Lapená do siete

Lapená do siete

Tento príbeh písal sám život. Ale najhoršie je, že poznačil mladé dievča, čo nezvládalo prekonať prekážky, ktoré jej život hádzal pod nohy. Jej život bol ako každý iný. Mal svetlé i tmavé stránky.

Po rýchlych pádoch a upadnutiach do ničoty, nastávali rovnako rýchle a radostné chvíle. Horšie však je, keď sa niečo zlé stane vášmu priateľovi, ste súčasťou toho všetkého a musíte „to“ s ním pretrpieť až do konca.

Začalo to celkom nevinne. S kamarátkou sme chodili sme do spoločnosti, ktorá pre nás nebola vhodná. Stretávali sme množstvo mladých ľudí poznačených alkoholom, drogami, poznali sme zopár ľudských príbehov, ktoré sa neuberali pekným smerom a hlavne videli sme, ako sa človek môže zmeniť na zviera.

Trvalo to asi mesiac, čo sme žili dvojitý život. Všetci nás považovali za slušné a bezproblémové dievčatá, no my sme hľadali niečo, s čím sme sa ešte nestretli, niečo čo nemá každý. Chceli sme skúsiť zakázané ovocie. Koncom prázdnin som sa presťahovala a s ňou som nebola dlhší čas v kontakte. Doteraz počujem v hlave tie zničujúce hlasy, ktoré ma sprevádzajú na každom kroku: „Nemala si ju nechať, mala si s ňou byť častejšie!“ Veru, dlho som premýšľala nad jej problémom, no nemôžem zodpovednosť za druhých prebrať na seba.

Onedlho prišiel september, obe sme odišli na strednú školu a stretávali sme sa čoraz menej. Pri každom našom novom stretnutí som sa dozvedala čoraz horšie a horšie správy. Začala znova fajčiť, dokonca brala marihuanu a ďalšie svinstvá... Jej nálada sa

menila ako jazda na horskej dráhe... Raz bola hore, raz dolu... A to len kvôli tomu, že sa ocitla v zlej spoločnosti. Za mesiac utratila aj okolo sedemdesiat eur a dokonca bola schopná si odo mňa pýtať peniaze. Najviac ma však prekvapila, keď sa ma spýtala:

„Nedáš si?“

„Nie!“ odvrkla som jej.

„Ale ty nevieš, aké je to oslobodzujúce, cítim sa oveľa lepšie, už nemám žiadne problémy, a dokonca mám veľa nových priateľov. No tak, daj si, veď sa ti nič nestane, keď to vyskúšaš. Neboj sa, ja to nikomu nepoviem.“

„Ďakujem, ale nemám záujem. Ja to totiž nepotrebujem a ani ty nie! Veď sa vieš zaradiť do spoločnosti inak ako cez toto svinstvo.“

„A nepožičala by si mi, prosím ťa, aspoň desať eur?“

„To si uhádla, nepožičala, nemienim ťa v tom podporovať, mala by si porozmýšľať nad tým, čo vlastne robíš!“

Od tejto chvíle som neustále premýšľala, ako jej pomôcť. Prehovor do jej duše azda pomôže! Chce to veľa dobrých ľudí, ktorí by jej s týmto problémom pomohli.

A čo dnes? Ešte sa z toho celkom nedostala. No uvedomuje si, čo všetko sa mohlo stať, ako zle mohla skončiť. Teraz sa spoločne s jej rodinou a priateľmi snažíme pomôcť! Nájsť nový zmysel života, odpútať ju od starých problémov, pretože droga ju opantala, lapila do svojej siete a nechce ju len tak prepustiť.

A preto ostatných mladých ľudí varujem, nech nič podobné neskúšajú, pretože droga si vás nájde všade a vyberie si svoju daň. Krutú daň! Príliš krutú daň! Snáď nechcete, aby sa váš život otočil o 180°?!