História lyžovania

Ostatné » Šport

Autor: Dievča petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 357 slov
Počet zobrazení: 5 483
Tlačení: 342
Uložení: 369

História lyžovania

Úvod

Lyžiarsky šport patrí medzi najzastúpenejšie športy na svete. Mnoho ľudí všetkých vekových kategórií a aj rôznych sociálnych pomerov využíva lyžovanie na  zimnú rekreáciu. Lyžovanie prešlo veľmi dlhým nielen technickým, no i metodickým a didaktickým vývojom, ktorý v poslednom storočí nabral obrátky. Preto aj dnešná podoba  lyžovania je jednou z najdokonalejších zo všetkých športov. Vývoj lyžovania na našom území bol od svojho zrodu súčasťou celoeurópskeho vývoja. Doposiaľ nám chýba ucelená myšlienka, ktorá by nás na základe dostupných svedectiev objektívne oboznámila so vznikom a vývojom lyžovania na Slovensku.

Nezaznamenávanie a v dôsledku toho nepoznanie dejín rôznych druhov ľudskej činnosti na našom území z veľkej časti zapríčinil dlhodobý a nerovný boj Slovákov o svojbytnosť, ktorý sa zhodou okolností odohrával v čase, keď sa v lone vznikajúcej turistiky začalo rozvíjať aj lyžovanie. Ale aj napriek všetkým nepriaznivým podmienkam sa zachovali záznamy, ktoré svedčia o činnosti našich predchodcov v propagácií a rozvoji lyžovania.

Z nich výdatne čerpá aj súhrn udalostí a okolností súvisiacich so zrodom a vývojom  lyžovania, ktoré sa už koncom 19. storočia  stalo fenoménom turistiky a cestovného ruchu a ešte pred prvou svetovou vojnou nadobudlo charakter na medzinárodnej úrovni.
Práca je rozdelená na do piatich kapitol, ktoré navzájom súvisia  a podmieňujú sa. Prvá kapitola nám približuje prvopočiatky vzniku lyžovania. V druhej kapitole som sa zamerala na vývin metodiky a techniky. Tretia, štvrtá a piata kapitola nás oboznamujú s lyžiarskymi organizáciami, spolkami a osobnosťami lyžiarskeho športu.

V tejto práci som sa vám rozhodla priblížiť vývoj lyžovania a zástupcov lyžiarskej spoločnosti, ktorí vynaložili veľa osobných síl a prostriedkov nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

1.Vznik a vývoj lyží 

1.1  Prvé počiatky
Vznik a vývoj lyží úzko súvisí s dávnovekými činnosťami vyvíjajúcej sa ľudskej spoločnosti. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Tak kým sa začali používať lyže ich zrodu prechádzalo postupné zužovanie a predlžovanie snežníc. Snežnice pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna (obr. 1, 2, 3). Snežnice našli svoje uplatnenie v lesníctve, v armáde, v poľovníctve. Taktiež ako aj snežnice prešli určitými formami vývoja: od okrúhlych, cez oválne, až po novodobé snežnice. Lovcovi v prvotnej spoločnosti umožnili chôdzu vo vysokohorskom teréne.
Lyže vznikali a boli zdokonalené v rozsiahlych severských oblastiach zemegule u mnohých kmeňov, národov a etnických skupín.

Podľa polárneho cestovateľa  a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odkiaľ sa lyže sťahovaním národov  dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy. Poznávanie počiatkov sa opiera o archeologické nálezy, etymologické, historické, etnografické štúdie. Hlavným zdrojom poznávania života najstarších severských obyvateľov zeme , vrátane používania lyží, sú objavy kresieb prehistorického človeka z prvotnopospolnej spoločnosti, na ktorých zobrazil aj lyže. Podľa techniky kresieb sa zistilo, že pochádzajú z doby okolo 2000 rokov pred našim letopočtom. Jedna zo skalných kresieb lyžiara sa našla v okolí Onežského jazera v roku 1926 (objavená archeológom A. M. Linewskijom). Na polostrove Rodoy bola v tomto istom roku objavená kresba siluet dvoch lyžiarov nórskymi archeológmi (obr. 4). Špičky lyží boli mierne ohnuté dohora a zakončené ozdobnými guľôčkami. Aj pätky boli mierne zakrivené nahor. Lyžiari stali mierne naklonení dopredu, rozkročmo. O 10  rokov neskôr sa v blízkosti Onežského jazera znova našla jaskynná kresba z doby kamennej- objavené historikom V. J. Raudonikasom (obr. 5).  O vzniku lyží nám presnejšie vypovedajú archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve. Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z diela Výprava Kyrusa z roku 444 pred n. l. od Xenofona (gréckeho historika).

Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, kde vydal mapu Carta Marina ( zobrazovala aj lyžiara a  lov  severských obyvateľov na zver) v roku 1555 vydal knihu Historia de gentibus septentrionalibus (História severských národov). Z jej obsahov sa dozvedáme o tvaroch a rozmeroch lyží, o ich využití nielen pri love, ale aj pri bojoch, hrách.

1.2  Prehľad predhistorických lyží
Od začiatku 30. rokov 20. storočia bolo objavených 60 nálezísk predhistorických lyží vo Fínsku, 46 vo Švédsku a 12 v Nórsku. Profesor laponských jazykov na univerzite v Uppsale Švéd B. J. Wiklund bol jedným z prvých výskumníkov ,ktorý sa zaoberal vznikom a rozvojom týchto predhistorických lyží. Do prvej skupiny zadelili tzv. lyže južného typu (obr. 7). Lyže sú kratšie a rovnako dlhé. Skĺznicu a povrchovú úpravu mali hladkú. Používali sa na rozsiahlych územiach na západ od Uralu, cez Rusko, južné Fínsko a stredné Švédsko. Za najstaršiu lyžu južného typu pokladajú vedci lyžu hottinskú, ktorá bola nájdená v roku1921 vo švédskom meste Hotting. Lyža nazvaná Hotting je asi 110 cm dlhá a 16 až 20 cm široká, je však už takmer z jednej tretiny zničená. Jej vej odhadujú na viac ako 4000 rokov (obr. 6).

Druhú skupinu tvoria lyže typu arktického, ktoré pochádzajú zo severnej  Sibíri a zo severných oblasti Ruska a Škandinávie. Sú zašpicatené a ohnuté na obidvoch koncoch a dĺžkou sa zhodujú s lyžami južného typu. Na skĺznice sa im dávali zvieracie kože kvôli lepšej stúpavosti. Lyže, čo sa našli pri dedine Kalvträsk vo Švédsku, sú pravdepodobne tiež 4000 rokov staré (obr. 8).
Medzi historicky najmladšie lyže patria lyže typu severského, ktoré sa na severe Európy používali až do polovice 19. storočia. Od predchádzajúcich sa líšia tým, že nie sú rovnako dlhé ani široké. Jedna z nich je spravidla užšia, meria 6 cm, dlhá je až 3 m a na skĺznici má žliabok. Funkčne to bola lyža sklzná ( ako kolobežka). Druhá lyža, tzv.  odrazová, bola dlhá len 1- 1,5 m a široká 7- 8 cm. Do prehľadu predhistorických lyží patria aj lyže bahenné, ktoré umožňovali chôdzu po močaristých terénoch. Boli dlhé asi 150 cm. Jeden exemplár z nich, pochádzajúci z južného Švédska , je uložený v lyžiarskom múzeu vo Viedni.
 
1.3  O názve lyže
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,SKI“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza. Najnovšie  zistenia dokazujú, že ho môžeme nájsť v islandskej reči “scidh“ a znamená kus dreva.
Na území dnešného Slovenska sa prvý krát dozvedáme z listu  kyjevského  metropolitu Nikifora kniežaťu Vladimírovi Monomachovi z 12. storočia.

1.4  Nansenová expedícia
V roku 1888 nórsky prírodovedec, diplomat, polárny bádateľ, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1922 Fridtjof Nansen ( 1861- 1930) uskutočnil expedíciu naprieč Grónskom na lyžiach, aby preskúmal neznáme oblasti tejto nehostinnej ľadovej krajiny. Nansen bol vynikajúci lyžiar svojho času. Mal mnoho skúseností, pretože sa zúčastňoval rôznych vytrvalostných pochodov v Nórsku. Získal aj titul najlepšieho lyžiara Kristianie ( terajšie Oslo). Za spoločníkov si zobral štyroch ďalších lyžiarov (obr.10) . Expedícia trvala 40 dní za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok, pri teplote mínus 40 až 50 stupňov Celzia. Nansen aj so spoločníkmi prešli dlhú cestu (560 km) s prevýšením 2750 m n. m.  Získané poznatky zaznamenal v knihe Pa ski over Gronland ( Na lyžiach cez Grónsko). Výprava mala úspech jedine pre pohyb na lyžiach, vyjadrenie Nansena v knihe. Nansenova cesta sa stala najúčinnejším propagátorom lyžovania a lyže sa stali odvtedy známe v celom kultúrnom svete. Obdiv sveta sa kládol najmä na lyže.
 
