Olympijské hry

Olympijské hry

Antické olympijské hry

Prvé olympijské hry, o ktorých existujú písomné záznamy, sa konali roku 776 pr.n.l. Súťažilo sa len jeden deň v jedinej disciplíne - beh na dĺžku jedného stadia (192,27 m).

Prvým olympijským víťazom sa stal Coroebus z Elidy.
Olympijské hry sú pomenované podľa mesta Olympia, v ktorom sa konali každé štyri roky počas druhého alebo tretieho splnu po letnom slnovrate.

 Štvorročné obdobie medzi dvomi olympijskými hrami sa nazývalo olympiáda a nieslo meno posledného víťaza olympijských hier. Počas hier sa nesmelo bojovať.

Ekecheiria (z gr. "ruky preč" od zbraní) začala už tri mesiace pred samotnými hrami. Poslovia spondorophoroi chodili z mesta do mesta, ohlasovali termín konania hier a vyzývali k ukončeniu všetkých vojen.
Hier sa mohli zúčastniť len slobodní občania. Ženy, otroci a cudzinci nie. Na hry mali prístup všetci okrem vydatých žien. Toto pravidlo bolo zavedené kvôli tomu, že asi od 15. hier (720 pr.n.l.) pretekali športovci nahí.

 Olympijské hry sledovalo až 40 000 divákov. Víťaz získal obrovskú slávu, právo vystaviť svoju sochu v Diovom chráme v Olympii, doživotné zabezpečenie a oslobodenie od daní, a od 7. olympiády (748 pr.n.l.) sa ujala tradícia dekorovať víťaza vencom z divých olív - kotinos.

Časom sa pridávali ďalšie olympijské disciplíny: diaulos (dvojitý beh, od 14. olympiády, 724 pr.n.l.), dolichos (dlhý beh, 15., 720), zápasenie a päťboj (18., 708), box (23., 688), preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom (25., 680), preteky na koňoch a pankration (kombinácia zápasenia a boxu, 33., 648), hoplitodromos (beh v plnej zbroji, 65., 520), preteky vozov s dvojzáprahom (93., 408), skok do diaľky, hod diskom a hod oštepom. Od roku 472 pr.n.l. bola doba trvania hier rozšírená na 5 dní.

Oficiálne prvými olympijskými hrami (776 pr.n.l.) sa začínal grécky kalendár. Od 688 pr.n.l. začali súťažiť aj športovci z Malej Ázie. Hry sa konali nepretržite každé štyri roky. Dokonca aj počas grécko-perzských vojen (480 pr.n.l. - bitva pri Thermopylách). Roku 338 pr.n.l. získal kontrolu nad Gréckom, a teda aj olympijskými hrami Filip Macedónsky. 146 pr.n.l. prešli pod správu Rimanov. Roku 80 pr.n.l. presunul generál Sulla 175. olympiádu do Ríma. Od 2. storočia n.l. sa udeľovalo rímske občianstvo každému obyvateľovi Rímskej ríše a hry tak dostali medzinárodný charakter. Hry boli organizované bez prerušenia 1168 rokov až do roku 393 n.l., kedy ich byzantský cisár Theodosius I. zrušil ako jeden zo symbolov uctievania pohanských kultov. Dovtedy sa uskutočnilo 293 olympiád. Roku 426 dal cisár Theodosius II. zrovnať so zemou posledné zvyšky Olympie.

Novodobé olympijské hry

Olympijské hry, najvýznamnejšia športová udalosť sveta, nás opätovne každé štyri roky presviedčajú, že ľudstvo má málo takých krásnych sviatkov, čo by mohli tradíciou, krásou a ušľachtilosťou súperiť s týmto jedinečným dedičstvom antiky.

Už takmer tritisíc rokov uplynulo od zrodu tejto veľkolepej myšlienky. Prehliadka krásy ľudského tela, vymodelovaného cičením, sa v starom Grécku konala v ovzduší mieru a priateľstva. 

O obnovenie olympijských hier sa pričinil predovšetkým rozvoj športu vo svete. Po celé stáročia, čo bola Olympia pochovaná si nikto z nových obyvateľov Peloponézu nevšimol jej bohatý hrob. Prvý hlas, ktorý nabádal k odkrytiu Olympie, sa ozval roku 1723. Bol to učený francúzsky kňaz Bernard Montfaucon.

