Dvanásť mesiacov

Dvanásť mesiacov (Rozprávka)

Bola raz jedna starenka a tá šla na pole pozberať kapustu. Vracala sa okolo jaskyne a uvidela v nej dvanásť mládencov. A to boli dvanásti mesiačikovia.

Mládenci starenku oslovili:

– Starká, povedzže nám, ktorý mesiac v roku je najkrajší.

– Všetky sú pekné, – odpovedala im starenka. – V januári padá mäkký sneh a vo februári zas tichučko prší... – A tak vymenovala všetky mesiace a pri každom spomenula, čo sa jej na ňom páči.

Mesiačikovia povedali: – Dobrý si ty človek, starenka. Poď bližšie a podaj nám šatku. Odmeníme sa ti za to, že si každému z nás povedala milé slovo.

A nasypali jej za plnú šatku, že ju ledva zaviazala.

– Pekne vám ďakujem, – povedala starenka mládencom a vrátila sa domov.

A doma povedala deťom:

– Teraz sa už nemusíme báť hladu! Pozrite, čo som vám doniesla!

Rozviazala šatku a vysypala na stôl hodnú kôpku zlatých dukátov. A bolo im všetkým dobre.
Raz ich prišla navštíviť suseda a čudovala sa, kde vzala starenka toľké peniaze.

– Dostala som ich od dvanástich mesiačikov, – prezradila starenka susede a porozprávala jej, ako sa stretla s mesiačikmi.

– Idem aj ja za nimi, – rozhodla sa suseda a hneď sa aj vychystala na cestu.

Keď došla k jaskyni, pozdravila sa mesiačikom:

– Dobrý deň vám, mládenci!

– Vitaj, starká! Vitaj medzi nami a povedz nám, ktorý mesiac v roku je najkrajší.

– Ktorý je najkrajší? – rozmýšľala suseda.

– Ani jeden za veľa nestojí. V januári padá studený sneh, vo februári zase stále prší... Veru, niet si čo vyberať, všetky sú nanič!

– Teda tak, – pokývali hlavami mládenci. – Podaj nám šatku, aj tebe sa odmeníme za tvoje slová.

Suseda im podala šatku a oni jej do nej nasypali kopcom, že ju len horko-ťažko zaviazala.

– Ďakujem vám, – povedala a šla chytro domov.

A doma povedala deťom:

– Teraz nám bude tak dobre ako našim susedom. Pozrite, čo som vám doniesla!

Rozviazala šatku a vysypali sa z nej samé kamene.

Nahnevaná bežala do susedov a vyčítala starenke, že jej zle poradila.

– A čo si povedala mesiačikom, keď sa ťa pýtali, ktorý z nich je najkrajší?

– Povedala som im, že ani jeden za veľa nestojí.

– Čo teda chceš, veď sa ti odmenili tak, ako si si zaslúžila.