1.5  Lyže prichádzajú do strednej Európy
Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Jedným z tých najpodstatnejších bola už spomínaná  Nansenová expedícia. Podmieňované aj boli spoločenskými, prírodnými a hospodárskymi podmienkami. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach. Neskôr sa k nim pridalo aj územie našej krajiny (obr.10).

2.Lyžiarské školy
2.1  Nórska lyžiarska škola
Ako prvá v Európe bola Nórska lyžiarska škola, ktorá sa neskôr rozšírila do celej Európy. Obsahovala techniku behu, zjazdu a terénnych skokov. Vyznačovala sa jazdou v úzke v  stope, intenzívnou prácou paží pri jazde po rovine a do kopca (podľa dnešnej terminológie beh striedavý dvojkročný), brzdením len lyžami bez použitia palíc a uplatňovaním švihov pomocou kristiánie a telemarku. Používali sa dlhé, tenké a ľahké lyže s trstinovým viazaním a dve palice. Techniku jazdy umožňoval zvládnuť telemarský tvar lyží. Vyznačoval sa širšou špičkou lyží (9 cm), v prostriedku boli najužšie (7 cm) a na konci zasa o niečo širšie (8 cm).

Nórska škola ovplyvňovala začiatky aj u nás prostredníctvom cestovateľov, ktorísi dovážali lyže, informácie z literatúry a pôsobenie rôznych inštruktorov (Severanov),  pôsobiacich vo Vysokých Tatrách v r.1905, 1927 a 1932 a v Banskej Bystrici v roku 1932. Jedným jej z prvých predstaviteľov u nás bol Nór Wilhelm Durban Hansen, učiteľ lyžovania z Kristianie. Od roku 1904 bol zamestnaný ako profesionálny cvičiteľ  na lyžiach v starosmokovskom hoteli Grand.
 
2.2  Lilienfeldská lyžiarska škola
Rakúšan Matthias Zdarský (1856- 1940) kriticky hodnotil nevýhody Nórskej lyžiarskej školy pre jazdu v náročných alpských terénoch (obr. 11). Na základe dlhodobého pozorovania a skúsenosti vytvoril Alpskú lilienfeldskú školu, ktorá mala metodicky usporiadané jednotlivé prvky postup vyučovania. Na základe alpských terénov musel vytvoriť jednotlivé časti lyžiarskeho výstroja. Skrátil pomerne dlhé nórske lyže na 190- 220 cm, spevnil ich konštrukciu a odstránil zo skĺznice žliabok, na ktorý sa najčastejšie lepil sneh, tým aj uľahčil trenie lyží pri prívratnej jazde. Skonštruoval  nové lyžiarske viazanie Lilienfeld, ktoré rešpektovalo zvláštnosti alpského lyžovania. O d nórskeho sa odlišovalo čiastočnou funkčnosťou a hlavne náročným kovový mechanizmom umožňujúcim voľný pohyb päty nahor, takže lyžiar si mohol kľaknúť (chodidlo však nebolo vysúvateľné do strán- dôležité na prudkých alpských svahoch (obr.12, 13, 14).

Zvláštnym a charakteristickým prvkom Zdarského školy bola jazda s jednou hrubšou dvojmetrovou palicou, zakončenou ostrým kovovým hrotom. Bolo to v dobe, keď sa vplyvom nórskej školy používali dve palice. Zdarského palica slúžila ako opora pri chôdzi, pri zjazde, pri jazde v pluhu a brzdení. Jeho technika sa zameriavala na bezpečné zvládnutie dole prudkými svahmi a terénnymi nerovnosťami. Základom jeho techniky boli oblúky v prívrate. Zdarského technika jazdy sa stala základom zjazdovej prívratnej techniky, ktorá sa s drobnými zmenami používala v rôznych lyžiarskych školách celé desaťročia. V roku 1896 v Hamburgu vydal knihu Lilienfejder Skilauftechnik- Eine Anteilung fur jedermann, den Ski in kurzer Zeit vollkommen zu beherschen  (Lilienfeldská lyžiarska technika- Návod pre každého dokonale ovládať lyže v krátkom čase), zahrnul do nej svoju dlhoročnú lyžiarsku a metodickú skúsenosť. Vyučovanie podľa Zdarského bolo veľmi populárne. Okrem kurzov pre civilných záujemcov a pre lyžiarske kluby sa Zdarsky venoval výcviku v armáde. Do roku 1912 absolvovalo jeho výcvik na rôznych miestach Európy viac než 12000 lyžiarov.

