Doping a súčasný šport

Doping a súčasný šport

1. Šport bez dopingu je fikcia

Problematiku tejto práce vystihuje citát predsedu zdravotnej komisie Medzinárodného olympijského výboru Alexandra De Merode : „ Šport bez dopingu je fikcia. Nikdy čistý nebude, pretože snaha podvádzať je vrodená ľudským srdciam“.

Kedže sa venujeme kondičnému posilňovaniu a chodíme cvičiť pravidelne minimálne 4 x do týždňa asi tak po mesiaci sme začali pozorovať na sebe určité zmeny.Už pri prvom vstupe do posilovne nás zaujali obrázky a fotografie športovcov a športovkýň na stenách.

Niektoré športovkyne na plagátoch sa nám zdali až neskutočne dokonalé ,nehovoriac o svalovej hmote kulturistov. Na prvý pohľad sa nám zdalo,že je možné to dosiahnuť aj dlhodobým, pravidelným a tvrdým tréningom a samozrejme správnou výživou.

Po zoznámení sa s osobnými trénermi sme však zistili , že nie všetko čo vyzerá pekne navonok je pekné aj zvnútra. To čo stojí za tými krásnymi postavami nie je vždy len správna výživa a dokonalý tréning. Po rozhovore s trénerom Mgr. Petrom Matuškom sa náš názor na týchto dobre vyzerajúcich športovcov a športovkýn na fotografiách zmenil.

Zistili sme ,že vrcholové výkony a víťazstvá sa v súčasnej dobe dosahujú čoraz ťažšie , nakoľko je konkurencia veľmi veľká.Športovci preto často siahajú pre víťazstvo aj po zakázaných látkach. Žiaľ často to končí fatálnymi následkami na zdraví až smrťou. Medaily za víťazstvá sú príbuzným zbytočné , keď sa potom musia starať o svoje zničené deti.

2. Úvod do sveta dopingu

2.1. Čo je doping

Látkam, ktoré sa v prevažnej miere podieľajú na športovom dopingu hovoríme anabolicko-androgénne steroidy. Je chybou ak ich ľudia hádžu do jedného vreca, pretože v nich existujú veľké rozdiely. Je to široká skupina látok, ktoré majú rozmanité účinky (pozitívne, či negatívne) a dokonca možno nájsť rozdiely aj u toho istého prípravku od iných výrobcov.

To čo ich spája a to čo, tak vábne láka, je ich skutočne veľký vplyv pri zvyšovaní výkonnosti (sily, objemu svalov). Na druhej strane majú spoločné aj negatívne dopady na zdravie športovca. Kým pri vrcholovom športe existuje reálna šanca odhalenia previnilca a ten musí narábať s touto „časovanou bombou“ čo najodbornejšie, pri rekreačnom športovaní je len na uvážení športovca kam až zájde.

Môže sa stať, že neinformovaný človek prestane s užívaním až v okamihu, keď začne mať zdravotné problémy. Tieto zmeny pritom môžu byť len špičkou ľadovca, kým organizmus je už dávno v nezvratne poškodenom stave. Je preto vhodné sa riadiť dostatkom kvalitných informácii nielen o kladoch, ale aj vedľajších účinkoch, ktoré so sebou prípravky prinášajú. Práve nepravdivé a neúplné informácie napomohli rozšíreniu anabolicko-androgénných látoch do športu. 60. a 70. roky minulého storočia boli dobou experimentovania.

Viedla sa dlhá diskusia o ich užívaní, vlastnostiach a významu a doslova zo dňa na deň sa steroidy ocitli na čiernej listine zakázaných látok. Napriek tomu sa používajú dodnes a z vrcholového športu prenikajú aj do športovania rekreačného.

2.2. Dôvody užívania dopingu

Mnohí športovci ich berú s vedomím, že ich užívajú aj tí ostatní a nechcú za žiadnych okolností zostať výkonnostne pozadu. Steroidy im výrazne pomáhajú zvýšiť silu a objem svalov a agresívna nálada ako vedľajší produkt týchto preparátov im pomôže ešte tvrdšie trénovať.

Miera konečného výkonu je do veľkej časti podmienená talentom a skôr či neskôr u športovca dôjde ku výkonnostnej stagnácii. Veda už neponúka riešenia, tréningové prostriedky a metódy sa stávajú neúčinnými a človeka pre ktorého šport, úspech a svaly znamenali všetko sa nechá ľahšie zviesť aj takouto cestou, pretože mu ponúka riešenie.

