Môj život

Môj život

Bola chladná, tmavá noc. Navôkol bolo cítiť čaro Vianoc, ktoré mali byť už o týždeň. Za oknom sa rozprestierala biela krajina avšak v temnom objatí noci. V celej tej temnote sa spoza špinavého skla lámp dral kúsoček svetla, aby osvetlil môj svet. Otvorila som svoje zelené oči a plačom zvírila sneh, ktorý sa sypal z oblohy posiatej hviezdami. A hoci všade bol chlad, ja som cítila teplo a lásku svojej mamy, ktorá ma pevne objala.

Keď nás o týždeň pustili z nemocnice, bol presne Štedrý deň a mňa priniesli domov ako vianočný darček pre celú moju rodinu.

Postupne plynul čas a ja som spoznávala svet. Skúmala som všetky veci navôkol. Rozlišovala, čo je dobré a čo zlé. Nebola to vždy len sama zábava, ale aj vzdelávanie sa. S mojím, vtedy ešte malým detským rozumčekom, som sa naučila čítať, písať, vyskúšala si, čo je to matematika a postupne k tomu prišlo toľko vecí, až som si myslela, že chcú mať zo mňa Einsteina.

Škola síce nebola taká, ako som si ju predstavovala vo svojej fantázii, ale napriek tomu bola pre mňa úžasná. Veľká budova, v ktorej keď sa ocitnete, budete v čarovnom svete, kde môžete zistiť, prečo slnko svieti, odkiaľ sa berú blesky a načo máme drôty pre lastovičky po celej krajine. Bola som z toho všetkého nadšená a učenie ma veľmi zaujímalo. Nebolo to však jediné, čo ma zaujalo. Keďže moja fantázia bola viac než veľká, rozhodla som sa ju využiť. Dala som sa na kreslenie, a to ma neskutočne začalo zaujímať.

Bol to môj vlastný svet, kde som bola len ja a farby. A každý, kto videl moje výtvory, hovoril o mne, že mám veľký talent. Tak som ho naplno využívala. Toľko cien, ako ja, nemá hádam nik. Niektoré dokonca až z Egypta či Taiwanu. Keď prišlo jedno z veľkých rozhodnutí môjho života, a to stredná škola, hneď som sa hlásila na umeleckú. Prijali ma medzi prvými a ja som neváhala.

Rok som študovala propagačnú grafiku v Bratislave. Po roku to však už nevyzeralo tak ružovo. Keď ma pohltila temná realita života a ja, hoc som mala všetko, čo som chcela, som si uvedomila, že cesta, ktorou som sa ubrala, nebude vždy jasná ako letný deň. Bola to len snová odbočka záhadnej cestičky môjho života. Tak som sa ocitla tu na súkromnom gymnáziu.

Zistila som, že môj svet plný malieb, farieb a nemožných udalostí mi nik nevezme, ale treba myslieť aj na budúcnosť. Na gymnáziu sa aspoň niečo naučím a budem pripravená na veľký svet. Stačí ho už len počkať.