2.3  Bilgeriho lyžiarska škola
Georg Bilgeri (1873- 1934 ) vytvoril v alpách novú lyžiarsku školu, ktorá podstatne ovplyvnila vývoj lyžovania pred prvou svetovou vojnou (obr. 15). Pri svojich zámeroch sa opieral o dôležité poznatky z alpského lyžovania a zdokonalil techniku a výstroj lilienfeldskej školy. Z nórskej školy prevzal všetky vyhovujúce prvky a vytvoril syntézu teórie a metodiky dovtedajších škôl, čo spolu vyústilo do takzvanej Bilgeriho lyžiarskej školy. Základné prvky, ktoré prevzal z nórskej školy, boli jazda s dvoma palicami, intenzívna práca paží pri jazde po rovine a pri stúpaní, telemark, kristiánia pri zjazdovom a telemarský tvar lyží. Zo Zdarského školy prevzal prívratný oblúk, jazdu v teréne a zlepšil konštrukciu viazania. Jazda v Bilgeriho škole sa vyznačovala dynamikou a väčšou rýchlosťou. Lyžovanie na Slovensku ovplyvňovala zo začiatku zdarského lilienfeldská škola. Postupne, hlavne v čase vzniku pretekového lyžovania, začala u nás prevládať bilgeriho škola, ktorá smerovala viac k lyžovaniu na náročných svahoch.
 
2.4  Albertská- Sneiderová škola
Jej základom bola Bilgeriho prívratná technika. Vylepšená bola však o znížený postoj, rozšírenú stopu a na zmenu smeru jazdy používala prívratnú kristiánku. Na začiatku výcviku sa stále začínalo s gymnastikou. Viazanie sa zdokonalilo a používalo sa tzv. viazanie „kandahár“
( päta sa čoraz viac upevňovala). Okolo roku1934 boli objavené prvé  celkové lyže.
 
2.5  Francúzska škola
Toni Seelos začal používať znožnú christiánku s nadľahčovaním vo zväčšenom predklone (ešte pred 2. svetovou vojnou). Zároveň so Seelosom vzniká v roku 1937 Francúzska škola, ktorá spočívala v rotácií trupu a následnom blokovaní tela, ktorým sa rotácia prenášala na nohy. Súčasť bol aj výrazný predklon. Obe školy môžeme považovať za rotačné. Začalo sa aj s používaním zosuvov, cieľom bol rotačný švih. Pritom prívratná technika sa postupne miernila a odstraňovala.
 
2.6  Proti rotačná, rakúska škola
Predstaviteľom bol Kruckenhauer. Išlo o techniku proti ramennú a jej hlavný znak sú otáčavé vysúvanie pätiek, nadľahčenie a proti rotácia ramien- ramená vždy smerujú po spádnici (hovoríme o osi ramien ). Jeden z najväčších predstaviteľov Toni Seilerr (GA-PA seilerrova olympiáda).
 
3. Vznik lyžovania na  Slovensku
3.1  Historické podmienky
Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode. Nemôžem však ani nespomenúť, že v ojedinelých prípadoch, tak ako ich život prinášal, išlo aj o praktické využitie lyží na rôznych úsekoch každodennej činnosti.
 Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska. Slovensko malo prioritné postavenie v prírodných krásach, v rozmanitých horstvách od mierne zvlneného terénu cez vysoké vrchy a poľany až po vysokohorské prostredie Vysokých Tatier.  Značná časť slovenskej prírody bola v zime pokrytá vrstvou snehu, ktorá v nadmorských výškach nad tisíc metrov vydražala aj v jarných mesiacoch a v niektorých exponovaných dolinách vydržal sneh aj v letných mesiacoch. Cestná a dohotovujúca sa železničná sieť v priebehu druhej polovice 19. storočia predurčovali územie Slovenska na rozvoj turistiky, ktorá mala v tom čase v niektorých krajinách už veľa prívržencov.
 Organizovanej turistike a jej rozličným formám sa na území Slovenska do značnej miery utvárali materiálne, technické a kultúrno- spoločenské podmienky už od začiatku druhej polovice 19. storočia. V mestách sa budovali kúpele a prírodné parky na oddych a vznikajúcu športovú aktivitu.  V podhorský a stredohorských podmienkach vznikali zariadenia na klimatický pobyt a liečbu. Šírila sa propagácia pohybu a pobytu v prírode a podnietilo to zakladanie spolkov , klubov a združení v mestách.
 Lyže k nám začali prenikať zo severských krajín a ich propagátormi a šíriteľmi boli predovšetkým rôzni cestovatelia, obchodníci, diplomati, učenci, vojaci a študenti. Lyže sa od začiatku prijímali ako novinka, ktorá okrem využitia v armáde mohla slúžiť ako prostriedok na zábavu a rozptýlenie. Široká verejnosť publicita im nepripisovali väčšiu pozornosť. Obrat nastal už po spomínanej Nansenovej expedícií (obr. 16, 17, 18, 19).
 