2.3. Účinky dopingu

Pri takto všeobecnom nazeraní sa na problematiku anabolicko-androgénnych steroidov nemá zmysel rozpisovať ich pozitívne účinky, pretože sú skutočne rozmanité. Jeden preparát môže mať veľký vplyv na rast svalovej hmoty, ale minimálny význam pri zvyšovaní sily.

U iného prípravku to môže byť presne naopak. Negatívne účinky anabolicko-androgénnych steroidov možno rozdeliť na hormonálne a účinky vyplývajúce s toxicity konkrétneho prostriedku. Väčšina steroidov má vplyv pri zadržiavaní vody a solí v tele. Dochádza k výraznému zväčšovaniu objemu svalov, ako aj sily športovca. Voda sa okrem svalov uskladňuje aj v pokožke a v krvi.

V prípadoch veľkého uskladnenia vody v pokožke sú badateľné neprirodzené opuchy. Omnoho väčšie problémy môže pôsobiť voda v krvnom riečišti. Jej abnormálne množstvo nadmerne zaťažuje srdcovo-cievny systém a dochádza k zvýšeniu krvného tlaku. Táto skutočnosť môže spôsobiť ťažké poškodenia zdravia športovca.

U mužského pokolenia sa môžu prejaviť feminizačné vedľajšie účinky. Pre mužov, ktorí pre to majú predpoklady to môže znamenať napuchnutie prsných žliaz, nadmerné ukladanie tukov na bokoch a stehnách a celková strata tvrdosti mužských svalov. Za tento fakt je zodpovedná tzv. aromatiázácia steroidov, čiže premena ich časti na ženský hormón estrogén.

Feminizačné zmeny sú závislé od veľkosti dávok a od predpokla-dov každého muža pre takúto „premenu“.  Na druhej strane nežné pohlavie môže na sebe zaznamenať tzv. virilizačné javy., čo sú mužské prejavy u žien, užívajúcich anabolicko-androgénne steroidy. Patrí sem zhrubnutie hlasu, zvýšené zarastanie na tvári a na nohách, menštruačná nepravidelnosť a pod.

Užívanie steroidov vo veku, kedy sa organizmus jedinca ešte stále vyvíja, môže spomaliť, alebo úplne zastaviť telesný rast. Na druhej strane môže dôjsť k zrýchleniu vypadávania vlasov. Na vnútorných zmenách organizmu sa podieľa predovšetkým toxicita týchto látok a ich hormonálne vplyvy. Výsledkom toxicity sú spravidla rôzne stupne poškodenia pečene.

Nutnosť filtrovania toxických látok neprispieva ani obličkám. Ich funkcia je naviac sťažená už hore spomínaným zadržiavaním vody a solí. V konečnom dôsledku môže nastať ich dlhodobé poškodenie. Medzi ďalšie negatívne účinky patria žalúdočné ťažkosti (u preparátov, ktoré sa podávajú orálne), bolesti hlavy, zvýšená pravdepodobnosť zranenia svalov, kĺbov, alebo väzív. Škodlivých účinkov na ľudský organizmus je skutočne veľa a každá látka anabolicko-androgénneho pôvodu „vyniká“ v niečom inom.

2.4. Príznaky dopingu

Asi prvé čo na človeku upúta je jeho vzhľad. Sprievodným znakom užívania stereoidov býva často zhoršená kvalita pokožky a jej väčšia poškodenosť. V dôsledku náhleho nárastu svalovej hmoty sa pokožka nestíha prispôsobovať objemu a dochádza k jej narúšaniu – trhlinám. Inou príčinou zníženej kvality kože je nadmerná produkcia tukových žliaz. Pokožka je mastnejšia a póry sa zanášajú a zapaľujú. Najpostihnutejšie oblasti sú chrbát, plecia a hrudník.

Medzi látky ktoré podporujú produkciu tukových žliaz patrí aj testosterón. Ako prevencia sa proti akné využíva solárium, alebo užívanie antibiotík, ktoré však na druhej strane výrazne eliminujú aj chcené účinky steroidných látok.Pre niekoho môže byť výhodou badateľná zvýšená agresivita ako vedľajší produkt užívania steroidov.

Výhoda z posilňovne, kde tento fakt umožňuje odcvičiť tvrdšie a účinnejšie tréningy, býva často zatienená nevhodnosťou v súkromnom živote. Agresivita môže totiž prerásť až do nekontrolovanej zúrivosti. Medzi ďalšie psychické zmeny patrí netrpezlivosť, náladovosť, alebo depresie.

2.5. Zoznam zakázaných látok a metód dopingu

ZAKÁZANÉ LÁTKY

Anabolické látky – rastové hormóny napr. sustanon,winstro,decaduraboly

Peptidové hormóny – erytropoetin /EPO/,rastový hornón /HGH/,insulín, kortikotropiny

Látky s anti-estrogennou aktivitou – klomifen,cyklofenil,tamoxifén

Maskujúce látky – diuretika ,epitestosterón,probenecid,plasmaexpandery

ZAKÁZANÉ METODY

*  Zvyšovanie prenosu kyslíku - krvný doping - podání autolognej, homolognej nebo heterolognej krvi alebo červených krviniek a im podobných produktov akéhokoľvek pôvodu, okrem lekársky odôvodneného podania.

* Farmakologická, chemická a fyzikálna manipulácia - je použitie látok a metód, vrátane maskujúcich látok, ktoré menia, pokúšajú sa meniť alebo je podozrenie,že môžu zmeniť integritu a právoplatnosť vzorkov odobraných pri dopingovej kontrole. Tieto metódy zahrňujú cievkovanie, náhradu alebo zámenu vzorkov moču, bránenie ladvinovému vymiešovaniu a ovplyvňovaniu koncentrácií testosterónu a epitestosterónu, ale nie sú obmedzené len na ne

* Génový doping -  je definovaný ako neterapeutické použitie génov, génových elementov alebo buniek, ktoré majú schopnosť zvýšiť športovný výkon

3. Následky dopingu

Problém dopingu existuje od doby, kedy sa šport stal spoločenským fenoménom. Prvé zaznamenané prípady v súvislosti s antickými olympijskými hrami popisujú Philostratus a Galerius. Došlo k ním v 3. storočí p. n. l. Neuveriteľný počet malých sošiek Jupitera nájdených v okolí športovísk svedčia o tom, že atléti porušovali pravidlá a týmto spôsobom žiadali bohov o odpustenie. Človek sa vždy snažil umelo zvýšiť svoju výkonnosť. Prvý osudový prípad modernej doby bol v roku 1879, kde behom závodu zomrel anglický cyklista Linton, dopovaný trimethylom.

Okolo r. 1910 bol v móde kyslík, používaný anglickými a belgickými futbalistami. V r. 1988 sa snažili kanadskí činitelia očistiť slávneho šprintéra Bena Johnsona, ktorý bol jasne vinným v prípade užívania anabolického steroidu Stanozolu. Behom 2. svetovej vojny (1939 – 1945) piloti Royal Air Force, ale taktiež letci Luftwaffe a príslušníci špeciál. Jednotiek používali pervitín a methedrin.

Dopingové látky nielen pomáhajú vyniknúť v športových súbojoch, ale aj tam, kde človek zabíja človeka! Keď špičkový šport začína strácať svoju zábavnú funkciu stáva sa stále náročnejším povolaním a mení sa taktiež doping. Na cyklistických závodoch Mont Ventoux v roku 1955 stratil vedomie pretekár Mallejlak a zo 25 vzoriek moču bolo 5 pozitívnych. V ďalšom roku bol jazdec nájdený v stave duševného zmätku potom, čo si vzal amfetamín a musel byť hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Zoznam stále narastá.

Na hrách XVII. Olympiády v Ríme zomrel dánsky cyklista. Podľa expertov bral silné dávky amfetamínu a derivátu kysel. nikotínovej dávané vlastným trénerom. Smrť Tonyho Simpsona na Mont Ventoux po amfetamínu, boxera Billo Billo v r. 1963 po heroíne a úmrtie Dicka Howarda strieborného medailistu v behu na 400m v r. 1960 taktiež na predávkovanie heroínom, hlboko ovplyvnili názor verejnosti. Doping rástol, začal ohrozovať všetky športy a podkopávať základy olympijských ideálov a myslenia.

Zaujímavé je, že na Tour de France boli testovaní všetci štartujúci a na MS v atletike polovica súťažiacich, pričom na oboch podujatiach boli pozitívne testovaní snáď jeden, či dvaja súťažiaci. Divák si právom kladie otázku „dopujú, či nedopujú vrcholoví športovci?“ Čo si má myslieť po tvrdeniach svetových bežkýň ako Arronová, či Radcliffová, ktoré zhodne tvrdia, že je ťažké presadiť sa medzi nadopovanými súperkami? Je zložité odhadnúť na koľko sú dopingové testy spoľahlivé, keď sa denne stretávame s podobnými názormi.

