Telesná kultúra a jej zložky

Telesná kultúra

Pod telesnou kultúrou rozumieme súčasť ľudskej kultúry, v ktorej sa stretá tvorivé úsilie človeka o pohybovú dokonalosť, ladnosť, krásu, úsilie o dosiahnutie športových výkonov v podobe čo najlepšieho a čestného výsledku v hre, športovej súťaži, pri hromadnom cvičení, v tanci, s úsilím dosiahnuť dokonalý harmonický vývoj tela.

Pod tento pojem okrem uvedeného patrí aj:
objektívna telovýchovná a športová realita – postavenie a vnímanie telesnej kultúry v spoločnosti,
telovýchovná a športová prax, telesné cvičenie – telesná výchova ako súčasť vzdelávania, šport a športový tréning, pohybová aktivita jednotlivca,
hranie, súťaženie – ako súčasť voľného času a zdravého životného štýlu,
vedecké poznatky a skúseností z praxe, zo vzdelávania, – telesná kultúra ako vedná disciplína,
vzdelávanie a školenia pracovníkov – telesná kultúra ako oblasť profesionálneho uplatnenia
úroveň a miesto telovýchovnej a športovej praxe v každodennom živote občanov – legislatíva a starostlivosť štátu o telesnú kultúru,
tlač, rozhlas, televízia, satelity – propagácia a mienkotvorná funkcia médií v oblasti telesnej kultúry,
umelecké diela s telovýchovnou tematikou – telesná kultúra ako súčasť celkovej kultúry ľudstva.
O dôležitosti telesnej kultúry v spoločnosti svedčí aj fakt, že v Slovenskej republike je telesná kultúra „uzákonená“. Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre ju definuje nasledovne:

„Telesná kultúra je organizovaná alebo neorganizovaná, individuálna alebo skupinová činnosť súvisiaca s telovýchovnou, turistickou, športovou a pohybovo – rekreačnou aktivitou. Súčasťou telesnej kultúry je aj príprava odborníkov pôsobiacich na úseku telesnej kultúry, vedeckovýskumná činnosť a zabezpečovanie zdravotných, materiálno-technických a iných podmienok na jej rozvoj.“

Telesná kultúra a jej zložky

Telesná kultúra je súčasťou kultúry človeka a spoločnosti, ktorá zahŕňa všetky činnosti, prostriedky, podmienky a výsledky podieľajúce sa na cieľavedomom telesnom a pohybovom zdokonaľovaní človeka. Prispieva k jeho všestrannej výchove a harmonickému vývinu, upevneniu fyzického a psychického zdravia. Vedie k dosiahnutiu čo najdokonalejších a najúčelnejších pohybových prejavov a správania sa v rozmanitej telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti a k ich uplatnenie v pracovnej činnosti, obrane a živote.

Telesná kultúra je významným prostriedkom oddychu, zábavy, aktívneho, účelného a radostného využívania voľného času, a preto sa stáva nevyhnutnou súčasťou spôsobu života občanov.
K zložkám telesnej kultúry radíme:

telesnú výchovu – ako cieľavedomú, edukačnú činnosť, pôsobiacu predovšetkým na telesný a pohybový vývoj človeka – ako vyučovací predmet na školách
šport – ako špecifickú, organizovanú pohybovú, súťažnú činnosť, zameranú na dosahovanie maximálnych výkonov
turistiku – ako komplex činnosti, spojených prevažne s pohybom a pobytom v prírode, s kultúrno-poznávacou činnosťou a odborno-technickými vedomosťami a zručnosťami
pohybovú rekreáciu – ako telocvičná činnosť, zameraná na aktívny odpočinok
pohybové umenie – ako súbor činnosti, kde v popredí stojí esteticky stvárnený telesný pohyb spojený s hudbou

2. Význam telesnej kultúry

vyplýva z jej podstaty ako súčasti života nielen spoločnosti, ale aj každého jednotlivca. Život sa prejavuje pohybom. Pohyb je prirodzeným prejavom života, je jeho vlastnosťou. Človek pravidelným, primeraným a dostatočným telesným pohybom prejavuje svoju prirodzenú podstatu. Ide o životne dôležitú činnosť, ktorá je základnou podmienkou telesného, ale i duševného zdravia. Pohyb je „liek” bez vedľajších účinkov. Predlžuje život a zvyšuje jeho kvalitu.

Fyzická stavba tela človeka ako aj jeho funkcie svedčia jednoznačne o tom, že človek bol stvorený k pohybu. Pre porovnanie – človek vytvoril osobný automobil na prepravu osôb a batožiny tak, aby sa mohol pohybovať. Automobil na to, aby mohol plniť túto úlohu, musí mať kolesá, motor, palivo, volant a ďalších mnoho prvkov dômyselne poskladaných do jedného celku.

Ekvivalentom kolies automobilu môžu byť u ľudí nohy, ekvivalentom motora môže byť srdce, ekvivalentom paliva môže byť strava, ekvivalentom volantu môže byť myseľ a pod. Aj náš organizmus je veľmi dômyselne skonštruovaný celok slúžiaci na pohyb. Pohyb je tiež prevenciou mnohých chorôb, predovšetkým srdcovocievnych, pohybového aparátu, niektorých druhov rakoviny, osteoporózy, cukrovky, obezity, psychických porúch a pod. Pomáha odstraňovať svalové disbalancie, vznikajúce jednostrannou činnosťou (napríklad dlhým sedením), pri ktorej sú namáhané len niektoré svaly a iné sú svojou nečinnosťou oslabené.