3.2  Prvé turistické organizácie, spolky a kluby
 
Vznik  a rozvoj prvých turistických klubov, spolkov a organizácií mal celoeurópsky rozmer.
Prvý spolok na Slovensku vznikol v Banskej Štiavnici, založený bankovým úradníkom Rudolfom Tirstsom st. , v roku 1860 s názvom Sitniansky klub. A 22. marca 1868 v Košiciach vzniká Telocvičný spolok. Na územie Slovenska prenikali v tomto čase a j činnosti zahraničných organizácií ako napr. Ostereichischer Alpenverein (1862), Sweizer Alpenclub (1862) a Club Alpino Italiano (1863).
Začiatok celokrajinskej organizovanej turistiky sa datuje 10. augustom 1873, keď v Starom Smokovci založili Uhorský karpatský spolok s prvým sídlom v Kežmarku. V rokoch 1884- 1891 sídlil v Levoči a od roku1891- do r.1918 v Spišskej Novej Vsi. Jeho pôsobnosť siahala až na Dolnú Zem Uhorska a na sever do sliezskej Wroclawi. Postupne si zakladal sekcie na celom území. ( príloha č.1)
S organizovaným lyžovaním v Košiciach sa stretávame od zimnej sezóny 1907/08 v Abovsko-košickom turistickom spolku. Spolok sa postupne rozšíril do mnohých krajín Európy, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Dánska, Španielska, Fínska, Rumunska, Poľska, Juhoslávie, Maďarska, ale aj do zámoria, do Spojených štátov amerických, do Austrálie, ba aj do Brazílie. Napriek veľkej snahe a podpore klubov sa turistickému lyžovaniu nepodarilo ani po viacerých pokusoch dosiahnuť založenie samostatného lyžiarskeho spolku. Ale založením oddielu zimných športov v roku 1909, lyžiarskeho družstva v roku 1911 a výboru zimných športov v roku 1914 sa v Košiciach prejavili prvé výsledky úsilia o organizovanie lyžovania u nás.
Lyžiari v Spišskej Novej Vsi svoju aktivitu po založení sekcie zvýšili. Zakúpili väčšie množstvo lyží a požičiavali ich svojim členom za mierny poplatok. Pred sezónou vždy vypracovali program lyžiarskych túr a usporiadali kurz pre začiatočníkov. V lete 1913 pod vedením G. Bullu postavili na Blaumonte dva lyžiarske mostíky a 15.12.1913 usporiadali na nich prvé preteky. Lyžiarska sekcia UKS v Spišskej Novej Vsi vstúpila do histórie lyžovania na Slovensku aj prostredníctvom svojich pretekárov.
 
3.3  Prví lyžiari
 
Najvýznamnejšou osobnosťou pri vzniku a šírení lyžovania na území Slovenska bol MUDr. Mikuláš Szontagh (1843-1899), rodák z Dolného Kubína. V roku 1873 nastúpil ako kúpeľný lekár v Starom Smokovci a v nasledujúcich rokoch vybudoval moderný liečebný  a kúpeľný komplex Nový Smokovec, ktorého bol aj majiteľom. Zo svojich ciest do významných stredísk cestovného ruchu a kúpeľníctva doniesol do Vysokých Tatier lyže. Sám ich hojne používal pri zimnej turistike a pri poľovačkách. Ako funkcionár karpatského spolku presadzoval, aby lyže používali aj horskí vodcovia, ale tí ešte neprejavovali záujem o zimnú turistiku. MUDr. M. Szontagh o to úspešnejšie uplatňoval lyžovanie v rehabilitačnom programe liečby svojich pacientov, ktorým aj sám robil inštruktora.
Vo vojenských posádkach v Kežmarku, Levoči a Spišskej novej Vsi sa začali lyže zjavovať už v r. 1876 zásluhou husárskeho kapitána Kamila Lerscha, rodáka zo Spišskej Belej (obr. 20, 21, 22, 23, 24).
Od roku 1882 používal lyže vo svojich majetkoch gróf Aladár Andrássy z Humenného, ktorý sa 14. augusta 1881 stal predsedom Východokarpatskej sekcie Uhorského karpatského spolku.
Do Liptovského Mikuláša doviezol lyže v r. 1888 mikulášsky kožiar Kornel Stodola. Používal ich na zábavu. Aby si zjednodušili časté výstupy na kopec, postavil im kolársky majster Ján Strižka navijak (pomocou kľuky sa ručne navíjalo lano).
V roku 1895 vystrojil správca Hohenloheho majetku v Javorine Karol Kummer  lesníkov a personál lyžami.
Je viac ako pravdepodobné, že v tomto období si doviezli a používali lyže viacerí zámožní jedinci, ktorí vlastnili a obhospodarovali väčšie územné majetky v horských a podhorských oblastiach Slovenska. Lyžiarsky výstroj v r. 1900- 1905  sa postupne stal dostupným tovarom vo väčších mestách.
Použitie lyží na praktické účely sa u nás od začiatku prelínalo s využitím na rozptýlenie a zábavu. Lyže vzbudili veľký záujem obyvateľstva v horských oblastiach, ktoré navštevovali  turistický lyžiari a kde sa konali vojenské lyžiarske kurzy. Vtedajšie hlboké sociálne rozmery boli jednou z príčin nerozšírenia lyžovania medzi mládežou a vo verejnosti.  Lyžiarsky výstroj, ktorý postupne prenikal na trh bol pre širší okruh záujemcov cenove nedostupný. Ale záujem o lyžovanie a vynachádzavosť našich ľudí prekonali aj tento problém. Koncom 19. storočia sa začínala u nás šíriť individuálna výroba lyží a postupne aj ostatného lyžiarskeho výstroja.
 Prvým známym výrobcom lyží na Slovensku bol majster Ján Strižka z Liptovského Mikuláša, ktorý zhotovoval lyže podľa nórskeho vzoru od r.1887.

