Príbeh zo zimy

Príbeh zo zimy

Jedného pekného zimného dňa som sa s kamarátmi a mladším bratom vybral na sánkovačku. Bola tuhá zima. Rodičia mi povedali, aby som si dával pozor.

Mama mala dovolenku, a tak bola doma. Ako sme sa zišli s kamarátmi, vybrali sme sa k malému kopčeku k diaľnici. Bol to asi 25 – 30 metrový breh, kde sa dalo parádne spúšťať. Tak sme sa sánkovali a spúšťali asi hodinku. Už som si ani prsty na nohách necítil a chcel som pred chalanmi zamachrovať. Pustil som sa na umelom lopári ako na snowboarde. Naberal som rýchlosť a zrazu skok.

Keď som vyskočil, letel som 3 metre priamo na betón. Spadol som na ruku. Veľmi to bolelo. Nevedel som sa postaviť zo zeme. Kamaráti, ktorí tam boli, sa najskôr smiali a potom ma naložili na sánky. Veľmi to bolelo. Ale zároveň som sa usmieval a smial som sa spolu s nimi. Keď ma odviezli k môjmu vchodu , bývame v paneláku, vyložili ma ako mŕtvu rybu.

Pomohli mi zaklopať na dvere od bytu. Otvorila mi mama. Ja som ani nevidel od bolesti. Tak som vstúpil a mama sa ma hneď pýtala, čo som robil. Ja na to, že som spadol a nemôžem pohnúť rukou. Mal som na sebe kombinézu a nevedel som sa vyzliecť, musela mi pomáhať. Paradoxné na tom bolo to, že mi nechcela veriť, že tú ruku mám naozaj zlomenú. Ešte mi vynadala. Nakričala po mne. Keď som sa zvíjal v posteli, ešte v ten deň prišla do izby a potom už začala veriť.

Povedala, že hneď, keďpríde otec z práce, pôjdeme na pohotovosť. Na pohotovosti ma doktorka poslala na röntgen.

Záver príbehu znie. Mal som ruku v sádre, zlomenú a boli sme všetci šťastní. No moji súrodenci šli na lyžovačku a ja som nemohol ísť.