 Roku 1829 začali francúzski archeológovia vykopávky na mieste bývalej Olympie. Čoskoro ich však grécka vláda zastavila. Na práce úspešne nadviazali Nemci v rokoch 1875 - 1881 na čele s Ernstom Curtiusom – pedagóg a nadšený helenista, ktorý vzbudil záujem svojimi prednáškami o Olympii. Presvedčil cisára Viliama I. A svojho žiaka korunného princa Fridricha, a nemecká vláda uvoľnila 57 tisíc toliarov na jeho výpravu.

Výsledky výskumu predstavovali obrovské záslužné dielo – boli odkryté všetky základné stavby starej Olympie, objavené veľmi cenné fragmenty plastík.
Inšpirovaný aj znovuobjavením Olympie, formuloval 25. novembra 1892 v Paríži myšlienku oživenia olympijských hier francúzsky barón Pierre de Coubertin. 16. júna 1894 zvolal medzinárodný kongres v parížskej Sorbonne, ktorého výsledkom bolo založenie Medzinárodného olympijského výboru (Comité Internationale Olympique).
Prvé moderné olympijské hry sa uskutočnili 6. - 15. apríla 1896 v gréckych Aténach. K tomuto účelu bol zrekonštruovaný štadión Panathinaiko.

Vôbec prvým novodobým olympijským víťazom sa stal Američan James Connolly, ktorý vyhral súťaž v trojskoku.
Nasledujúce hry: Paríž (1900) a St. Louis (1904) boli skôr sklamaním a bez celosvetovej účasti. Oboje boli súčasťou Svetovej výstavy a trvali niekoľko mesiacov.
Roku 1908 sa mali hry uskutočniť v Ríme, avšak po výbuchu sopky Vezuv boli premiestnené do Londýna. Organizácia bola oveľa lepšia ako pri predošlých hrách a olympiáda sa stala najdôležitejšou športovou udalosťou. Taktiež bol uvedený prvý otvárací ceremoniál.
Prvé olympijské disciplíny pre ženy boli zavedené roku 1912 na olympiáde v Štokholme. Roku 1916 boli olympijské hry v Berlíne zrušené z dôvodu 1. svetovej vojny.

1. svetová vojna zapríčinila to , že sa nekonali OH v rokoch 1940 ani 1944. MOV sa už po druhý raz po roku 1908 rozhodol prideliť usporiadanie plánované už na rok 1944-Londýnu.

V Helsinkách 1952 sa prvýkrát predstavil Sovietsky zväz. Rusi sa dovtedy nezúčastnili hier od roku 1912.

V atletike žal úspechy famózny vtedy takmer 30 ročný Emil Zátopek, prezývaný ,,česká lokomotíva“. Zvíťazil v behoch na 5000, 10000 metrov i v maratóne. Nik pred ním a zatiaľ ani po ňom na jedných OH všetky tieto tri obzvlášť náročné disciplíny nevyhra

 V 1956 sa konali prvé olympijské hry na južnej pologuli v Melbourne. Paralympijské hry sa uskutočnili poprvýkrát v Ríme 1960. V Ázii mali OH premiéru roku 1964 (Tokio).
Obzvlášť zaujímavé boli hry roku 1968 v Mexico City, kde sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Dôvodom bola vysoká nadmorská výška (2300 m n.m.).

Na OH v Mexiku 1968 sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Bolo to zapríčinené veľkou nadmorskou výškou a s tým súvisiacim riedkym vzduchom. Kráľovnou hier sa stala česko-slovenská gymnastka Věra Časlavská, ktorá získala 4 zlaté a 2 strieborné medaily .

