:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Ostatné » Šport

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Olympijské hry

Ostatné » Šport

Autor: Dievča petuska1 (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 739 slov
Počet zobrazení: 4 811
Tlačení: 322
Uložení: 360
Olympijské hry
 
Olympijské hry sú svetová športová udalosť, ktorá priťahuje pozornosť stoviek miliónov ľudí na celom svete. Stali sa jedným z najsledovanejších hier a sú prestížnym  kultúrnym podujatím, najväčšou a najvyššou športovou udalosťou na svete, ktorá je snom každého športovca. Túto tému sme si vybrali pretože je momentálne veľmi aktuálna a diskutovaná z dôvodu blížiaceho sa začiatku letných olympijských hier v Pekingu. Sme športovci a športoví nadšenci, a preto nám je táto téma veľmi blízka a zaujíma nás natoľko že sme sa ju rozhodli spracovať a priblížiť vám ju. Ozrejmíme vám vývoj Olympijských hier z hľadiska histórie, urobíme prierez starovekými a modernými olympijskými hrami, oboznámime vás s podstatou letných a zimných olympijských hier a popíšeme ich disciplíny.

Ukážeme vám symboly týchto hier a ich historický význam. Taktiež predstavíme najvýznamnejšie osobnosti, ktoré sa činia o terajšiu slávu tohto podujatia. Bližšie spracujeme blížiace sa olympijské hry v Číne na ktoré sa upiera zrak celého sveta a predstavíme vám našich reprezentantov, ktorí sa svojimi schopnosťami kvalifikovali a budú nás reprezentovať vo svojich disciplínach. 

1. Všeobecná charakteristika
1.1 História olympijských hier

Olympijské hry sa konali prvý raz roku 776 pred n. l. a posledný raz roku 393 n. l., t. j. dovedna 293 ráz. Od prvých do posledných uplynulo 1169 rokov. Olympia bola nielen ich dejiskom, ale aj rodiskom. V Olympii sa zrodil aj ich hlavný predpoklad: všeobecný posvätný mier počas ich prípravy a konania.
Počiatky olympijských hier sú nejasné. Avšak o ich vzniku existuje mnoho mýtov:

1. Princ Pelops z Lýdie v Malej Ázii sa rozhodol súperiť o ruku Hippodamie, dcéry kráľa Oinomana z Pisy. Kráľ totiž vyzýval všetkých nápadníkov svojej dcéry na súboj v konských záprahoch. Víťaz mal právo vziať si jeho dcéru, porazený bol popravený. Pelops pred závodom tajne vymenil bronzové kolíky na kolesách Oinomana za voskové. Tie sa počas závodu roztopili, kráľ spadol a zabil sa. Na oslavu svojho víťazstva zriadil Pelops olympijské hry.
2. Kráľ Augiáš z Elidy sľúbil Heraklovi odmenu za vyčistenie jeho chlieva. Svoj sľub však nedodržal, a tak Herakles spolu so svojimi priateľmi porazil kráľa i jeho armádu. Olympijské hry potom ustanovil na počesť svojho otca Dia.
3. Zeus zorganizoval olympijské hry po porážke svojho otca Krona.
Hoci sa založenie Olympijských hier pripisovalo Héraklovi, Pelopovi a iným mýtickým osobnostiam, alebo polymýtickému Ífitov, boli ľudským dielom a ako také mali aj svoje nedostatky. Gréci rešpektovali zameranie hier a udržali ich športový charakter. Nikto nevyslovil námietky proti ich organizácii. Ojedinele došlo k sporným rozhodnutiam hellanodikov, ktorí boli príslovečne nepodplatiteľní, nie tak vždy aj pretekári.

Vyše tisíc rokov sa konali olympijské hry s pravidelnosťou. Celý tento čas si udražali postavenie najvýznamnejších gréckych hier. Ich poradovými číslami sa merala grécka história a výrazne sa v nich odrážala.
Gréci kvôli olympijským hrám svoje vojny odkladali, my sme už trikrát kvôli vojnám olympijské hry odložili.

Vďaka archeológom, ktorých poslaním a povolaním je vynášať z hlbín zeme pamiatky dávnych vekov, svieti dnes znovu na Olympiu slnko. Svieti len na jej pozostatky a trosky, no aj to sa zdá ako zázrak, veď pred 220timi rokmi nik ešte bezpečne nevedel ani kde vlastne stála. Vzkriesenie Olympie je výkon hodný všetkých superlatívov a navyše podnietil vzkriesenie olympijských hier, a to už nie len v troskách ich dávnej slávy, ale v plnom lesku a svetovom meradle.
 
