Valentín 14.2.

Valentín – 14.2.

V starovekom Ríme sa 14. – 15. februára oslavovali luperkálie na počesť boha Luperka – boha roľníctva, lovu a pastierov. Boli to sviatky čistoty a počas nich Rimania prosili bohov o plodnosť.

Oficiálne sa valentínsky sviatok začal oslavovať v roku 496. Legenda z roku 1260 spomína Valentína, kresťanského kňaza. Cisár Klaudius v tom čase chcel mať silnú a oddanú armádu a domnieval sa, že takými budú iba slobodní vojaci. Preto vydal zákaz sobášov. Oženiť sa mohli iba vyslúžilí vojaci a neodvedení muži. 

Kňaz Valentín bol známy ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptických záchvatoch. Nerešpektoval nariadenie cisára a tajne sobášil páry.

Sudca Asterius doviedol Valentína do svojho domu, kde %žila jeho slepá dcéra. Valentín ju zázračne uzdravil. To mal byť dôkaz pravého Boha, no napriek tomu ho uvrhli do väzenia. Podľa legendy odtiaľ písal listy uzdravenej dievčine, lebo sa do nej zaľúbil. Keďže neuznával pohanských bohov, dal ho cisár bičovať, kameňovať a nakoniec ho popravili sťatím hlavy. Bolo to práve 14. februára.

Prvú „Valentínku“ vraj poslal v 15. storočí zo zajatia po prehratej bitke svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Vo veľkom sa začali posielať v 19. storočí.

Odkaz Valentína – mučeníka je v láske k svojim najbližším.