Tiger predo dvermi

Tiger predo dvermi (Rozprávka)
ZBERALI SA PIATI POĽOVNÍCI do tajgy, že rozostavia samostrely. Šiesty ich prosí:

„Vezmite aj mňa, i ja chcem poľovať."

Tí piati vravia:

„Nie si ešte poľovník, si na to primladý. Otec ti zavčasu zomrel, nič ťa nestihol naučiť. Akýže v tajge osoh z takého poľovníka?"

Ale chlapec prosí a prosí:

„Len ma vezmite, veď popri vás sa naučím."

Jeden z poľovníkov vraví:

„Vezmite ho, keď toľko prosí."

Napokon teda pristali a vzali ho so sebou.

V tajge mali poľovníci postavenú kolibu. Prišli do koliby a zložili sa, že tam prenocujú.

Včasráno sa zobudili a najstarší vraví:

„Veľmi zlé sa mi snívalo: že k našej kolibe prišli tigre a usalašili sa predo dvermi."

Druhý poľovník pootvoril dvere, vykukol a naľakaný odskočil. Predo dvermi naozaj sedia tigre! Šesť tigrov chvostami zem zametá a fúzy ježí. Ako vyjdú z koliby? Celý deň sa poľovníci triasli od strachu vo svojej kolibe a v noci ani okom neklipli. Na druhé ráno vykuknú von: päť tigrov odišlo, ale jeden ostal.

„No, musíme vyčkať, azda aj tento odíde," vravia si poľovníci.

Päť dní presedeli v kolibe, všetku poživeň už minuli, zomierajú od smädu. A vyjsť sa neopovážia, lebo tiger sa od dverí ani ne- pohne.

Na šiesty deň vraví najstarší poľovník:

„Tento tiger neodíde, kým niekoho z nás nedostane."

Všetci mlčia: nechcú sa ani zbabelcami ukázať, ani tigrovi do papule liezť.

Najstarší znova povie:

„Nech zahynie radšej jeden ako všetci šiesti."

Najmladší vraví:

„Tak kto by mal ísť?"

„Predsa ty!" zvolali poľovníci. My máme ženy a deti, a ty si aj tak sirota. Máš iba mater, i to už starú."

Čo mal chlapec robiť? Otvoril dvere a zastal na prahu. Tiger sa k nemu blíži.

Pokúsi sa mu chlapec prešmyknúť popod brucho, ale tiger pritisne hlavu k zemi. Chce chlapec preskočiť ponad neho, no tiger hlavu zodvihne. Pričupí sa chlapec, akoby chcel liezť po zemi, a keď tiger zohne hlavu, vyskočí mu na ňu, odrazí sa, konára stromu sa zachytí a chytro sa škriabe hore do koruny. Zreval tiger, labou po kmeni tresol, až sa strom zatriasol od koreňa až po samý vrchovec. Potom sa rozbehol, vyskočil - a vletel hlavou do rázsochy medzi konármi. Visí tam tiger, labami okolo seba mláti.

V tej chvíli vyskočili poľovníci z koliby.

Chlapec kričí na nich zo stromu:

„Strieľajte do tigra, kým visí v rázsoche!"

Ale tí nepočúvajú, v strachu uháňa každý inou stranou.

„Ech, vy! Opustili ste ma v nešťastí!" vzdychol si chlapec. „Ešte dobre, že sa tiger tak tuho zasekol!"

Spustil sa chlapec po bočných konároch na zem a vraví tigrovi:

„Vidíš, chcel si ma zožrať, a sám si sa stal korisťou stromu."

Tiger sa dusí, nič nemôže odpovedať, iba pozerá na chlapca. Z ľavého oka sa mu gúľa svetlá slza. Uľútilo sa ho chlapcovi.

Vzal z koliby sekeru a začal odtínať jeden konár rázsochy. Nemusel veľa ráz zaťať, konár spraskotal pod ťarchou zvera a zlomil sa. Tiger spadol na zem.

