudobné,...)
–základná schopnosť potrebná pre praktický život.
– úroveň intelektuálnych schopností môžeme merať inteligenčnými testami, kt. výsledkom je IQ (inteligenčný kvocient)
– IQ – MV(mentálny vek)/FV(fyzická vek).
– prvý krát pojem IQ zaviedol psychológ W. Stern a 1. inteligenčný test vykonal Francúz A. Binet.
– stupne IQ v
populácii: – väčšina ľudí spadá do kategórie priemernej inteligencie (IQ = 90 – 110), nadpriemerná
inteligencia (do 120), nad 120 vysoká inteligencia, nad 140 veľmi vysoká inteligencia, geniálna
inteligencia.
– 2 – 3% populácie majú IQ pod hranicou 70 = mentálna retardácia.
– pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey (Harvardova univerzita) a John Mayer (New Hampshirská univerzita)
– tento pojem použili pre opis
emocionálnych vlastností, ku ktorým zaraďujú:
• empatiu
• vyjadrovanie a chápanie pocitov
• ovládanie nálady
•
nezávislosť
• prispôsobivosť
• obľúbenosť
• schopnosť riešenia medziľudských vzťahov
• vytrvalosť
•
priateľskosť
• láskavosť
• úctu
– „všeobecný inteligenčný faktor“, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa.
– emocionálna inteligencia (označovaná ako EQ), bola po prvýkrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“
– jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu.
– nemôžeme ľahko a exaktne merať väčšinu osobnostných a sociálnych čŕt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité.
– emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí.
– od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí.
– zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života.
– na rozdiel od IQ teda môžeme o EQ povedať, že je jedným zo základov úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote.
– okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky...), potrebujeme pre bežné i špecifické fungovanie osobnosti aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).
1. nadanie: - súhrn schopností umožňujúci nadpriemerné výkony v istej oblasti.
2. talent: – vysoko rozvinutý súhrn vrodených dispozícii a nadobudnutých schopností, ktoré pomáhajú človeku vyniknúť v istom odbore.
3. genialita: – najvyššia tvorivá originálna úroveň schopností, ktoré umožňujú vytvárať jedinečné diela.
Vrodene poruchy intelektov:
1. debilita: – IQ 50 – 69; ide o ľahší stupeň postihnutia, znížená chápavosť, sú ľahko ovplyvniteľní, majú sklon ku kriminalite, môžu mať výnimočne vyvinutú mechanickú pamäť, sú vzdelávateľní a vychovateľní.
2. imbecilita: – IQ 20 – 49; časté poruchy výslovnosti, pohybovo sú neobratní, emocionálne nestabilní, ťažko zvládnuteľní, nevedia čítať ani písať – nevzdelávateľní ale vychovateľní.
3. idiotia: – IQ do 20; najťažší stupeň postihnutia, chodiť sa učia okolo 6 rokov, reč je zúžená len na určité zvuky, sú úplne odkázaný na pomoc iných, sú nevzdelávateľní a nevychovateľní.
Získané poruchy intelektu:
– starecká demencia, poškodenie mozgu či NS v dôsledku úrazu, sociálna slabomyseľnosť.