Dvanásť mesiacov

Dvanásť mesiacov (Rozprávka)
Bola raz jedna starenka a tá šla na pole pozberať kapustu. Vracala sa okolo jaskyne a uvidela v nej dvanásť mládencov. A to boli dvanásti mesiačikovia.

Mládenci starenku oslovili:

- Starká, povedzže nám, ktorý mesiac v roku je najkrajší.

- Všetky sú pekné, - odpovedala im starenka. - V januári padá mäkký sneh a vo februári zas tichučko prší... - A tak vymenovala všetky mesiace a pri každom spomenula, čo sa jej na ňom páči.

Mesiačikovia povedali: - Dobrý si ty človek, starenka. Poď bližšie a podaj nám šatku. Odmeníme sa ti za to, že si každému z nás povedala milé slovo.

A nasypali jej za plnú šatku, že ju ledva zaviazala.

- Pekne vám ďakujem, - povedala starenka mládencom a vrátila sa domov.

A doma povedala deťom:

- Teraz sa už nemusíme báť hladu! Pozrite, čo som vám doniesla!

Rozviazala šatku a vysypala na stôl hodnú kôpku zlatých dukátov. A bolo im všetkým dobre.
Raz ich prišla navštíviť suseda a čudovala sa, kde vzala starenka toľké peniaze.

- Dostala som ich od dvanástich mesiačikov, - prezradila starenka susede a porozprávala jej, ako sa stretla s mesiačikmi.

- Idem aj ja za nimi, - rozhodla sa suseda a hneď sa aj vychystala na cestu.

Keď došla k jaskyni, pozdravila sa mesiačikom:

- Dobrý deň vám, mládenci!

- Vitaj, starká! Vitaj medzi nami a povedz nám, ktorý mesiac v roku je najkrajší.

- Ktorý je najkrajší? - rozmýšľala suseda.

- Ani jeden za veľa nestojí. V januári padá studený sneh, vo februári zase stále prší... Veru, niet si čo vyberať, všetky sú nanič!

- Teda tak, - pokývali hlavami mládenci. - Podaj nám šatku, aj tebe sa odmeníme za tvoje slová.

Suseda im podala šatku a oni jej do nej nasypali kopcom, že ju len horko-ťažko zaviazala.

- Ďakujem vám, - povedala a šla chytro domov.

A doma povedala deťom:

- Teraz nám bude tak dobre ako našim susedom. Pozrite, čo som vám doniesla!

Rozviazala šatku a vysypali sa z nej samé kamene.

Nahnevaná bežala do susedov a vyčítala starenke, že jej zle poradila.

- A čo si povedala mesiačikom, keď sa ťa pýtali, ktorý z nich je najkrajší?

- Povedala som im, že ani jeden za veľa nestojí.

- Čo teda chceš, veď sa ti odmenili tak, ako si si zaslúžila.