Fľaška Coca-coly

Fľaška Coca-coly

V živote sú obdobia, ktoré sú pre nás pozitívne, dejú sa nám v nich pekné veci, prežívame krásne chvíle a všetko nám hrá do karát. Na druhej strane sa niekedy ocitneme v tých zlých, v ktorých trpíme a život nám nedáva zmysel. V takomto zlom období som sa ocitol aj ja, ale nakoniec sa mi to všetko obrátilo na lepšie.

Mal som štrnásť rokov, bol som v puberte a svoj život som trávil úplne iným štýlom ako moji rovesníci. Trpel som veľmi vysokou nadváhou a moja postava vyzerala príšerne. V triede si zo mňa veľa spolužiakov robilo „srandu“. Ukazovalo na mňa prstom a vraveli: „Aha, ide slon,“ alebo mi dávali kopu iných nepekných prirovnaní. Môj život mimo školy nebol v ničom zaujímavý, býval som raz u mamy a raz u otca, lebo moji rodičia boli rozvedení.

Nemal som skoro žiadnych priateľov, až na môjho jediného najlepšie kamaráta Kristiána, ktorý mi bol zároveň aj bratrancom. Veľa času som s ním netrávil, iba niekedy, keď k nám prišli na návštevu, alebo ja k nim. Veľmi dobre sme si spolu rozumeli a na veľa vecí sme mali rovnaký názor, ale boli sme odlišní. Kristián mal ako svoj koníček posilňovňu, kde trávil kopec svojho voľného času a snažil sa dodržiavať zdravý životný štýl. Ja som všetok svoj čas venoval videohrám, pozeraniu filmov a vyjedaniu chipsov.

V jeden deň ma prišiel Kristián pozrieť ku mne domov. Pristihol ma pri mojej najobľúbenejšej aktivite, a to bolo sedenie za počítačom, držal som fľašku Coca-coly. Pozrel na mňa nepekným pohľadom a povedal: „Už dosť, s týmto musíš skončiť a o to sa sám postarám!“ So smutným zamysleným pohľadom som sa na neho pozrel a povedal mu: „Máš pravdu, ale ako?“

Všetko mal už dopredu premyslené. Sadli sme si za stôl a porozprával mi jeho plán. Povedal mi, že hneď zajtra s ním pôjdem do posilňovne a začnem na sebe pracovať. Zostal som zaskočený, ale nedokázal som mu povedať nie, tak som súhlasil. Začal som s Kristiánom trénovať, venoval sa mi vo fitku a porozprával mi aj niečo o strave, ako by som mal jesť, aby som takto nevyzeral.

Po týždni som začal na sebe badať prvé výsledky, a tak ma to začalo aj baviť. Čím ďalej tým viac sme si spolu s Kristiánom rozumeli a stávali sa z nás lepši kamaráti. Neskôr ma aj spolužiaci začali vnímať inak a začlenili ma k nim do kolektívu.

Pomaly som napredoval a môj život sa menil k lepšiemu. Toto všetko je zásluha môjho najlepšieho kamaráta Kristiána, ktorý mi podal ruku v ten pravý čas a pomohol mi dostať sa z toho zlého obdobia a za to všetko mu ďakujem.