Vietor a Víchor

Vietor a Víchor (Rozprávka)
SEVER MAL DVOCH SYNOV: jeden bol mierny, toho otec nazval Vetrom, druhý bol samopašný a divý, tomu dal meno Víchor. Raz si Sever zavolal obidvoch synov do svojho zámku, dal im po tri zlaté dukáty a riekol:

„Synovia moji, s týmito dukátmi sa vyberte do sveta, pobudnite tam a zarobte každý ďalšie tri dukáty. Ktorý z vás rýchlejšie splní svoju úlohu, tomu odovzdám zámok."

Vybrali sa bratia do sveta. Idú, idú, až sa dostali na rázcestie a tam sa pustili každý inou stranou.

Vietor sa hneď v prvý deň najal k sedliakovi, že mu pomôže previať obilie. Gazda osieval zrno riečicou a Vietor odvieval plevy. Išlo im to ani po masle. Previali obilie a sedliak dal Vetrovi dukát za dobrú pomoc.

Ide si Vietor hľadať ďalšiu prácu. Najal sa k mlynárovi, že mu bude krútiť veterný mlyn. Celý deň riadne pracoval, takže mlynár zomlel všetko zrno. Bol s Vetrom veľmi spokojný a večer mu dal za službu zlatý dukát.

Ide si Vietor hľadať ďalšiu robotu. Stretol lodiara, ktorý sa práve chystal s loďou po tovar do zámorských krajov. Zadul mu Vietor do plachiet a loď sa rozbehla po šírom mori. Šťastlivo priplávala do zámoria a odtiaľ zas naspäť. Lodiar pochválil Vetra za dobrú pomoc a dal mu za robotu zlatý dukát.

Tak Vietor zarobil tri dukáty a ponáhľal sa domov.

Jeho bratovi Víchrovi sa však hneď od začiatku nedarilo. Aj on natrafil v prvý deň na sedliaka, ktorý vial zrno. Ponúkol sa, že mu pomôže, ak za to dostane zlatý dukát. Gazda pristal a pustili sa do práce. Zadul Víchor z plných pľúc, sprašťala strecha stodoly, spadla na zem a zrno i s plevami sa rozletelo po celom svete. Sedliak sa nazlostil:

„Takto sme sa nedohovorili!" kričí na Víchra. „Daj mi za škodu zlatý dukát a ber sa, skade si prišiel!"

Čo sa dalo robiť? Víchor dal gazdovi zlatý dukát a šiel si hľadať inú prácu.

Na druhý deň stretol mlynára, ktorý mal veľa mletia. Víchor sa ponúkol, že mu za zlatý dukát zomelie všetko zrno. Mlynár na to pristal, no vypálilo to inak. Ledva Víchor zadul, krídla veterného mlyna sa s druzgotom zlomili, ba ešte aj strechu vynieslo kdesi pod oblaky.

Mlynár sa najedoval:

„Dohodli sme sa na niečom celkom inom! Teraz daj ty mne dukát za škodu a ber sa kade ľahšie!"

Čo mal Víchor robiť? Dal mlynárovi zlatý dukát a šiel si hľadať inú prácu.

Na tretí deň stretol lodiara, ktorý sa práve chystal po tovar do zámorských krajín. Víchor sa najal uňho za zlatý dukát. Ale zasa nešťastie! Ledva Víchor zadul, loď šmarilo o breh a tým sa jej cesta skončila.

Najedoval sa lodiar a kričí:

„Dohodli sme sa na celkom inakšej práci. Teraz daj ty mne dukát za škodu a strať sa mi z očí!"

Čo sa dalo robiť? Víchor vytiahol posledný otcovský dukát a dal ho lodiarovi.

A k otcovi sa vrátil bez peňazí.

Vietor ukázal otcovi zarobené tri dukáty a Víchor veru nemal čo ukázať. Prišiel ešte aj o to, čo dostal od otca.

Otec Sever odovzdal zámok Vetrovi so slovami:

„Múdry vždy vie rozmnožiť svoj majetok."

Víchrovi riekol:

„A hlúpy si neuchráni ani to, čo mal."

A odohnal ho od seba.

Odvtedy Víchor nemá domova a lieta po svete ani posadnutý.