3.4  Prvé lyžiarske kurzy a vznik lyžiarskych stredísk
KREMNICA- sústredenie pozornosti novovzniknutého Maďarského lyžiarskeho klubu (1908) na Kremnicu a jej okolie ovplyvnilo niekoľko praktických okolnosti. Mesto  je obklopené z troch strán strmými svahmi, nad ktorými sa rozprestierajú otvorené veľké plochy. K tomuto terénu prichádzala aj železničná trať Budapešť- Vrútky. Toto lyžiarske stredisko sa podobalo strediskám európskeho charakteru napr. s podobnosť s rakúskymi strediskami. Kremnica s a v tej dobe nazývala aj mesto lyžiarov.  16. až 19. máj 1912 tu usporiadal Maďarský lyžiarsky klub kurz (obr. 25). Zúčastnilo sa na ňom 44 začiatočníkov a pokročilých lyžiarov. 34 ich bolo z Budapešti a dovedna 10 z okolia Kremnice. Výcvik viedol rakúsky učiteľ lyžovania Georg Bilgeri, zakladateľ lyžiarskej školy, ktorá niesla aj jeho meno.  Nacvičovali chôdzu a pohyby v teréne, výstupy na svahy a rôzne zjazdy, kristiánie, telemark a opakované oblúky. Okrem praktickej časti tu bola časť aj teoretická spojená s prezentáciou fotiek. Druhý lyžiarsky kurz sa uskutočnil 17.-19. januára 1913 pre 40 účastníkov, rovnaký ako ten prvý. Tretí lyžiarsky kurz avizovala lyžiarska tlač už v decembri 1913, no uskutočnený bol až  od 11. do 17. januára 1914 (zúčastnených bolo vyše 40 lyžiarov). Tento kurz bol tiež vedený Bilgerim. VYSOKÉ TATRY- Prírodné a klimatické podmienky určovali toto prostredie jednoznačne na humánne ciele. Dochádzalo k premenám infraštruktúry a stavbe rekreačných centier. Do roku 1910 boli postavené známe hoteli ako Palace ( terajší Grand v Tatranskej Lomnici), moderný hotel Grand v Starom Smokovci). Jednými z najnavštevovanejších stredísk bolo Štrbské pleso, Chata pri Zelenom plese, Tatranské Matliare. Aj tu sa uskutočňovalo mnoho lyžiarskych kurzov, vedených známymi inštruktormi aj zo zahraničia.

4.Pretekové lyžovanie
K rozvoju a vzniku pretekového lyžovania po  prvej svetovej vojne určite prispel vznik nových klubov, spolkov žúp, ktoré sa zaujímali o lyžovanie. Zoznam (príloha č. 2).
 
4.1 Pretekové lyžovanie vo svete
Prvé náznaky o pretekovom lyžovaní pochádzajú už z roku 1555 z knihy Olausa Magnusa. Však najväčší rozmach dosahovalo v 19. storočí v Nórsku.
Prvé preteky v behu na lyžiach sa odohrali 2. apríla 1843 v Tromso. Neskôr boli tieto preteky rozšírené o skok a slalom. O ich každoročné usporadúvanie sa postaral športový zväz Tysil Skytter og Skiloberforening. Prvé preteky vo Švédsku sa uskutočnili v roku1877. boli uskutočnené pre mládež.

