Podstatné mená môžu byť mužského alebo ženského rodu.
Príklady:
Ak podstatné meno končí na samohlásku, pridávame ‘s’. Ak končí na spoluhlásku, pridávame ‘es’.
Príklady:
Určité členy mužského rodu:
Jednotné číslo | el |
---|---|
Množné číslo | los |
Príklady:
Jednotné číslo | Množné číslo |
el niño | los niños |
el hombre | los hombres |
el teléfono | los teléfonos |
el profesor | los profesores |
Určité členy ženského rodu:
Jednotné číslo | la |
---|---|
Množné číslo | las |
Príklady:
Jednotné číslo | Množné číslo |
la niña | las niñas |
la mujer | las mujeres |
la casa | las casas |
la profesora | las profesoras |
Neurčité členy mužského rodu:
Jednotné číslo | un |
---|---|
Množné číslo | unos |
Príklady:
un niño | unos niños |
un hombre | unos hombres |
un teléfono | unos teléfonos |
un profesor | unos profesores |
Neurčité členy ženského rodu:
Jednotné číslo | una |
---|---|
Množné číslo | unas |
Príklady:
Jednotné číslo | Množné číslo |
una niña | unas niñas |
una mujer | unas mujeres |
una casa | unas casas |
una profesora | unas profesoras |
Podstatné mená končiace na ‘–o’ sú takmer vždy mužského rodu: el niño; el teléfono; el periódico; el banco; el cambio; el dinero; el edificio un diccionario; un abrigo; un libro; un piso; un baño; un litro; un ejemplo
Výnimky: la mano; la foto; la moto; la radio
Podstatné mená končiace na ‘–a’ sú takmer vždy ženského rodu: la niña; la casa; la ventana; la puerta; la mesa; la luna; la boca una revista; una palabra; una sonrisa; una taza; una camisa; una carretera
Výnimky: el día; el mapa; el idioma; el programa; podstatné mená končiace na ‘-ema’ (napríklad: el problema; el tema; el sistema)
Podstatné mená končiace na ‘–dad’, ‘-tad’, ‘-ión’ sú vždy ženského rodu: una ciudad; la libertad; la igualdad; la televisión; una conversación; una nación
Pred niektoré podstatné mená ženského rodu začínajúce na ‘a’ alebo na prízvučné ‘ha’ dávame v jednotnom čísle člen ‘el’ alebo ‘un’: el agua, el ala, el alma, un área, el hambre
Niektoré podstatné mená môžu byť mužského aj ženského rodu:
Podstatné mená končiace na ‘–ista’: un/una turista, el/la economista, el/la artista, un/una tenista
Podstatné mená končiace na ’–ante’: el/la cantante, un/una representante, el/la estudiante
Pre podstatné mená končiace na ‘–e’ alebo na spoluhlásku neexistujú presné pravidlá: el coche, la calle; el golpe, la gripe; el arroz, la voz; el fin, la crin
POZNÁMKA 1: V súčasnej dobe existuje trend tvoriť ženský rod u podstatných mien, ktoré doteraz existovali len v mužskom rode (napríklad: el abogado –- la abogada, el médico -– la médica). Ďaľším trendom je nepoužívať autmaticky tvar mužského rodu, keď pohlavie osoby nepoznáme. Miesto toho sa používajú rôzne iné tvary. Napríklad: el/la pasajer/a alebo sa slovo opakuje v oboch tvaroch (el pasajero o la pasajera).
Všeobecne platí, že keď hovoríme o páre alebo o skupine osôb, pozostávajúcej z mužov a žien, dávame prednosť mužskému rodu.
Napríklad:
Ďaľším moderným spôsobom ako sa vyhnúť spoločnému plurálu v mužskom rode je napríklad: los pasajeros y las pasajeras; los/las pasajeros/as; l@s pasajer@s
POZNÁMKA 2: