Cinkadlo

Cinkadlo

Za horou masla kravička sa pásla. Na krku mala zvonec a to je tejto rozprávky začiatok. Keď sa kravička pásla, zvonec veľmi silno cinkotal. To nesmierne vadilo ježibabe Protektíne, ktorá bývala pod maslovou horou. Ježibaba už  cinkanie nevydržala    a zakričala: „Ty cinkadlo cinkadlové, heš, hneď domov bež!“ Ale na obyčajnú kravičku vznešené čary moc neúčinkovali, pokojne sa pásla ďalej. Protektína sa nazlostila a začala čarovať už naozaj: „Astát, radón, kilo, deka, nech sa stane sirup z mlieka!“

Keď gazdiná večer dojila kravičku, tak namiesto mlieka začal tiecť sirup. Gazdiná okamžite bežala za zverolekárom a zverolekár za kravičkou. Keď ju prezrel, veľmi sa začudoval a nakoniec s úsmevom prehovoril: „To je dobrá vec, treba sa tešiť, veď za liter kvalitného sirupu dostanete viac, ako za liter mlieka.“

Na  druhý  deň  kravička  išla  znova  na   pašu.  Zvonec  jej  opäť   hlasno  cinkotal a ježibabu to ešte viac nazlostilo. A tak vytiahla silnejšie čary.

„Arzén, selén, kilo, deka, rum nech sa stane z tvojho mlieka!“

Večer prišla dojiť gazdiná kravičku a miesto sirupu, na ktorý si už zvykla, tiekol rum. Keď sa to gazda dozvedel, veľmi sa tomu zaradoval.

Ráno bežala gazdiná opäť za zverolekárom. Zverolekár sa takejto premene čudoval a rozhodol sa kravičku sledovať, aby odhalil príčinu takýchto premien. Myslel si, že kravička spása nejaké divné trávy. Odrazu však zbadal pod maslovou horou učupený domček, z ktorého bolo počuť hrozný krik:„ Rumu ti nestačili, ty cinkadlo cinkotavé?!“ Zverolekár pochopil, o čo ide a začal Protektíne dohovárať: „To zviera za to predsa nemôže, za to môže zvonec!“

Tak ježibaba bleskovo začarovala zvonček, aby už nikdy nezvonil.

Nakoniec boli všetci spokojní. Zvonček nezvonil a ježibaba Protektína mala kľud, zverolekár dostal za svoje rady peniaze a gazda s gazdinou si otvorili rumáreň. Pôvodne chceli mliekareň, ale keď sa to zmenilo, nebolo proti.