O hlinenom prasiatku

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 762 slov
Počet zobrazení: 2 591
Tlačení: 202
Uložení: 230
O hlinenom prasiatku (Rozprávka)
- ...bol raz jeden chudobný človek. A stalo sa to všetko za veľmi starých a veľmi dávnych čias. Býval ten chudáčisko v malom domčeku a mal celú fúru malých detí. Veľké by sa mu ani nepomestili do izby. Aj ženu mal takú pomenšiu, aby v tom dome nezabrala veľa miesta. Aj sliepočku len jednu - liliputku, aby sa vpratala na ten strašne malý dvorček. A vajíčka znášala, tiež len také minivajíčka, aby sa dali uložiť v minišpajzi. Teda všetko tam bolo skrátené, zmenšené, ešte aj brušká mali stiahnuté, aby nemuseli veľa jesť. Taká to bola chudoba chudobná.

A rovno oproti tomu chudákovi stál dom ako stodola. Izbisko ako stodolisko, detiská valibučiská, žena ako tri ženy dokopy. Na dvorisku supersliepky špacírujú, hypervajcia po dve znášajú a v nylonovom chlievisku ako siréna štyristokilové maxiprasisko. Žijú si boháči na vysokej nohe, na tučnom stravovaní a v nekonečnom vylihovaní.

Tak stojí domček oproti domisku, dvorček oproti dvorisku, deťúrenčeky kontra deťúriská, minisliepočky proti maxikurám, teda všetko malé má oproti sebe veľké a všetko super vidí rovno cez ulicu nejaké malilinké mini.

Iba to extrasuperhyperprasa, iba to nemá u chudákov nič na seba podobné. Lebo pre chudobných je aj najmenšie prasiatko pridrahé.

Vidí to aj chudobný otec a jedného dňa sa takto zamyslí:

- Veď ja mám vlastne všetko, čo aj boháč, ibaže akosi menej a menšie. Iba, aha, prasiatka v dome niet, istotne preto sa nám horšie žije. Bol by v tom čert aj s čerticou, aby som ja dačo nevymyslel.

A vymyslel. Hneď na druhý deň dvanásť detí pripriahol do roboty a ako nosia, tak nosia, nanosili na dvor veľký kopec hliny. Potom do nej naliali desať vedier vody, dobre pomiesili a otec utľapkal z tej hliny veľké, tučné, neúrečné - prasiatko. Na slniečku obschlo, a tak ho potom ešte bledoružovým vápnom namachlili, aby malo také zafarbenie, ako sa na bravčeka domáceho patrí.

Stojí hlinené prasiatko prostred chudobného dvora, vlastne celý dvorček zaberá, a všetci okoloidúci vravia:

- Pozrite, ako sa chudákovi pošťastilo! To je teda neúrečný kúsok, na výstavu by s ním mohol ísť!

Boháč hľadí spoza záclony, hnev mu stúpa do hlavy, lebo tá chudákova ošípaná je tučnejšia aj ružovejšia, aj akosi zdravšie vyzerá než jeho superprasa vo výkrmnom chlieviku. Zúri boháč za záclonou, aj boháčka na priedomí a rozmýšľajú, ako sa dostať k takému krásnemu prasiatkovskému exempláru. Vymysleli, že oni to prasiatko za tmavej noci prenesú do vlastného chlievika a to svoje štyristokilové na chudákov dvor, aby nebolo podozrenie, lebo veď v takej obci každý o každom vie a všetky prasiatka má dobre porátané.

Keď teda slniečko zapadlo, noc tmavá všade všetko zatavila, vzali boháč a boháčka velikánske vrece. Vopchali doň svojho štyristokilového maška, na fúrik ho vyložili a potichučky previezli cez cestu rovno k chudákovmu domčeku. Do druhého vreca napratali to chudákovo velikánske a len sa čudovali, aké je slušne vychované, že ani nezakvíka. To vlastné prasa vpustili na chudákov dvorček a vrece s druhým vyložili na fúrik, potichu-potichučky do vlastného chlieva previezli a...
A na obidvoch stranách, v domčeku aj v domisku, svetové prekvapenia povstávajú. Lebo keď kohút zakikiríka, slniečko spoza hory vychodí a boháč s boháčkou chcú svoj nočný úlovok z vreca vypustiť a potešiť sa s ním - óóó! Nič z vreca nevylieza ani nekrochká. Vezme boháč riadnu sukovicu, že to lenivé tučné zviera poobšíva a tak na svetlo vydurí. Tresk! Vrece spľasne, a keď ho otvoria - čistá hlina s ružovým odtieňom vysype sa im rovno pred oči. Narieka boháč, kvíli boháčka, na kolená padajú a zuby im od hrôzy drkocú, že ich, aha, nebeský trest neminul a ukradnuté prasa na prach premenil.

Oproti, u chudákov, tiež celá rodina na kolená padá, tiež oči k nebu obracia a ďakuje za ten zázrak zázračný, ktorý im cez noc hlinené prasiatko na bravčové premenil, takže sa aj chudobní raz do sýtosti najedia.

Takúto rozprávku o hlinenom prasiatku rozpovedal Osmičunčo a my sme počúvali a nakoniec ľutovali, že je už koniec.

- Bola to celkom dobrá rozprávka, - povedal Osmidunčo. -Škoda, že teraz už musíme spraviť z teba zakáľačku, si veľmi sympatické prasiatko!

Osmičunčo skromne sklopil bravčové očká a vraví:

- Nič sa nedá robiť, posledné želanie ste mi splnili, rozprávku som rozpovedal, teda konajte, ako je vaša vôľa. Možno raz stretnete môjho prabratanca štvorlístkové prasiatko, a potom vám on povie svoju rozprávku. A teraz už poďme...

- Stoj! - zakričal som z celej sily. - Stoj, Osmičunčo, neodchádzaj k mäsiarovi, najprv nám ešte rozpovedz o tom štvorlístkovom prabratancovi. Zakáľačka sa odkladá!

Videl som, že aj môj verný pes je spokojný s takýmto riešením. Osmičunčo slušne zakrochkal - odkašlal si - a začal:

- Teda, kde bolo, tam bolo ...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#OBSAH osmijankove rozpravky #O hlinenom prasiatku #Prasiatko #tri prasiatka rozpravka #osmičunčo #osmidunco #osmiankove rozprávky #Hlinene prasiatko #Bohacka


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu