Spomienky starých rodičov

Spomienky starých rodičov

Starí rodičia, o ktorých budem písať, bývajú v Kotešovej. Veľmi rada ich navštevujem. Pri teplom čaji a krbe sa radi rozprávajú o svojom živote.
Dedko mi hovoril, že keď bol malý, ešte neboli cukríky, chodil si do obchodu kúpiť kockový cukor.

Nevedel vysloviť c, tak si v obchode pýtal kočkový cukor. Keď mal desať rokov, tak dostal od brata lyže. Boli dlhé 2,1 m. Namiesto lyžiarok mal otcove kožené topánky, ktoré mu boli naozaj veľké. Raz, keď sa dolyžoval, dal premočené topánky do pece. Ráno, keď sa zobudil, zistil, že tak sa tam dobre vysušili, že boli malé aj jemu. A potom dostal od otca výprask, lebo mu zničil topánky.

Babka zase spomínala, ako išla pásť kozu. Zobrala si so sebou knižku, aby sa nenudila. Onedlho sa išla kúpať do Váhu. Keď sa vrátila, zistila, že jej koza zožrala niekoľko strán. Svojich starých rodičov z celého srdca ľúbim.

Spomienky starých rodičov

Keď mal dedko osem rokov, chodieval jeden chlapec z Ostravy na prázdniny k svojej babke. Boli kamaráti, a tak sa množili zážitky pekné aj zlé.
Pekné boli tie, keď chodili pásť husi, kozy aj kravy.

Popri tom chodili na huby. Zbierali jahody, čučoriedky a maliny, za čo dostali doma vždycky pochvalu a nejaký ten peniaz. To bola tá jedna z tých pekných chvíľ, ktoré prežívali. Z tých menej pekných mi tiež jednu porozprával. Hrali sa na doktorov a operovali malé húsatká. Za čo schytali riadne po hlave.

Tých zážitkov bolo strašne veľa, bolo by to na dlhé rozprávanie.

Spomienky starých rodičov

Kedysi dávno, keď moja babka a dedko boli malí, prežívali inak ako dnes.
Moja babka mi spomínala, že museli chodiť na pole, ručne kosiť trávu. Rada spomína na kúpanie v rieke Rovňanke. Dedko mi povedal, že nemali internet, ale bola zábava.

Babku aj dedka mám rada. S babkou chodievam na bicykli a s dedkom si vždy posrandujeme.

Spomienky starých rodičov

Keď bola babka malá, musela pomáhať a opatrovať mladších súrodencov. Rodičia odchádzali do práce a deti ostávali doma a starali sa o domáce zvieratá.
Ráno podojila kozu a potom išla do školy. Po návrate zo školy najprv sa postarali o zvieratá a potom išli na pole, kde boli do večera.

Na učenie im zostávalo veľmi málo času. Všetko sa robilo ručne, nebolo toľko strojov ako dnes. Teraz je doba technológií, ktorá zľahčuje život ľudí. Ale táto doba je veľmi rýchla a náročná. Nestíhame sledovať život, ktorý nám rýchlo uteká.