Prvé preteky vo Fínsku boli zorganizované taktiež pre mládež v roku 1864.
Vznik a rozvoj pretekového lyžovania v severských krajinách silno ovplyvňoval strednú Európu. V jej turistických a športových kluboch bolo mnoho nadšencov, ktorí propagovali  lyžovanie v súťažnej forme. V roku 1893 sa v strednej Európe uskutočnili prvé preteky podľa vtedy platných lyžiarskych pravidiel. Pravidlá lyžiarskych pretekov zo začiatku stanovovali kluby a neskôr aj národné lyžiarske zväzy. V čase ich vzniku neboli až také obsažné ako dnes. Zameriavali sa skôr na všeobecné ustanovenia.
Pod poverením Medzinárodného olympijského výboru sa v Chamonix od 24. januára až do  5. februára 1924 konal  Medzinárodný týždeň zimných športov. V súťažiach na snehu a ľade sa  zúčastnilo 294 športovcov zo 16 krajín. V roku 1925 v Prahe sa tento týždeň uznal za olympijské podujatie. Tento týždeň sa tiež preslávil zasadnutím VIII. Medzinárodného lyžiarskeho kongresu s návrhom založiť Medzinárodnú lyžiarsku federáciu. Návrh stanov pripravovanej federácie vypracovala dovtedajšia Medzinárodná lyžiarska komisia a doplnili  ho zástupcovia Nórska, Švédska a Francúzska. Po prijatí stanov  účastníci kongresu jednohlasne ustanovili Medzinárodnú lyžiarsku federáciu ( Féderation Internationale de Ski) s oficiálnou skratkou FIS.
FIS sa stala  oficiálnou predstaviteľkou lyžiarskeho športu. Najvyšším orgánom FIS je kongres, ktorý sa schádza každé dva roky. Medzi jeho zasadaniami  riadi činnosť FIS predsedníctvo, tvorené z predsedu, štyroch podpredsedov, generálneho sekretára a najviac 12 členov. Predseda a podpredsedovia tvoria vytvárajú výkonný výbor. Poradnými orgánmi predsedníctva sú odborné komisie pre všetky lyžiarske disciplíny. To je jeho terajšia podoba, do ktorej sa postupne ustálil.
 V roku 1928 sa uskutočnili zimné olympijské hry vo švajčiarskom Sv.  Mórici.
A v roku 1932 v americkom Lake Placide.
V 1936 sa ZOH uskutočnili v nemeckom Garmisch- Partenkirchene, kde pridali aj dva mostíky. Bola tu účasť 755 športovcov 28 štátov. Pre slovenské lyžovanie mali tieto ZOH historický význam. Súťažil tu prvý Slovák Lukáš Michalák zo Ždiaru (viď str. 13  ).
ZOH v Garmish- Partekirchene- zúčastnila sa ich aj Slovenská výprava. Ako družstvo obsadili Slováci v konečnom hodnotení 3. miesto.
 Nasledujúce ZOH (príloha č.3).
Rendez- Vous 1926- sa konali vo fínskom Lahti majstrovstvá sveta za veľkej účasti Severanov.
Rendes- Vous 1927- v talianskej Cortine d Amepzzo. Tieto preteky neprilákali ani Nórov, ani Fínov, to využili Švédi.
 Preteky FIS 1929- v Zakopanom. Ku klasickým štyrom disciplínam pribudli na odporúčanie kongresu preteky v zjazde a slalome, ktoré sa považovali len za skúšobné. Severania získali skoro všetky medaily, Stredoeurópania  nezískali v skoku a v kombinácií žiadnu medailu.  Zjazdové lyžovanie začalo naberať aj vďaka Rakúšanovi Mathiasovi Zdarskému a Angličanovi Lunnovi charakter pretekárskeho lyžovania.
Preteky FIS 1930- v Nórsku v Holmenkollene. Nóri tu získali až 9 medailí.
Preteky FIS 1931- Tieto preteky sa mali usporiadať v Nemecku. Pretože Nemci ponúkli záujem len o klasické disciplíny, tak sa preteky v zjazdových disciplínach sa usporiadali v Švajčiarsku ( Murren).
 Preteky FIS 1933-  usporiadali ich Rakúšania v Innsbrucku. Pričom Severania ovládali lyžovanie v klasických disciplínach, Rakúšania a Švajčiari vládli zjazdovým disciplínam. Pri neúčasti Fínska druhé miesto získala ČSR.
Preteky FIS 1934- odohrávali sa na dvoch miestach: preteky v zjazdovom lyžovaní vo švajčiarskom  Sv. Mórici a v klasických disciplínach vo švédskom Solleftea. Severania si vo švédsku podelili všetky medaily. A vo Švajčiarsku na víťazných miestach stáli taktiež krajania (D. Zogg, A. Rueggerova).
Preteky FIS 1935 vo Vysokých Tatrách- Prípravou sa zaoberal 35- členný ústredný výbor Zväzu lyžiarov RČS.  Na preteky FIS 1935 sa prihlásilo 14 členských krajín FIS aj keď taliansky lyžiarsky zväz ospravedlnil svoju neúčasť. Fínsko (9 pretekárov), Francúzsko (4), Juhoslávia (10), Lotyšsko (6), Maďarsko (18), Nemecko (13), Nórsko (13), Poľsko (34), Rakúsko (17), Rumunsko (6), Švédsko (9), Švajčiarsko (14), ČSR (229). Bolo to dovtedy najviac pretekárov na Pretekoch FIS. Nešťastie bolo v tom, že mali veľmi zlé počasie. Na štafete : 1. Fínsko, 2.  Nórsko, 3. Švédsko, 5. ČSR. V behu a skoku popredné miesta obsadili Severania. (obr. 29- 34).
Medzinárodné zjazdové preteky pred FIS- uskutočnili sa v alpských disciplínach. Naša Mária Daňová skončila na 3. mieste.(obr. 35)
MS 1937 Chamonix
MS 1938 Lahti
MS 1938 Engelberg
MS1939 Zakopané
MS 1941 Cortine d Ampezzo- V iných krajinách sa začalo lyžovanie rýchlo rozvíjať. V tímoch sa začínajú obnovovať tréneri a Slovensko pôsobilo zaostalejšie (obr. 36- 39).
MS 1944 Chorvátsko- posledné vystúpenie  Slovenskej lyžiarskej reprezentácie, vplyvom vojny (obr. 40).
Nasledujúce MS (príloha č.4 )
 