Pričom k pochybnostiam určite prispievajú aj prípady ako kauza Balco, kde bolo zapletené množstvo popredných športovcov z USA, ktorí však neboli nikdy oficiálne prichytení. Svetovej antidopingovej agentúre WADA nemôže však nik uprieť snahu v boji proti dopingu. Takto to vnímajú ľudia, ktorí sa zdá, že myslia svoj boj s dopingom vážne, keď dokonca premýšľajú o zvyšovaní trestov už pri prvých prehreškoch na štyri roky, či až doživotie.

Pričom profi ligy si vôbec z dopingu nerobia ťažkú hlavu, veď v takej NHL sa len uvažuje o zavedení testov. Tresty pri prehreškoch by boli len výsmechom pre čistý šport. Pri prvom prehrešku stop na 20 zápasov, pri druhom stop na 60 zápasov a pri treťom „možné“ vylúčenie z NHL. To je pomer!? Čo si môže pri tom povedať taký Roman Šebrle, ktorému chceli dať trest na 2 roky za glukózu? Šebrle sa dostal do problému s pravidlami v podstate preto, lebo lekár nevedel, že od 1.1.2005 došlo k úprave pravidiel. Ako sa môže chrániť v takomto prípade športovec? Šebrle správne poznamenal, že on je na podávanie výkonov a na to ostatné je realizačný tím.

Doping je téma na dlhé úvahy, veď si zoberte, že športovec sa zatúla do podniku, kde niekto fajčí marihuanu a nadýcha sa. Môže, či nemôže byť pozitívne testovaný ? Snáď nie!? Alebo večer pred súťažou ho rozbolí zub, či hrdlo, aké lieky môže vziať a aké nie? Tu by stálo za úvahu, či by nebolo vhodné, aby boli všetky registrované lieky a doplnky výživy označené nejakým spoločným symbolom, podľa čoho by vedel športovec, či môže prípravok brať alebo nie.

Lebo skutočnosť je možno taká, že pri dopingu sú prichytení zväčša tí ktorí robia „na kolene“, veď to ukázal aj prípad Balco, kde bohatí výskumníci zďaleka predbehli najkvalitnejšie dopingové kontroly a nadopovaní športovci boli pri testoch čistí. A ako správne poznamenal Šebrle, športovec sa musí niekedy cítiť ako schizofrenik, keď päť krát za večer volá lekárovi, či to, či ono je v poriadku. Samozrejme aj v dopingu platí „koho nechytia ten je nevinný“.

Ale je šport naozaj taký čistý? Veď ako desivo vyznievajúce výskumy amerických vedcov, súvisiace s dopingom, ktoré tvrdia, že až 195 zo 198 (98,5 %) športovcov je ochotných prijať doping a až 50 % by bolo ochotných umrieť (v priebehu 5 rokov) po veľkom víťazstve spojenom z dopingom. Podľa podobného výskumu realizovaného vedcami z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici si až 80 % mladých športovcov u nás myslí, že dopingové testy sú nespoľahlivé a ešte o čo si viac percent z nich sa domnieva, že v mnohých krajinách stále funguje organizovaný doping.

Tento názor niekoho možno prekvapil, ale ľudia ktorí chodia do posilňovne a vidia ako sa zo dňa na deň z obyčajného chlapca stáva ohromná hora svalov prekvapení zrejme nebudú. Pri drogovej prevencii by sa preto nemalo zabúdať ani na to, že aj v športe sú drogy. A na druhej strane by stálo za úvahu, či by nebolo naozaj vhodné, aby mali liečivá označenie, či neobsahujú doping, lebo za doping sú v princípe považované aj látky, ktoré v spojení zo záťažou môžu poškodiť zdravie človeka. Veď by sme tým chránili zdravie a na druhej strane by sme zabránili tomu, že naši športovci budú trestaní za kvapky proti nádche.

4. Boj proti dopingu

Ľudia znalí problematiky často polemizujú aj o úplnom zrušení dopingových testov, lebo v súvislosti so športom sa čoraz častejšie hovorí aj o molekulárnej genetike. Tu sa uvažuje o úprave génov pre vedecké účely a teda aj pre šport. Táto metóda ešte nie je príliš populárna, ale keď sa zamyslíme nad tým, akí bývajú športovci v takých situáciách agilní, treba uvažovať aj o tejto forme dopingu.

Veď cyklisti začali údajne zneužívať preparát HemAssist ešte pred koncom klinických skúšok, ktoré napokon odhalili zvýšenú úmrtnosť pacientov. Ako môže teda genetika ovplyvniť športový výkon? Dovolím si len jeden príklad : kalifornskí vedci „vyprodukovali myš maratónca“.

Normálna myš vydrží bežať asi jeden a pol hodiny pričom ubehne okolo 900 metrov, ale geneticky upravená myš vydržala bežať až dve a pol hodiny a ubehla takmer dva kilometre. „Myš“ by podľa pravidiel pretekať nemohla, ale ak by pretekala a testovali by ju, nik by nič neodhalil. Ak sa zamyslíme nad výsledkami spomínaných vedeckých tímov o dopingu, je len ťažké predpokladať, že niečo podobné šport neohrozuje.

Otázka potom stojí „kto je čistejší, neprichytení víťazi, či prichytení porazení?“ Optimistickejšie však nevyznieva ani názor nemeckého experta na doping Wernera Franka : „Systém dopingových kontrol je neefektívny. Testy prichádzajú neskoro, mali by byť aspoň týždeň pred súťažou a na anaboliká ešte skôr. Počas pretekov je už každý čistý. V USA to funguje ako kedysi v Nemecku. Kto nie je čistý nikam nejde“ tvrdí Franke.

5. Stojí to naozaj za to?

Aj široká verejnosť si začína uvedomovať zdravý životný štýl, ktorý bodybuilding prináša, tak začína byť šport úplne o niečom inom. A s tým súvisí i zastávajúci trend v športe : viac svalov, viac hmoty, viac brutálnosti. Nie je potom divu, keď – nástiroční chlapci berú steroidy, aby sa priblížili k svojím idolom. Samozrejme, že každý šport sa vyvíja, ale je to vývoj správnym smerom? Dokážeme to zastaviť ešte skôr ako svaly prestanú byť krásne a stanú sa znakom ohavnosti?

V súťažnej kulturistike zrejme nenájdeme borca, ktorý by sa s dopingom nestretol. Samozrejme nejde tu len o steroidy, ale aj o rôzne iné zakázané látky ( diuretiká, beta–blokátory a i.). A čo kontrola dopingu v kulturistike? Je jasné, že mnohí kulturisti si časom osvoja overené techniky, ako sa vyhnúť, resp. obísť proces testovania. Niektorí si vyvinú vlastné systémy, ako oklamať kontrolu.

Je taktiež v boji proti dopingu nevyhnutné ukázať športovcom pozitívny prístup zlepšovania výkonnosti bez prekročenia legálnych hraníc. Snahou je povzbudzovať ľudí k tréningovým metódam, založených na biomechanike a psychológii, bez zisťovania nových postupov založených na dopingu. Vybavenie športovcov sa vďaka zložitým postupom mimoriadne zlepšilo, moderné štúdie športových činností pomáha vylúčiť veľa typov zranení, taktiež športovci môžu dosiahnuť vrcholnú formu bez poškodenia zdravia. Nič z toho nieje dosiahnuteľné bez výchovy.

Na myseľ však prichádzajú ďalšie otázky, ako napr. prečo niekoho nenapadne testovať taktiež  najlepších umelcov, spisovateľov, skladateľov...?
Určite by boli výsledky prekvapujúce. Navyše, aj sa o niečom píše v bulvárnej tlači. Podarí sa vykoreniť celý tento drogový biznis alebo sa, naopak objavia ďalšie biomechanické záhady, ktoré bude treba riešiť? Každý, kto je v športe nejakým spôsobom zainteresovaný by sa mal nad týmto problémom kriticky zamyslieť. Rôzne diskusie na témy čistoty, etiky a morálky športového súťaženia pravdepodobne nikdy neskončia.

Aj keď si teraz poviete, či má zmysel, aby sa antidopingové výbory zaoberali stále intenzívnejšie odhaľovaním pribúdajúcich nových účinnejších, neraz ťažko identifikovateľných látok. Áno, určite má! Najmä z dôvodov zdravotných a etických. Takáto skratka podkopávajúca zdravie, by nemala byť pre žiadneho športovca cestou k úspechu. V tejto práci sme chceli poukázať na problémy a nedostatky týkajúce sa dopingu, ktoré sú problémami takmer vo všetkých športových odvetviach.

Predtým, než sa teda rozhodnete urobiť zo seba pokusného králika, zamyslite sa nad týmito skutočnosťami! Zamerajte sa radšej na správnu výživu, tvrdo trénujte a doprajte si i dostatok oddychu. Znamená to cesta k telesnému i duševnému zdraviu a dobrú kondíciu. Skúste túto cestu bez strachu z vedľajších účinkov! Platí to nielen pre mládež, ale i pre dospelých.