Áno, je to tu. Došli sme na koniec cesty, ktorou sme kráčali 9 rokov a dnes sme sa dostali na rázcestie, pri ktorom sa budeme musieť rozlúčiť a každý sa vydáme iným smerom. Sme deviataci a dnes tu pred vami stojíme skoro ako dospelí ľudia, pripravení kráčať ďalej životom a postaviť sa problémom a prekážkam, ktoré sa nám postavia do cesty.
Za to ďakujeme našim pani učiteľkám a pánovi učiteľovi, ktorí nás naučili množstvo dôležitých vecí. Niekedy sme ich síce ofrflali, ale verte, že si to veľmi vážime. Obzvlášť veľké ďakujem patrí triednej pani učiteľke, ktorá nám bola ako druhá mama, ku ktorej sme si mohli prísť po radu.
Keď sme mali zlé obdobie, tak bola ako najlepšia kamarátka, u ktorej sme sa mohli posťažovať. Všetci dohromady sme tvorili jednu veľkú školskú rodinu. Včera nám poslednýkrát zazvonil školský zvonec, ktorý roztvoril knihu plnú zážitkov zo školských výletov, exkurzií, ale aj priamo zo školských lavíc.
Kamaráti, keď opustíme školský pozemok, začne sa nám nová etapa života, určite to však nebude prechádzka ružovým sadom. Pamätajte si, že mýliť sa je ľudské a z chýb sa človek učí. Albert Einstein raz povedal: „Človek, ktorý nikdy neurobil chybu, neskúsil nikdy nič nové.“ Na záver poviem už len jedno, ďakujem za krásnych 9 rokov môjho života.