1.2 Staroveké olympijské hry
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každé 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.
Pred olympijskými hrami poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheíriá.

Ako športovci sa na olympijských hrách smeli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase olympijskych hier konali samostatné závody v behu pri Héraách. Športovci sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom olympijskych hier na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom športovcou a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé závody prebiehali pod dozorom hélládonikov.

Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.

Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na olympijských hrách sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.

Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. závodili na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj závodníci negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pr. Kr.) nastal úpadok olympijských hier. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Závodníci gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnou ideológiou rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.

1.3 Moderné olympijské hry
Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944. Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924  a letné od 1896. Veľký význam na obnovení olympijských hier majú archeológovia, ktorí upozornili na existenciu gréckej Olympie. Prvým, kto lokalizoval podobu Olympie bol Nemec Matthias Palbitzki už v roku 1647. Vedecký archeologický výskum však zahájil o sto rokov neskôr anglický archeológ Richard Chandler. Podrobné archeologické výskumy boli zahájené v 30. rokoch 19. storočia a pokračujú s určitými prestávkami dodnes. Nálezy týchto vykopávok sú vystavené v dvoch olympijských múzeách.

Tak, ako poznávalo ľudstvo postupne históriu o Olympii, objavili sa aj prvé pokusy o obnovu hier. Ako prvý to boli Švédi, ktorí použili na začiatku 19. storočia názov "Olympijské hry" pre svoje gymnastické slávnosti. V roku 1859 dal grécky kráľ Oto I. na naliehanie gréckeho obchodníka Zappasa súhlas k usporiadaniu olympijských hier, ktoré však boli zatiaľ iba gréckou záležitosťou.
Olympijskú myšlienku, tak ako ju poznáme dnes, vzkriesil až francúzsky barón Pierre de Coubertin, ktorý v roku 1892 navrhol obnovenie olympijských hier. Dva roky potom bolo rozhodnuté. Miestom konania 1. olympiády v roku 1896 boli zvolené Atény. Od tejto doby sa odvíjal príbeh novodobých olympijských hier ako príbeh o ľudskom duchu, fyzickej zdatnosti a túhe prekonávať bariéry a pomyselné limity. 
 
V roku 1894 bol tiež v Paríži založený MOV (Medzinárodný olympijský výbor), ktorý sídli od roku 1915 v švajčiarskom Lausanne.
V roku 1914 predstavil Coubertin znak olympijských hier - päť vzájomne prepojených kruhov, ktoré symbolizujú 5 kontinentov, a zástavu, ktorá má biely podklad a je 6 m dlhá a 2 m široká. Súčasťou pôvodnej historickej vlajky je i heslo "Citius, Altius, Fortius" (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). Autorom tohoto hesla bol pedagóg R.P.Didon. Prvý oheň na a olympijských hrách vzplanul v roku 1928 od roku 1936 ho prenáša štafeta z Olympie. Olympijské hry majú tiež svoju hymnu, ktorou je kantáta Spiridona Samarase.
Každé olympijské hry mali a majú svojho maskota.

1.4 Zimné Olympijské hry

Zimné olympijské hry sú hrami v športoch, ktoré sa pestujú na snehu alebo ľade. Prvé zimné olympijské hry sa konali v roku 1924 a do roku 1992 sa konali v tom istom roku, ako letné olympijské hry. Od roku 1994 sa konajú v polovici obdobia medzi letnými olympijskými hrami.
 
Na Zimných olympijských hrách sa súťaží v týchto športoch:
alpské lyžovanie
akrobatické lyžovanie
biatlon
beh na lyžiach
boby
curling
krasokorčulovanie
ľadový hokej
rýchlokorčulovanie
sane
severská kombinácia
shortrek
skeleton
skoky na lyžiach
snowboarding

1.5 Letné olympijské hry

Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Kým neboli zriadené zimné olympijské hry, na niektorých olympijských hrách sa súťažilo i v zimných športoch (napr. krasokorčuľovanie na VII. LOH v roku 1920).
Letné olympijské hry sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi.
 