Taktiež bol zaznamenaný prvý prípad diskvalifikácie z dôvodu pozitívneho testovania na drogy (švédsky päťbojár Hans-Gunnar Liljenwall - alkohol).
Azda najväčšie nešťastie postihlo olympijské hry roku 1972 v Mníchove, keď palestínski teroristi zavraždili 11 členov izraelského tímu. Hry však nakoniec aj na želanie izraelskej výpravy pokračovali do konca. Vynikol hlavne americký plavec Mark Spitz, ktorý získal rekordných 7 zlatých medailí na jedinej olympiáde.
Nasledujúce troje olympijské hry sa niesli v znamení bojkotu. Najskôr, roku 1976, bojkotovalo olympijské hry v Montreali 22 afrických štátov za to, že MOV nechcel vylúčiť Nový Zéland z hier za ich rugbyové turné po Juhoafrickej republike. Roku 1980 bojkotovalo olympijské hry v Moskve viac ako 60 západných štátov kvôli sovietskej intervencii v Afganistane. No a nakoniec bojkotoval na oplátku olympijské hry aj Sovietsky zväz so svojimi spojencami (Los Angeles 1984).
Na OH v Soule 1988 sa už zúčastnili všetky športovo významné krajiny.

 Hier v Atlante 1996 sa zúčastnilo už všetkých 197 členských krajín MOV. Všetky predchádzajúce olympiády následne zatienili perfektne zorganizované olympijské hry v Sydney 2000.

Zoznam letných olympijských hier:

Zimné olympijské hry

Olympijská vlajka bola ako oficiálny symbol poprvýkrát použitá na olympijských hrách roku 1920 v Antverpách. Na týchto hrách zaznamenali debut aj niektoré zimné športy ako napríklad ľadový hokej.

V roku 1922 dal MOV v Lausanne súhlas na organizovanie zimných hier. Niektoré zimné športy boli síce už aj prv na programe olympijských hier, ale vždy iba ako doplnok letného programu. Súťažilo sa v halách na umelom ľade. Severania mali svoje Severské hry a v lyžovaní im nemohol nik konkurovať.

Prvým usporiadaním zimných hier bolo poverené Francúzsko. Hry sa konali v lyžiarskom stredisku Chamonix v dňoch 24. januára až 4. februára.

Program hier obsahoval športy: lyžovanie, boby, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie, a ľadový hokej. Na hrách sa zúčastnilo 294 športovcov zo 16 krajín.

Najúspešnješí boli severskí športovci.

1. Zimné olympisjké hry sa konali v St. Moritz vo Švajčiarsku /1928/.

Pre bývalé Česko-slovensko zaznamenali úspech- prvé medaily na zimných OH Jozef Burget v skokoch na lyžiach skončil na 3. mieste.

1. zimné olympijské hry , označované aj ako "olympiáda rekordov" , sa konali v susednom Rakúsku, v tirolskej metropole Innsbrucku, v dňoch 29. januára až 9. februára 1964. Po prvý raz v dejinách zimných hier sa zapálil olympijský oheň v pamätnej Olympii ako symbol rovnoprávnosti s letnými olympiskými hrami. Predtým sa olympijský oheň zapaľoval v Nórsku, v kolíske lyžovania.

Program hier bol rozšírený o sánkárske súťaže pre mužov a ženy a beh žien na 5 km.

XII. Zimné olympijské hry 1976 – pôvodne usporiadateľom malo byť americké mesto Denver v štáte Colorade, ale ekonomické a sociálne problémy prinútili Američanov vzdať sa usporiadania. Čestná úloha pripadla Rakušanom a mestu Innsbruck. Tieto hry poznačila chrípková epidémia. Tretina športovcom musela vyhľadať lekársku pomoc, a tým nastali veľko komplikácie s dopingovou kontrolou.

1. Zimné olympiské hry. Za dejisko zimných olympijských hier zvolili Turín Metropolu regiónu Piemont vybrali spomedzi šiestich európskych kandidátov, Medzi nimi bol okrem švajčiarskeho Sionu, fínskych Helsínk, rakúskeho Klagenfurtu a poľského Zakopaného aj slovenský kandidát – Poprad- Tatry.

Na hrách získalo Slovensko výzmamnú striebornú medailu vďaka snoubordistovi Radoslavovi Židekovi.

Radoslav Židek vybojoval 16. februára na ZOH 2006 v Turíne striebro v snoubordkrose. Pre Slovensko je to prvý cenný kov zo zimných olympijských hier. Na snímke zľava druhý Radoslav Židek, prvý Seth Wescott (USA) a tretí Paul Henri Delerue (Francúzsko

Zoznam zimných olympijských hier: