Tri semienka

Tri semienka

Bol raz jelení kráľ, ktorý mal troch synov. Raz ich mamku pochytila strašlivá choroba. Keď už cítila, že smrť prichádza, tak si dala zavolať svojich troch synov. Jedného mocného jeleňa, druhého zas múdreho ako nik a tretieho láskavého po mamička. Povedala im:

„Synovia moji, neplačte, tu máte tri semienka ruže, zasaďte ich do záhrady blízko seba, aby ma vám pripomínali.“ Len čo to dopovedala , zomrela.

Na kráľovstvo doľahol veľký smútok, no dlho netrval, pretože sa kráľ znova po dvoch rokoch oženil. Dúfal, že žena, ktorú si vzal, bude dobrá panovníčka lesov a strání v jeho kraji. Synovia sa vôbec neradovali, pretože vedeli, čo je tá ich macocha zač. Raz večer, keď odišla zo zámku, sledovali ju až do jaskyne, kde ju čakali čarodejnice, ktoré sa dokážu meniť na hocijakú podobu. No otcovi to nepovedali, lebo vedeli, že by im aj tak neveril.

O pár dní sa macocha prechádzala po hradbách a keď v záhrade zbadala kráľovičov, tak si potichu povedala, že sa ich musí zbaviť, aby po kráľovej smrti bolo kráľovstvo iba jej.

Raz prišiel za kráľom na zámok krčmár so sudom. Našiel ho našiel plávať v rieke, ktorá patrí kráľovi, tak ho chcel poctivo vrátiť. Kráľ si sud zobral a viac sa oň nezaujímal. Jedného dňa zlá macocha povedala kráľovičom, že by mali ísť spať do záhrady, lebo noci sú teplé a pobyt v záhrade im nezaškodí.

V noci, keď si bola istá, že už spia, tak vyšla do záhrady a chcela ich zabiť. No nepodarilo sa jej to, popichala sa na ružiach, ktoré vyrástli zo semienok, čo dostali od mamky. Na druhý deň macocha povedala kráľovičom to isté. V noci prišla do záhrady aj s nožnicami a ružu po ceste odstrihla, aby sa už nepopichala. Potom zabila kráľovičov a hodila ich do studne v strede záhrady. Ráno, keď sa kráľ zobudil, tak

začal synov hľadať, kde sa len dalo, ale nenašiel ich. Kráľ plakal už tri dni a služobníctvo v zámku sa na to už nemohlo pozerať, a tak sa väčšina z nich išla s kráľom prejsť do záhrady. Po dlhej prechádzke v záhrade kráľ vysmädol, chcel sa napiť zo studne a v tom zbadal jeho troch synov na dne studne. Znova začal nariekať, keď vtom priletela krásna veľká hrdlička a tichým hláskom vraví: „Kráľ môj drahý, nenariekaj, daj svojich troch synov do suda, ktorý ti kedysi doniesol krčmár, a uvidíš, že všetko bude dobré”. Len čo to dopovedala, tak odletela. Kráľ hneď vedel, že to nie je ledajaká hrdlička, a preto ju poslúchol. Po jednom do suda poukladal synov a oni ožili. Porozprávali mu o tom, čo sa stalo a aj o tom, ako videli macochu v jaskyni s čarodejnicami. A kráľ chcel dať macochu obesiť, ale to sa už bohužiaľ, nestalo, lebo macocha už bola za horami, za dolami.