O dievčati a o pavúkovi (Rozprávanie)

O dievčati a o pavúkovi (Rozprávanie)

Veľké jarné upratovanie. Utieranie prachu, vysávanie, umývanie okien. Už len utrieť okenné parapety a sme hotoví. Tu sa zrazu zjaví pavúk. Pyšne si vykračuje sem i tam.

„No veď počkaj, ja ti dám!“ Zobrala som rýchlo handru a chcela ho zabiť.

„Nezabíjaj ma, prosím.“

„A prečo nie? U nás sa pavúky a podobná háveď zabíja.“

„Ja som križiak obyčajný, Aradanus diadematus, a mám zvláštne schopnosti. Ak ma necháš nažive, cez noc ti pripravím milé prekvapenie.“

„Ty? No to určite! Len sa na seba pozri! Čo ty by si už len chcel dokázať?“

Nechápavo som pokrútila hlavou a odvrkla: „Dobre teda, uvidíme, čo také dokážeš.“

Ráno som sa zobudila síce dosť neskoro, ale to, čo ma čakalo v okne, stálo za to. Bola tam krásna, do detailov utkaná hebká pavučina. Nič krajšie som dovtedy nevidela. A nielen to! Boli v nej pochytané rozličné mušky a iné potvory, ktoré by nám určite znepríjemňovali celý deň.

S úžasom som sa pozrela na pavúka. No ten už nepreriekol ani slovka. Utiahol sa do svojej tajnej skrýše a odtiaľ mlčky pozoroval svoje majstrovské dielo.

ponaučenie: Nie všetko, čo je odpudivé, musí byť aj zlé.