Umelecký opis (PFIČ MS)

Umelecký opis

Citovo zafarbený, náladový opis, autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu, ale vyjadruje aj svoj citový vzťah k opisovanému javu, používajú sa na to čo najkrajšie a najpôsobivejšie umelecké obrazy.

Základné znaky

Umelecký opis využíva obrazné pomenovania, ktoré sú založené na:

a) podobnosti = metafora: škovránok – spevák výšin; sluka – posol jari; zomrel – dohorela svieca jeho života,

b) na vnútornej súvislosti (na vzťahu časti a celku) = metonymia: žiaci odišli do kina – škola odišla do kina, čítam Rúfusove básne – čítam Rúfusa,

c) na prenášaní vlastností ľudí, zvierat na niečo neživé = personifikácia (vlastnosti ľudí), animalizácia (vlastnosti zvierat): potôčik v zime zamrzol – potôčik v zime onemel, takmer ani nedýchal, zomrel,

d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotyčné výšky, náhlivé potôčky, blatúchy sú ako zlaté dukáty.

Pri hodnotení sa dôraz kladie na:

1. enumerácia zobrazovaných javov, dodržanie zvoleného kompozičného plánu, logické členenie textu,
2. subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy, emocionálnosť,
3. syntaktické prostriedky (napr. vety s viacnásobným vetným členom), použitie prídavných mien, prísloviek; synoným, pestrosť použitých jazykových prostriedkov, tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov.