Môj život

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: lucka123 (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.12.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 511 slov
Počet zobrazení: 2 854
Tlačení: 156
Uložení: 148

Môj život

Mikuláš Galanda je moje meno a som umelec. Vyžívam sa v maľbe, grafike i ilustrácie mi nie sú cudzie.

Keď 4. mája 1895 vyšlo slnko, zrodila sa moja maličkosť. Som rodák z Turčianskych Teplíc.

Moji rodičia Margita a Štefan mali ešte tri „mláďatá“ – môjho brata a dve sestry. Otec bol verným štátnym zamestnancom – notárom. Moja matka mala ten najvychýrenejší krajčírsky salón v celej kotline. Vždy sme boli oblečení podľa poslednej meštianskej módy.

Ľudovú školu som absolvoval v rodnom Turci, potom som odišiel študovať na maďarské gymnázium do Lučenca. A veru nebolo to jednoduché ! U nás doma, v Turci, bola maďarčina len dajaký cudzí bľabot. V škole som si však zvykol a užíval si študentský život aj s maďarskými kamarátmi. Napriek tomu je moja maďarčina dodnes na dezolátnej úrovni.

Všetko sa však pokazilo v roku 1911, keď som ochorel na hnusnú pliagu, dnes zvanú hnisavá angína. Nejaký doktorko Fekete mi oznámil tú príšernú správu... Šestnásťročný mladík ( fešák, musím poznamenať) a bude behať po svete bez jednej nohy ?! Potom som bol celé mesiace pripútaný na nemocničné lôžko. Posledné dva ročníky gymnázia som skončil ako externý študent.

V roku 1914 som úspešne zložil skúšku dospelosti, aj keď ma dodnes máta –súc či nesúc? To je mi ale otázka?!

Vzhľadom na moje maliarske nadanie som sa rozhodol pre štúdium na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Vydržal som tam však len dva roky – starosti mi večne robila maďarčina a do toho ešte tá svetová vojna...! Aspoň som mal výhovorku. Vrátil som sa teda do Teplíc a „makal“ u otca. Keď som náhodou nemusel vypĺňať alebo triediť nejaké byrokratické lajstre, kreslil som. Robil som ilustrácie do mesačníka „Hárman“ a ilustroval som aj zošitové vydanie Dobšinského „ Prostonárodných Slovenských Povestí“, ktoré vyšli v roku 1920.

V dvadsiatom druhom som odišiel do Prahy, kde som študoval na Umeleckopriemyselnej škole. Po roku som prestúpil na Akadémiu výtvarných umení. A vtedy som ho stretol! Môjho verného priateľa a dôverníka Ľudovíta Fullu. Našiel som v ňom spriaznenú dušu!

Neskôr som sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV a vyprodukoval som svoj prvý a jediný grafický cyklus „ Láska v meste“.

V roku 1927 som konečne ukončil svoje štúdium v Prahe. Chcel som si však dorobiť pedagogickú kvalifikáciu, a tak som z rodných Teplíc, kde som vtedy žil, pravidelne dochádzal do Prahy. V tomto období som sa zoznámil s mojou jedinou veľkou láskou – Máriou Boudovou. Po štyroch rokoch sme sa vzali.

V roku 1929 som sa presťahoval do Bratislavy, kde som pôsobil ako učiteľ kreslenia vo viacerých školách. Opäť som sa začal stretávať s Ľudovítom a otvorili sme si spoločný ateliér. Vydali sme tiež náš manifest „ Súkromné listy Fullu a Galandu“.

Počas svojho života som prechádzal rôznymi tvorivými obdobiami, farebnými etapami, motívmi. No môjmu srdcu najmilšia zostane naveky – matka, žena- symbol lásky, istoty, bezpečia. Kto by už len mohol byť lepšou múzou? Možno ešte Eiffelovka... V roku 1930 sa mi totiž splnil sen a vybral som sa na študijnú cestu do Paríža.

Naďalej som sa venoval okrem maľby ilustráciám, grafike . Robil som veci, ktoré som mal rád a bol s milovanými.

Galandov plamienok života navždy zhasol 5. júna 1938.

Jeho pamiatka bude navždy pripomínať všetkým ľuďom, mladým i starým, že keď budú nasledovať svoj sen a robiť veci, ktoré ich bavia a napĺňajú, zmenia svet. Aspoň ten svoj.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu