Lucia

Lucia 

Stála som v ústraní ďalej od davu smútiacich. Cintorín bol plný smútku. Z masy ľudí oblečených v čiernom som spoznávala pár starých známych. V ruke som držala červenú ružu, dávala som pozor na tŕne a čakala som, kedy všetci odídu. Chcela som sa s Luciou rozlúčiť sama.

Na konci leta 2008 sme sa s Luciou vybrali na dedinský jarmok. Na jarmoku sme sa mali stretnúť s ostatnými z partie a cestou sme sa rozprávali o tom, ako rýchlo nám ubehlo leto. S kamoškami sme za chvíľu prešli všetky stánky a vtedy nás zavolal kamarát, či nechceme ísť piť za kultúrny dom. Ja som pila len trošku, pretože som musela ísť domov a mala by som „prúser“, ak by to rodičia zistili. Rozlúčila som sa s Luciou a šla som domov.

Na druhý deň sme sa s Luciou stretli a celá šťastná mi povedala, ako sa zoznámila so super chalanom a priznala sa mi , že s ním prišla o panenstvo. Bola som prekvapená, pretože som si myslela, že chce počkať, ubezpečila ma však, že jej sa to páčilo a nič neľutuje. Keď som sa jej spýtala, či použila ochranu, tak mi povedala, že nie, ale vraj sa nebojí. On vraj určite nič mať nebude a užila tabletku „po“, ktorú jej dala kamarátka. Po týždni sa po dedine začali šíriť reči, že chlapec, s ktorým Lucia spala je HIV pozitívny a Lucia dostala strach. Na dedine sa klebety veľmi rýchlo roznesú a za chvíľu to každý vedel.

Všetci ju ohovárali a Lucia to neznášala dobre. Stratila mnoho kamarátok, ale tie pravé s ňou zostali. Jej rodičia o ničom nevedeli, ale ja a aj ostatné kamarátky, ktoré pri nej zostali sme ju presviedčali, aby im všetko povedala. Nechcela to urobiť, pretože sa bála, ako to prijmú. Trvalo dlho, kým sme ju presvedčili, aby im to povedala, lebo by bolo horšie, keby sa to dozvedeli od niekoho iného. Na testy sa dá ísť až po troch mesiacoch a dovtedy na to mnohí zabudli a riešili novšie klebety. Lucia sa zatiaľ pripravila na možnosť, že sa nakazila a hľadala informácie, ako sa dá s HIV žiť, čo musí robiť a na čo si musí dávať pozor.

Na testy išla do Bratislavy. Po týždni jej prišlo oznámenie, že je HIV pozitívna. Veľmi nás to prekvapilo, lebo sme všetci verili v opak. Lucia však pôsobila vyrovnane a vyzeralo to, že sa s tým zmierila. Jej otec v tom čase dostal ponuku na prácu v zahraničí .S Luciou sme si sľúbili, že si budeme písať a na prázdniny ma príde pozrieť. Časom sme si však písali čoraz menej. Potom som o nej ešte občas niečo počula, ale to bolo všetko, až kým som sa nedozvedela, že zomrela.

Mrzí ma, ako sa mladí ľudia nezodpovedne stavajú k ochrane svojho zdravia a mali by sme si ho vážiť a chrániť si ho, pretože to, aké je zdravie dôležité, zistíme často krát až potom, ako ho stratíme.