Kvetko Neposedko na prechádzke

Kvetko Neposedko na prechádzke (Rozprávka)

Mamička, idem na prechádzku."

„Choď, Kvetko, ale daj si pozor, keď budeš prechádzať cez cestu."

„Dobre, mamička. Ahoj, mamička!"

„Vždy si taký nepozorný."

„Hej, mamička! Čao, mamička!"

Kvetko Neposedko vyjde veselo z domu a zo začiatku si dáva na seba dobrý pozor. Podchvíľou postoji a ohmatáva sa.

„Som ešte celý? Hej," sám sa tomu smeje. Je taký rád, že je pozorný, a začne preto poskakovať ako vrabček. Ale vtom jeho pohľad zvábia výklady, stroje, oblaky a už sa začína trápenie.

Istý pán mu veľmi zdvorilo vyčíta:

„Aký si nepozorný! Vidíš? Stratil si ruku."

„Uch, to je pravda! Aký som nepozorný!" Kvetko začne hľadať ruku a nájde prázdnu plechovku. Je naozaj prázdna? Pozrime do nej. A čo bolo v nej, keď ešte nebola prázdna? Veď predsa nebývala vždy prázdna.

Kvetko zabudne, že hľadal ruku, potom zabudne aj na plechovku, pretože zazrel krívajúceho psa. Chce krívajúceho psa dobehnúť prv, ako mu zmizne za rohom, a stratí celú ruku. Pravda, on to vôbec nezbadá a beží za psom ďalej.

Akási dobrá žena za ním volá: „Kvetko, Kvetko, stratil si ruku!"

Kdežeby, on nepočuje!

„Čo sa dá robiť," vraví si dobrá žena. „Zanesiem ju jeho mame." A príde ku Kvetko vej mame:

„Pani, priniesla som vám ruku vášho syna."

„Och, neporiadnik akýsi! Už naozaj neviem, čo si mám s ním počať."

„Ech, viete, všetky deti sú také."

Po chvíli príde druhá dobrá žena.

„Pani, našla som nohu. Nepatrí náhodou vášmu Kvetkovi?"

„Pravdaže, patrí, poznám ju podľa deravej topánky. Och, mám to ja neporiadne dieťa! Už naozaj neviem, čo si počať, čo na to povedať."

„Ech, viete, všetky deti sú také."

Po ďalšej chvíli príde starenka, potom pekársky pomocník, električkár, dokonca učiteľka na penzii a každý prinesie nejaký kúsok z Kvetka: ucho, nos, prst.

„Je vôbec na svete väčší neporiadnik, ako môj Kvetko?"

„Ech, pani, všetky deti sú také."

Napokon príde Kvetko, poskakuje na jednej nohe, nemá ani uší, ani rúk, ale je veselý ako vrabček. Jeho mamka pokrúti hlavou, dá mu všetko na miesto a pobozká ho.

„Nič mi nechýba, mamička? Bol som dobrý, však, mamička?"

„Hej, Kvetko, bol si naozaj dobrý."