O jednom kúpeli

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 166 slov
Počet zobrazení: 1 830
Tlačení: 235
Uložení: 267
O jednom kúpeli (Rozprávka)
Ľudia často túžia aj po takých veciach, po ktorých by vonkoncom nemuseli. Ani Debnárová Hana z Fričoviec nebola spokojná s tým, čo si s mužom nadobudla. A veru už kadečoho mali v dome. A predsa si zo dňa na deň namýšľala, že ju ľudia nemajú za nič, lebo sa vraj v majetku nevyrovná iným ženám. Večne sa jej videlo, že jej peniaze chýbajú. A práve tých by rada mala veľa, vari mericou by ich chcela presýpať.
„Ale raz k nim dajako prídem, nebude mi za nimi ustavične srdce stískať. Musím byť stoj čo stoj najbohatšia, len potom sa mi o nich prestane snívať," neraz premýšľala Hana.

Takéto myšlienky ju nadchodili akurát vtedy, keď sa dopočula, že človek môže ľahko zbohatnúť, treba mať len trochu šťastia. Kadečo sa mu môže nakoniec splniť. Hana si veľmi dobre zapamätala, čo vravela jedna žena uprostred zimy na priadkach. Medzi rečou nadhodila, že kto sa na Veľký piatok vykúpe v studenej vode, do roka bude zdravý ani orech. Každá choroba ho obíde. Aj k peniazom možno v ten deň celkom ľahučko prísť, len treba rozumom pohnúť...

Žena potom dopodrobna vyrozprávala, ako si v ten deň istá gazdiná nanosila do veľkej nádoby čerstvej vody rovno z potoka a naspodok hodila za hrsť drobných mincí. A vraj nie nadarmo. Keď sa vo vode vykúpala, namiesto vody ostali tam iba mince.

„Každá kvapôčka vody sa premenila na okrúhle peniažteky. Tá žena sa potom v peniazoch priam topila," tak v ten večer vykladala priadka, čo s nimi sedela.

Hana si jej slová dobre zapamätala a ešte v ten večer sa rozhodla, čo urobí. Veď prečo by aj ona nemohla mať trochu šťastia. Od tej chvíle túžobne očakávala deň, keď sa aj jej môže splniť, o čom už tak dlho snívala. Keď sa pomaly minuli fašiangy a aj sneh zmizol z polí, Hana kula plány. Rozhodla sa, že do komory donesie veľký šafeľ a do toho naleje vody. A čím viac sa blížila Veľká noc, tým častejšie sa jej vo snách miatli všakovaké obrazy, ako to len bude, keď sa bude prehŕňať v peniazoch.

„Aj dom by sme si postavili krajší a nebol by ani prázdny. Kadečo by sme si obstarali, ba aj také veci, čo iní nemajú," hútala Hana. No ani na seba nezabudla. Snívala, že si nakúpi množstvo šiat, takých, že si na nich budú ženy oči zabúdať. Ako by len bola rada, keby raz aj jej ľudia závideli.

Keď sa minuli fašiangy a priblížil sa Veľký piatok, Hana doteperila do komory veľký šafeľ, v ktorom šaty vyvárala. Čakala už len na to, kedy sa všetci z domu vytratia. Iba jej muž sa dlhšie motal po dome, ale napokon sa aj on pobral preč. Prv však, ako zatvoril dvere, zavolal na Hanu:

„A ty čo tu kutíš? Nepôjdeš za ostatnými?" Hana pohodila plecami, ale mužovi sa nepriznala, čo jej múti hlavu. Preto mu len ledabolo odvrkla:

„Pôjdem i ja, len ešte čosi upracem."

Keď už bol dom prázdny a vo dvore iba pes zabrechal, Hana schytila do obidvoch rúk vedrá a hybaj k studni. Naťahala z nej vody a odniesla ju do komory. Aj peniaze si pripravila a potom ich šuchla do kúpeľa. Medenáky to boli a zopár takých groši, akými sa v tých časoch platievalo medzi ľuďmi. Lenže bŕŕŕ! Voda bola studená, sťaby sa v nej bol pred chvíľočkou ľad roztápal. Ako by aj nie, keď ju naťahala rovno zo studne. Striaslo ju, sotva do nej nohu omočila. Ale Hana nezaváhala, nasilu sa premohla, aby sa nemusela neskôr hanbiť sama pred sebou. Veď akože by to bolo, keby sa mala vrátiť z cesty práve vtedy, keď je už takmer na konci.