Na Letných olympijských hrách sa súťaží v týchto športoch:
atletika
badminton
baseball
basketbal
box
cyklistika
futbal
gymnastika
hádzaná
hokej
jachting
jazdectvo
judo
kanoe / kajak
lukostreľba
moderný päťboj
softbal
 
stolný tenis
streľba
šerm
taekwondo
tenis
triatlon
veslovanie
vodné športy
volejbal
vzpieranie
zápasenie

2.1 Olympijské symboly
Olympijský symbol piatich prepletených kruhov, znázorňujúcich päť kontinentov, patrí medzi najznámejšie na svete. Vzor kruhov, spolu s olympijskou vlajkou, bol Medzinárodným olympijským výborom schválený už v roku 1914. Tak ako postupne rástol význam olympijských hier, mohutnel aj význam olympijského loga ako vizuálneho nástroja a symbolu tohto podujatia. Podľa Olympijskej charty olympijskú symboliku tvorí olympijský symbol, olympijská vlajka, olympijské heslo, olympijský oheň, olympijská pochodeň, olympijská hymna, olympijský emblém a výrazy „olympijský“ a „olympiáda“ vo všetkých gramatických tvaroch.

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

Vlajka po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje vlajka, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH vlajka, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej vlajky je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok.. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny. Olympijský oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde počas starovekých olympijských hier horel oheň ako pripomienka toho, že ho Prometeus ukradol Diovi a priniesol na zem ľuďom. Oheň sa znova objavil na olympiáde v roku 1928 a odvtedy je súčasťou novodobých olympijských hier. Tradíciu štafetového behu s pochodňou začal Carl Diem, predseda organizačného výboru olympijských hier 1936 v Berlíne ako súčasť snahy premeniť hry na oslavu Tretej ríše. Aj napriek svojmu pôvodu sa ceremónia s pochodňou zachovala až dodnes.

Olympijská pochodeň sa zapaľuje niekoľko mesiacov pred otváracou ceremóniou olympijských hier, v mieste konania antickej olympiády, v Olympii v Grécku. Jedenásť žien predstavujúcich kňažky vykoná obrad, pri ktorom sa pochodeň vznieti od slnečných lúčov koncentrovaných parabolickým zrkadlom. Tradične začína štafetový beh s pochodňou tak, že zástupcovia mesta Atén odovzdajú olympijský oheň zástupcom hosťujúceho mesta na ceremónii, ktorá sa odohráva na štadióne Panathinaiko v Aténach. Odtiaľ pochodeň putuje do hosťujúceho mesta nastávajúcich olympijských hier. Hoci je zvykom ju prenášať pešky, niekedy sú použité aj iné prostriedky prepravy. Medzi bežcami sa často nachádzajú atléti a celebrity, no taktiež ju nieslo aj mnoho predtým neznámych ľudí, ktorí boli vybraní pre ich osobné zásluhy a úspechy. Olympijský beh s pochodňou sa končí v deň otváracej ceremónie na hlavnom štadióne hier. Posledný bežec býva často držaný v tajnosti až do poslednej chvíle a zvyčajne je ním športová celebrita hosťujúcej krajiny. Posledný nositeľ pochodne beží smerom ku kotlu, ktorý je zvyčajne umiestnený na vrchu veľkého schodiska a pochodňou zapáli plameň na štadióne. Tento plameň potom horí počas celej olympiády a býva uhasený na záverečnej ceremónii hier.

2.2 Peking 2008
Najbližšie letné olympijské hry (LOH 2008) sa budú konať v termíne od 8. septembra do 24. septembra 2008 v Pekingu (Beijing) v Číne. Behom 17tich olympijských dní bude v Pekingu udelených celkom 302 sád medailí. K dispozícií bude viac ako 7 miliónov vstupeniek a organizátori predpokladajú, že cca 75% vstupeniek si kúpia domáci návštevníci olympijských hier. Olympiády sa zúčastní cca 10.200 športovcov a 5.500 funkcionárov z 90 zemí sveta, ktorí budú ubytovaní v troch olympijských dedinách: v Pekingu, v Hong Kongu a v Quingdau. Na priebeh bude dozerať 650 rozhodcov. Neoddeliteľnou súčasťou prezentácie každých novodobých olympijských hier sú ich maskoti, letné olympijské hry 2008 v Číne ich budú mať 5, rovnako ako je olympijských kruhov - LOH v Pekingu nás budú sprevádzať Fuwa (kamaráti) ktorí sa volajú Beibei, Jingjing, Huanhuan, Yingying a Nini
na olympijských hrách 2008 v Pekingu sa očakáva účasť 9.600 novinárov a reportérov.