Chlapec mu vraví:

„Čo som spravil, to som spravil, nepriateľovi som život prinavrátil."

Tiger mu na to:

„Nie nepriateľovi, ale priateľovi si život daroval. A ja ťa zato obdarím poľovníckym šťastím."

Rozlúčil sa s chlapcom a odišiel.

Chlapec si myslí:

Musím chytro vyprobovať svoje šťastie!

Postavil päť ôk na sobole a ľahol si v kolibe. Keď sa vyspal, išiel pozrieť oká.

Štyri boli prázdne a do jedného sa chytil svetlý letný soboľ.

„Korisť taká chatrná, že to ani nie je korisť," vraví si chlapec. „Ako vidieť, tiger ma oklamal."

No predsa len poznove nastavil oká. Tentoraz sa mu až do troch chytili pekné sobole. A tak to šlo ďalej: každý deň čosi. Napokon chytil aj tri nesmierne vzácne sobole: mali tmavú huňatú kožušinu, a keď ňou potriasol, prebehol po nej blesk.

Také sobole sa nazývajú lik-limp.

Teraz mi už nebude hanba vrátiť sa domov, pomyslel si chlapec.

Pobral sa. Kým bolo svetlo, skrýval sa v kružine blízko osady. Až za tmavej noci sa prikradol domov. Vzácne kožušiny schoval do truhlice a na očiach nechal iba svetlého letného soboľa. Ako truhlicu zatváral, zaškrípali na nej pánty. Zobudila sa chlapcova mať. Objíma si syna a plače. Povedali jej, že ho roztrhal tiger! Toľko za ním nariekala, že už vari všetky slzy vyplakala - a ono horký! Teraz sa jej od radosti nové prúdy lejú! Nevidí síce, že by syn doniesol dajakú korisť, ale to ju vôbec nemrzí. Na svetlého soboľa ani nepozrie! Čo tam po soboľovi, len keď jej syn žije!

Ráno sa rozletel po osade chýr, že sa chlapec vrátil. A že veru nie s prázdnymi rukami. Ako sa to mohli dozvedieť? Nuž celkom jednoducho: všetci vedia, že ak tiger neprinesie smrť, tak obdarí poľovníckym šťastím.

Ešte sa slnce len kúsoček zdvihlo nad hory, už pribehol k chlapcovi bohatý kupec, ktorý vždy skupúval od poľovníkov kožušiny.

„Tak ukáž korisť," hovorí.

Chlapec mu ukázal svetlého soboľa.

„Vari by som prišiel sem pre takú haraburdu?"

Chlapec mu vraví:

„Kto zdvihol nohu na druhý krok, musel spraviť aj prvý."

Kupec sa čuduje:

„Ešte si nedorástol na chlapa, a aký si už prešibaný!"

„Jeden okamih pod tigrovou labou vydá za celý rok," odpovedá chlapec.

„No dobre, kúpim toho svetlého soboľa, len mi ukáž ďalšie."

Začne chlapec vyťahovať sobole z truhlice. Najprv tie chatrnejšie, a potom čoraz-čoraz krajšie. Za každú kožušinu hneď peniaze zinkasuje a materi odovzdá. Až na samý ostatok vytiahol tri nesmierne vzácne sobole lik-limp a rozložil ich pred boháčom. Tomu sa až tak v očiach zablýskalo, ruky sa mu roztriasli. Všetky peniaze z mešca vysypal, ani ich nerátal. Schytil sobole a bežal s nimi domov.

Vytratila sa psota z chlapcovho domu. Keď teraz išli poľovníci do tajgy, vždy chlapca so sebou volali, pretože nielen sám mal poľovnícke šťastie, ale aj iným šťastie prinášal. A mladý poľovník sa vďačne pridal, nikomu neodmietol - iba s tými piatimi, čo ho boli nechali napospas tigrovi, nešiel už ani raz.