Príbeh o psovi Azorovi

Príbeh o psovi Azorovi

Príbeh o našom psovi Azorovi sa začal, keď sme sa presťahovali do domu. Môj otec a ja sme stále chceli mať psa, ale mama bola proti, kým sme bývali v byte. Veľmi dlho sme hľadali na internete nejakého psa. Nakoniec sme si vybrali rasu americký akita. Keď sme psa išli kupovať, tak sme boli v chovnej stanici v Stakčíne. Bolo tam veľa šteniatok a my sme sa nevedeli rozhodnúť medzi viacerými šteniatkami, až sme si vybrali Azora, ktorý stál sám bokom od ostatných. Po ceste domov Azor pocikal môjmu ockovi nohavice.

Doma sa Azor chcel stále hrať a vždy pohryzol nejaké vankúše. Veľmi rýchlo rástol. Raz, keď sme sa vrátili z prechádzky z lesa, tak sme zistili, že má kliešťa. Na ďalší deň bol veľmi unavený a nechcel jesť, ani piť vodu. Iba sa na nás smutno pozeral. Môj otec s ním išiel k veterinárovi a ten zistil, že je chorý. Dostal boreliózu. Bolo práve horúce leto a Azor má hustú srsť.

Preto mu bolo všade veľmi teplo. Nakoniec si našiel svoje miesto v garáži, kde ho chladila dlažba. Musel brať antibiotiká, ale nevedeli sme mu nič dať, pretože vôbec nechcel jesť a piť. Veterinár mu viackrát pichol injekcie. Báli sme sa, že zomrie. Vždy, keď odchádzal otec ku doktorovi, tak som sa bál, že sa vráti bez neho. Mama si aj poplakala.

Choroba sa ho držala asi dva týždne, no keď sa po troch dňoch prvýkrát najedol po, vedeli sme, že to určite zvládne. Bol nám veľmi vďačný za starostlivosť a stále nám oblizoval ruky.

Nakoniec sa Azor uzdravil a stráži nás ďalej. A náš vzťah je ešte lepší ako kedykoľvek predtým.