„Usužovala by som sa, keby som mala Čakať ešte rok," dodávala si Hana odvahu. Zaťala zuby a čľup celá do kúpeľa. Zima ju naskutku zdrvila, striasla sa na celom tele, dych jej zastavilo od studničnej vody. Aj čudesne pritom zvýskla, ako keď človek padne do hlbočiny a iba vtedy zbadá, že nevie plávať. Hanu však nikto nepočul. Ani sama nevedela, čo sa s ňou robí, tak sa jej zazdalo, akoby naraz upadla do mdloby. Nie však nadlho, o chvíľu trochu pootvorila oči a tu div divúci. Okolo nej sa všetko ligotalo, kdekoľvek sa jej zabodli oči. Hana zašepkala:

„Peniaze vidím, kúpem sa v nich. V šafli niet už ani kvapky vody, jagajú sa v ňom krásne, okrúhle peniaze. Plný šafeľ ich je... Jakživ mi už nebudú chýbať v dome."

Hanu pochytila veľká radosť. Konečne sa jej splnilo, po čom tak veľmi túžila. Teraz jej len treba chytro vstať a celé bohatstvo tak uložiť, aby oň nebodaj neprišla práve teraz, keď ho má na dosah ruky. Bola rozhodnutá, že nikomu na svete nepovie, ako k nemu prišla. Lenže beda!

Čím viac sa Hane v hlave vyjasnievalo, tým zreteľnejšie cítili, že jej ruky oťažievajú a nevládze nimi ani len hnúť. Aj nohy jej celkom stuhli, ba skôr načisto zmeraveli, a nechceli ju poslúchať. V tej chvíli ju už pochytil strach. Aj kričať chcela, ale z úst nevydala ani len hláska. Len ako vo sne ticho zašepkala:

„Naozaj sa nemôžem pohnúť, ani čo by ma dakto k šafľu prikoval. Och, rata, veď tu prídem o život!" A čím ďalej tým väčší strach ju oblieval.

Ale Hana nakoniec pozbierala posledné sily, zaťala zuby a keď zacítila, že aj jednu ruku môže nadvihnúť, pleskla dlaňou a skričala:

„Vari mám pre peniaze zhynúť? Bodaj sa radšej prepadli, ako by som musela prísť o život!"

Na šťastie sa jej žiadosť splnila. Vraj zreteľne zazrela, ako sa jej pred očami začali strácať okrúhle mince. Najprv sa premieňali na drobulinké bublinôčky, ktoré navidomoči narastali, až potom pukli a bolo po bohatstve.

Všetky medenáčiky, zlaté i strieborné groše, všetko vzalo skazu, ani čo by sa roztopilo vo vode.

Ale niekoľko peniažtekov predsa len ostalo na dne šafľa. Lenže boli to tie isté, čo tam Hana nasypala, keď vošla do kúpeľa.

Hana pomaličky prichádzala k sebe. Len ju zima mrvila ako nikdy doteraz. Triasla sa na celom tele a tak sa cítila, akoby stála v šírom poli na velikánskom mraze. A hneď nato ju začala zalievať horúčava, ktorá ju potom úplne premohla.

Ešte šťastie, že nabrala aspoň toľko síl, že nakoniec horko-ťažko predsa len vstala. Ale potom už dlho nerozmýšľala, čo ďalej robiť. Vliezla do postele, dobre sa poprikrývala, ešte aj hlavu si zakrútila do periny.

„Azda mi to prejde, kým dakto príde domov," utešovala sa pod teplou prikrývkou. Ale neprešlo to tak chytro, ako si myslela.

Keď sa jej muž vrátil domov, našiel Hanu zababušenú do perín. Nemohol z nej však dostať ani slova, neodpovedala mu, len sa ukrývala, akoby nikoho nechcela ani vidieť. Iba to cítila, že ju raz strasie zima, a hneď nato jej celé telo morila páľava.

Dosť dlho trvalo, kým Hana prišla k sebe. V tú jar dlho chorľavela, polihovala v posteli, ani roboty sa nechytala ako iné ženy. A keď sa jej vypytovali, čo jej tak zrazu zaškodilo, vtedy stíchla. Nikomu nechcela prezradiť, ako pochodila preto, že chcela zbohatnúť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#rozprávka o vode


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu