Moja prvá láska – a ešte niečo

Moja prvá láska a ešte niečo 

Každý z nás si rád zaspomína na svoju prvú lásku. Na prvej láske je niečo zvláštne, výnimočné a jedinečné. Tu je môj príbeh veľkej lásky. Nikdy som neverila na lásku na prvý pohľad.

Všetky tie rečičky o tom, ako ho zbadala a vedela... To mi vždy pripadalo príliš dramatické a nereálne. No ako naschvál, Amorov šíp zasiahol aj mňa v takejto podobe. Ešte teraz si pamätám na závrat, ktorý som dostala, keď som ho prvýkrát zbadala. Bol nádherný. Viem, že to slovo sa skôr hodí na ženy, ale iným slovom ho opísať neviem.

Vplával do miestnosti, akoby mu celý svet patril. Na to, aký bol mladý rozhodne netrpel nedostatkom sebavedomia. Očividne zapôsobil aj na ostatných ľudí v miestnosti. Unudené paničky na chvíľu prestali rozmýšľať o ďalšom termíne u kaderníčky a maséra a páni sa konečne raz prestali zaoberať vážnymi politickými problémami a svetovým hospodárstvom. Všetkých ohúril. Mal v sebe niečo, čo upútalo. Silnú charizmu, do ktorej som sa ihneď zamilovala.

Očami blúdil po miestnosti. Pohľad sa mu zastavil na mne. Samozrejme, že som ihneď očervenela. „Príde, či nepríde?” položila som si hamletovskú otázku. Vykročil. Áno! Síce neistým krokom, ale predsa sa vybral smerom ku mne. A ja som vedela, že som ho konečne našla. Toho, o ktorom som tak dlho snívala. Zastavil sa predo mnou. Hľadeli sme si do očí.

Mal nádherné hnedé oči. Malé ohníčky mu v nich tancovali a prezrádzali veselosť. Zračila sa mu v nich aj vernosť a úprimnosť. Bol snedý a vyžarovalo z neho teplo. Hrivu mal hustú a hnedú. Trochu mu vypadávali vlasy, no mne to nevadilo. Ale uši! Tie mal vážne hrozné. Ja som mu bola túto malú chybičku krásy ochotná odpustiť. Postavu mal mohutnejšiu a výškou bol o dosť nižší odo mňa. Ale na výške predsa vôbec nezáleží.

Všimla som si, že otec s mamou si nás premeriavajú. „Panebože, čo si len pomyslia? Veď mi povedia, že som príliš mladá, že ešte nie som dosť zodpovedná na vzťah,” pomyslela som si s hrôzou. Ale čo to? Veď oni sa usmievajú!

Otec pomaly podišiel ku mne a povedal. „Dcérenka, k tvojim narodeninám ti chceme zaželať veľa šťastia. Cheli sme ti podarovať niečo výnimočné...” A práve v túto slávnostnú chvíľu sa rozhodol môj drahý prvýkrát prehovoriť. Jeho prvé slová boli „Haf, haf”a vycikal sa uprostred kuchyne.

Mojou prvou a zatiaľ najväčšou láskou bolo totiž malé šteniatko. „Lásky nachádzame vo všetkých podobách”, povedal raz niekto slávny. Aj ja si to myslím. A vy?