Trolejbus číslo 213
Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 521 slov
Počet zobrazení: 2 478
Počet zobrazení: 2 478
Tlačení: 214
Uložení: 268
Uložení: 268
Trolejbus číslo 213 (Rozprávka)
Trolejbus číslo 213, prichádzajúci z Colibby namiesto toho, aby šiel rovno k Palazzo Presidenziale, zamieril jedného rána na Patrónku. Stadiaľ odbočil a o niekoľko minút uháňal medzi lesmi na Železnú fontánu.
Cestujúci - boli to skoro všetko úradníci - čítali noviny, aj tí, čo si ich nekúpili, pretože ich čítali cez plecia druhým. Istý pán, keď obracal stránku novín, dvihol na chvíľu oči, pozrel von a začal kričať:
„Sprievodca, čo sa to robí? Zrada, zrada!" Aj iní cestujúci dvihli oči od novín a prejavy nesúhlasu sa začali sypať ako krupobitie.
„Veď tadiaľto sa nejde k Palazzo Presidenziale, ale na Patrónku!"
„Čo robí šofér?"
„Zbláznil sa, poviažte ho!"
„To je služba pracujúcim?"
„O desať minút bude deväť hodín a presne o deviatej mám byť na súde," zvolal advokát, „ak prehrám spor, zažalujem dopravný podnik!"
Sprievodca so šoférom sa pokúsili odraziť útok a vyhlásili, že sami nevedia, čo sa robí, že trolejbus už nepočúva ich rozkazy a fujazdí si na vlastnú päsť. Naozaj, v tej chvíli trolejbus odbočil z hradskej a postál na okraji sviežeho a voňavého lesíka.
„Och, cyklámen*," zvolala radostne istá pani.
„Práve teraz potrebujete cyklámeny!" zahriakol ju advokát.
„Svet sa nezrúti," povedala pani, „prídem neskoro na ministerstvo, ale mne je to fuk, a keď som už tu, aspoň si natrhám krásnych cyklámenov. Desať rokov som ich nevidela."
Zostúpila z trolejbusu, vdychujúc plnými pľúcami ozónový* vzduch toho prečudesného rána, a išla si natrhať kyticu cyklámenov.
Keď cestujúci počuli, že trolejbus nechce ani počuť o tom, že by sa mal vrátiť, jeden po drahom po vystupovali: pretiahnuť si údy, vyfajčiť si cigaretu a medzitým sa ich zlá nálada rozplynula ako cigaretový dym. Jeden si odtrhol margarétu a zastokol si ju do gombíkovej dierky, drahý našiel nezrelú lesnú jahodu a kričal:
„Ja som ju našiel prvý. Teraz tu položím vizitku, keď dozreje, prídem si ju odtrhnúť a beda, ak mi ju niekto zje."
Naozaj vytiahol z peňaženky vizitku, napichol ju na prútik a prútik zastrčil vedľa jahody. Na lístku bol nápis: „Doktor Július Pečiatka."
Dvaja úradníci Ministerstva školstva si urobili z Učiteľských novín loptu a začali hrať futbal. A vždy, keď do nej kopli, kričali: „Do čerta!"
Slovom, nevyzerali už ako úradníci, čo chceli ešte pred chvíľou lynčovať sprievodcu a šoféra. A šofér so sprievodcom si potom rozdelili praženicu s chlebom a mali piknik* v prírode.
Odrazu sa trolejbus prudko trhol a začal odchádzať. Len-len že doň stačili poskákať, posledná bola pani, čo trhala cyklámeny, a protestovala: „Čo sú to za móresy? Sotva som sa začala zabávať, už aby som..."
„Koľko sme tu trčali?" opýtal sa mrzuto ktorýsi cestujúci.
„Uch, ktovie, určite meškáme!"
A vtom si všetci pozreli na zápästie. Div divúci! Hodinky ukazovali ešte stále o desať minút deväť. Vidno, že počas celého výletu ručičky stáli. Bol to darovaný čas, niečo navyše, na prídavok, ako keď človek kúpi debničku práškového mydla a nájde tam „Človeče, nehnevaj sa!"
„Ale to nie je možné!" čudovala sa pani s cyklámenmi, keď trolejbus vchádzal na svoju trať.
Všetci žasli. Ani nečudo. Všetci mali noviny pred očami a v záhlaví bol vytlačený PRVÝ APRÍL!
(*cyklámen - druh ozdobnej rastliny)
(*ozón - čerstvý vzduch s veľkým obsahom kyslíka (O3))
(*piknik - občerstvenie vo voľnej prírode)
Trolejbus číslo 213, prichádzajúci z Colibby namiesto toho, aby šiel rovno k Palazzo Presidenziale, zamieril jedného rána na Patrónku. Stadiaľ odbočil a o niekoľko minút uháňal medzi lesmi na Železnú fontánu.
Cestujúci - boli to skoro všetko úradníci - čítali noviny, aj tí, čo si ich nekúpili, pretože ich čítali cez plecia druhým. Istý pán, keď obracal stránku novín, dvihol na chvíľu oči, pozrel von a začal kričať:
„Sprievodca, čo sa to robí? Zrada, zrada!" Aj iní cestujúci dvihli oči od novín a prejavy nesúhlasu sa začali sypať ako krupobitie.
„Veď tadiaľto sa nejde k Palazzo Presidenziale, ale na Patrónku!"
„Čo robí šofér?"
„Zbláznil sa, poviažte ho!"
„To je služba pracujúcim?"
„O desať minút bude deväť hodín a presne o deviatej mám byť na súde," zvolal advokát, „ak prehrám spor, zažalujem dopravný podnik!"
Sprievodca so šoférom sa pokúsili odraziť útok a vyhlásili, že sami nevedia, čo sa robí, že trolejbus už nepočúva ich rozkazy a fujazdí si na vlastnú päsť. Naozaj, v tej chvíli trolejbus odbočil z hradskej a postál na okraji sviežeho a voňavého lesíka.
„Práve teraz potrebujete cyklámeny!" zahriakol ju advokát.
„Svet sa nezrúti," povedala pani, „prídem neskoro na ministerstvo, ale mne je to fuk, a keď som už tu, aspoň si natrhám krásnych cyklámenov. Desať rokov som ich nevidela."
Zostúpila z trolejbusu, vdychujúc plnými pľúcami ozónový* vzduch toho prečudesného rána, a išla si natrhať kyticu cyklámenov.
Keď cestujúci počuli, že trolejbus nechce ani počuť o tom, že by sa mal vrátiť, jeden po drahom po vystupovali: pretiahnuť si údy, vyfajčiť si cigaretu a medzitým sa ich zlá nálada rozplynula ako cigaretový dym. Jeden si odtrhol margarétu a zastokol si ju do gombíkovej dierky, drahý našiel nezrelú lesnú jahodu a kričal:
„Ja som ju našiel prvý. Teraz tu položím vizitku, keď dozreje, prídem si ju odtrhnúť a beda, ak mi ju niekto zje."
Naozaj vytiahol z peňaženky vizitku, napichol ju na prútik a prútik zastrčil vedľa jahody. Na lístku bol nápis: „Doktor Július Pečiatka."
Dvaja úradníci Ministerstva školstva si urobili z Učiteľských novín loptu a začali hrať futbal. A vždy, keď do nej kopli, kričali: „Do čerta!"
Slovom, nevyzerali už ako úradníci, čo chceli ešte pred chvíľou lynčovať sprievodcu a šoféra. A šofér so sprievodcom si potom rozdelili praženicu s chlebom a mali piknik* v prírode.
Odrazu sa trolejbus prudko trhol a začal odchádzať. Len-len že doň stačili poskákať, posledná bola pani, čo trhala cyklámeny, a protestovala: „Čo sú to za móresy? Sotva som sa začala zabávať, už aby som..."
„Koľko sme tu trčali?" opýtal sa mrzuto ktorýsi cestujúci.
„Uch, ktovie, určite meškáme!"
A vtom si všetci pozreli na zápästie. Div divúci! Hodinky ukazovali ešte stále o desať minút deväť. Vidno, že počas celého výletu ručičky stáli. Bol to darovaný čas, niečo navyše, na prídavok, ako keď človek kúpi debničku práškového mydla a nájde tam „Človeče, nehnevaj sa!"
„Ale to nie je možné!" čudovala sa pani s cyklámenmi, keď trolejbus vchádzal na svoju trať.
Všetci žasli. Ani nečudo. Všetci mali noviny pred očami a v záhlaví bol vytlačený PRVÝ APRÍL!
(*cyklámen - druh ozdobnej rastliny)
(*ozón - čerstvý vzduch s veľkým obsahom kyslíka (O3))
(*piknik - občerstvenie vo voľnej prírode)
Diskusia: Trolejbus číslo 213
Pridať nový komentárVygenerované za 0.021 s.