O krtkovi

O krtkovi

Žil raz jeden malý krtko. Taký malý, čierny, z pekným ňufáčikom a z rukami ako ružovými lopatkami. Volal sa Miloš. Kopal si v zemi chodbičky ,jedol dážďovky, larvy a chutnučké chrobáčiky. Také tie malé hnedé, čo tak pekne chrumkajú, keď do nich zahryznete .Ako pukance. Skúste!

Občas sa prevŕtal pod zemou aj do neďalekej záhradkárskej oblasti ,aby sa poriadne napratal čerstvou reďkovkou a mrkvičkou. Ale to bývalo dosť nebezpečné, lebo záhradkári nemali krtkov radi a zo záhrad ich vyháňali všetkými možnými spôsobmi. Raz ho dokonca jeden nasrdený záhradkár chcel praštiť lopatou po chrbte. Krtko ledva stihol zdúchnuť a ešte si musel doma v brlôžku preprať krtkovské nohavice. Ale náš krtko nebol taký istý, ako ostatný krtkovia. Bol totižto neuveriteľne šikovný.

Mal doma aj šrobovák, kladivo, skúšačku a plátovú pílku .A rád pomáhal ostatným zvieratkám, keď sa im niečo pokazilo. Tu opravil zajacovi strúhadlo na mrkvičku, veveričke zmajstroval zo starého strúhača ceruziek mlynček na oriešky a inokedy zasa pomohol medveďovi namontovať inhalátor nad posteľ, aby v zime, keď medveď spí, nebudil chrápaním polovicu lesa.

Keď si raz krtko razil novú chodbičku, narazil na vedenie káblovej televizie. A keďže náš krtko bol strašne šikovný, tak sa pripojil ku káblu. Z displeja starého mobilného telefónu si zostrojil maličký krtkovský televízor a zo starej vyhodenej kalkulačky si k nemu prirobil aj diaľkový ovládač. Potom si sadol do maličkého krtkovského kresielka, ktoré bolo pôvodne pre bábiky, ale nášmu krtkovi doň presne pasovala prdel. A tak náš milý, šikovný krtko začal vysedávať pred telkou.

Ilustrácia zobrazuje veselú scénu z rozprávky o krtkovi Milošovi, ktorý sa po dlhom vysedávaní pri televízore zasekol vo vchode do svojho podzemného brlôžka. Na pomoc mu pribehli lesné zvieratká – líška, zajac, veverička aj čmeliak. Pod zemou vidno jeho útulnú noru s kresielkom, televízorom a rozhádzanými dobrotami, ktoré pripomínajú, prečo sa krtko dostal do problémov.

Najradšej pozeral rozprávky, ale veľmi sa mu páčili aj reklamy. Pozeral ich toľko, až mu s nich začalo máličko šibať. Vôbec už nekopal chodbičky a nemal žiadny pohyb. Okrem toho sa pred telkou stále ládoval všelijakými pukancami, čipsami, orieškami a pizzou, ktoré si objednával v donáškovej službe pre krtkov. Už vôbec nejedol zeleninu ani zdravé chrobáčiky plné vitamínov.No a z takej stravy iba priberal a priberal, až bol tlstý, ako prasiatko. Mal velikánsku prdel,tlsté paže a v tvári sa skoro nedal rozoznať od škrečka, lebo mal nabobtnané líca a hrubočizný krk.

No raz ,keď v telke nič nedávali, sa krtko rozhodol, že pôjde na prechádzku. Lenže, ako sa tak chcel dostať von zo svojho útulného brlôžka, tak sa mu v úzkej chodbičke zasekla jeho tlstočizná riť. A tak trčal krtko zo zeme iba do pol pása a nemohol sa pohnúť, ani von,ani dnu. Začal volať o pomoc, až sa zbehli zvieratká z celého lesa.

Skúšali krtka ťahať smerom von, aj zatlačiť smerom dovnútra, ale nič nepomáhalo. Potom líška dostala nápad. Pošepkala čosi čmeliakovi, ten vošiel bočným vchodom do krtkovho brlôžku a zospodu ho poriadne kusol do tlstého zadku. Krtko zvreskol tak, že zobudil jazveca, ktorý si doma nacvičoval zimný spánok, ale podarilo sa. Bol vonku. Ibaže sa nevedel dostať naspäť domov ,lebo sa nevopchal do diery.

Vtedy si krtko povedal dosť. Požičal si od škrečka bežecký trenažér, taký ten kruhový, od zajaca činku a začal chudnúť. Potil sa pritom, funel, ale dostať sa domov potreboval. Už len preto, že nechal zapnutý televízor a zažatú lampu a elektrina bola strašne drahá aj v rozprávke. Našťastie bol náš krtko vytrvalý a mal pevnú vôľu. Lebo vedel, že ak neschudne dovtedy, pokiaľ začne padať sneh, tak zažije krušné chvíle. A tak behal, dvíhal činky, trénoval, až jedného dňa skúsil vojsť do brlôžku a podarilo sa. Bol doma. Krtko vypol telku a odvtedy si ju už zapína iba raz začas, keď vonku prší, alebo keď dávajú nejakú peknú, novú rozprávku. Trebárs tú O tlstom krtkovi.