Čarovný pes

Čarovný pes

Bol raz jeden pes. Ten pes sa volal Kúzlo. Volal sa tak preto, lebo vedel čarovať, ovládal všelijaké kúzla, vedel napríklad lietať, šoférovať auto a mnoho ďalších vecí. No jediné, čo nevedel bolo rozprávanie. Už dlho sa snažil naučiť rozprávať, ale vždy len otváral ústa, nevyšiel mu z hrdla žiadny zvuk, žiadna hláska, žiadne slovo, žiadna veta. Neprišiel na to, ako sa naučiť aspoň jedno jediné slovko. Snažili sa mu s tým pomôcť ostatné psy aj ľudia, ale stále nič. Kúzlo bol z toho veľmi smutný, lebo ostatné psy spievali, rozprávali sa a on nemohol. Niektoré vraveli, že to bude tým, že je ešte malý. Kúzlo mal totiž iba jeden rok. Iní

vraveli, že je to preto, lebo nemá kamarátov, a preto by sa nemal s kým porozprávať. Veľmi často chodil k doktorovi, ten mu vždy vravel: „Kúzlo, nájdi si kamarátov a tí ťa naučia rozprávať.“ Kúzlo síce mal jedného kamaráta, no práve ten tiež nevedel rozprávať. Nemohli si povedať, ako sa volajú, koľko majú rokov, kde bývajú. Nemohli si vymeniť žiadne informácie. Keď chodili spolu vonku, tak sa skamarátili s ďalším psom.

Ten rozprávať vedel. Začali chodiť von všetci traja. Chodili spolu von jeden rok, dva roky, tri roky. Za ten čas im rozprávajúci pes stihol o sebe prezradiť všetko. Raz našli v hore za mestom tajný vchod, ktorý viedol do malého tajného domčeka, kde býval veľmi starý pes. Volali ho Majster kúziel. Keď zistil, že dva psy nedokážu rozprávať, prezradil im, že má kúzelný nápoj.

Stačí ho vypiť a psom sa ihneď rozviažu jazyky. „No nebude to zadarmo,“ povedal Majster kúziel. „Najprv mi prinesiete semienko z jablka, čo ma vylieči z mojej choroby.“ Psy súhlasili. Vrátili sa do mesta, našli jablko a rozhryzli ho na polovicu. Vybrali semienko a zaniesli ho Majstrovi. Keď ho zjedol, ihneď vyzdravel. Dal im ten čarovný nápoj. Keď ho vypili, začali obidvaja rozprávať. Boli z toho šťastní, lebo sa ešte nikdy nepočuli. Vybehli z hory, behali po meste a radostne kričali: „My vieme rozprávať, my vieme rozprávať.“ Všetci z toho boli šťastní, no oni najviac, tak chodili vonku ešte dlho a dlho rozprávali sa medzi sebou, až dokým o sebe nevedeli všetko.