Prehľad olympijských miesteniek, ktoré si už vybojovali slovenskí športovci:
Atletika (8): Dmitrij Vaľukevič (trojskok), Libor Charfreitag (kladivo), Matej Tóth (chôdza na 20 km), Peter Korčok, Miloš Bátovský, Kazimír Verkin (všetci chôdza na 50 km), Martina Hrašnová (kladivo), Zuzana Malíková (chôdza na 20 km). Limit má splnený na 50 km aj Anton Kučmín, ale v disciplíne môžu štartovať maximálne traja z jednej krajiny.
Cyklistika (3): počet miest je definitívny, mená ešte nie sú známe (traja budú štartovať v pretekoch s hromadným štartom a jeden z nich aj v časovke).
Džudo (1): Zoltán Pálkovács (do 100 kg).
Jachting (1): Patrik Pollák (RS:X).
Plávanie (2): Martina Moravcová, Denisa Smolenová.
Rýchlostná kanoistika (7): Marián Ostrčil (C1), Ivana Kmeťová, Martina Kohlová (obe K2), Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Tarr (všetci K4).

Streľba (7): Jozef Gönci, Daniela Pešková (puškové dsiciplíny), Pavol Kopp (pištoľové disciplíny), Mário Filipovič, Erik Varga, Zuzana Štefečeková, Danka Barteková (všetci brokové disciplíny).
Vodný slalom (5): Michal Martikán (C1), Peter a Pavol Hochschornerovci (C2), istý jeden športovec v K1 mužov a v K1 žien (o menách sa rozhodne v internej kvalifikácii).
Vzpieranie (2): Istotu by mal mať Martin Tešovič (do 105 kg), o druhom pretekárovi rozhodne VV SZV (najväčšie šance má Ondrej Kutlík/do 85 kg).
Zápasenie (1): David Musuľbes (voľný štýl do 120 kg).
Šancu kvalifikovať sa majú ešte stále aj ďalší športovci, v hre je približne ešte dvadsiatka. Definitívnu nomináciu na OH 2008 schváli výkonný výbor SOV na zasadnutí 17. júla, nomináciu celej výpravy potom ešte potvrdí valné zhromaždenie SOV 19. júla. Do 23. júla musí SOV odoslať na MOV a organizačnému výboru pekinských hier (BOCOG) definitívne menovité prihlášky členov výpravy.
 
3. Záver
Olympijské hry sa konali prvý raz roku 776 pred n. l. a posledný raz roku 393 n. l., t. j. dovedna 293 ráz. Olympia bola nielen ich dejiskom, ale aj rodiskom. Hry sa konali každé 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.

Veľký význam na obnovení olympijských hier majú archeológovia, ktorí upozornili na existenciu gréckej Olympie. Olympijskú myšlienku, tak ako ju poznáme dnes, vzkriesil až francúzsky barón Pierre de Coubertin, ktorý v roku 1892 navrhol obnovenie olympijských hier. Dva roky potom bolo rozhodnuté. Miestom konania 1. olympiády v roku 1896 boli zvolené Atény.

Zimné olympijské hry sú hrami v športoch, ktoré sa pestujú na snehu alebo ľade. Prvé zimné olympijské hry sa konali v roku 1924  a do roku 1992 sa konali v tom istom roku, ako letné olympijské hry. Od roku 1994 sa konajú v polovici obdobia medzi letnými olympijskými hrami. Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Letné olympijské hry sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi.

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. . Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov. Súčasťou historickej vlajky je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie). Olympijský oheň ako jeden zo symbolov olympijských hier sa znova objavil na olympiáde v roku 1928. Olympijská pochodeň sa zapaľuje niekoľko mesiacov pred otváracou ceremóniou olympijských hier, v mieste konania antickej olympiády, v Olympii v Grécku.
Najbližšie olympijske hry sa konajú v Pekingu v Číne.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Staroveké olympijské hry Referát 355 10
Slovenčina Novodobé olympijské hry Referát 503 5
Slovenčina Novoveké olympijské hry Referát 3 813 10
Slovenčina Olympijské hry v Pekingu 2008 Referát 4 279 0
Slovenčina História olympizmu Referát 3 372 0
0.016