4.2 Pretekové lyžovanie na Slovensku
O konanie prvých pretekov u nás sa zaslúžili hlavne Uhorský karpatský spolok,  Maďarský turistický spolok, ... . 
 Prvé lyžiarske preteky sa uskutočnili nepriamo, keď účastníci lyžiarskeho kurzu  museli po skončení kurzu absolvovať 10 km bežeckú trať  na lyžiach za 1 hodinu. Tento kurz sa konal v okolí Štrbského plesa.
I. Medzinárodné lyžiarske preteky v Tatranskej Polianke. 4. a 5. februára 1911- organizoval to Maďarský skiklub v Tatranskej Polianke. Pretekári boli rozdelení do štyroch kategórií. Tradičné kategórie ako beh na lyžiach, skok na lyžiach, krasojazda ( podľa lilienfeldskej školy), jazda ( víťazom bol Richard Gerin z Ostereichischer Ski  Clubu). Kombinácia beh a skok znova sa stal víťazom Richard Gerin. No na samostatnej disciplíne skok obsadil 2. miesto za Brunom Weissom ( Beskiden Verein Bielitz- Biala).
II. Medzinárodné lyžiarske preteky v Tatranskej Polianke 2.- 4. február 1912-  Richard Gerin znova obhájil titul v severskej kombinácií ( beh+ skok spolu). V skoku každý pretekár  mal tri skoky a rozhodcovia hodnotili dĺžku skoku , držanie tele, odraz, doraz a dojazd. Tieto preteky mali oveľa viac návštevníkov a aj hostí.
III. Medzinárodné lyžiarske preteky v Tatranskej Polianke 8. a 9. február 1913- zúčastnilo sa ich 50 pretekárov a 11 klubov (3 zahraničné).
Prvé lyžiarske preteky v Kremnici- usporiadal ich  Maďarsky lyžiarsky zväz.
IV. Medzinárodné lyžiarske preteky v Tatranskej Polianke 21. a 22. február 1914- Rozdelenie pretekárov  bolo podľa veku a výkonnosti do kategórií.
Celoštátne lyžiarske preteky vo Vysokých Tatrách 2. a 3. február 1918-  MUDr. Michal Guhr , lyžiarsky funkcionár, organizátor a mecenáš poskytoval viac ako 100 pretekárom ubytovanie. Trať pretekov bola  Tatranská Polianka- Sliezsky dom- popod Tri plesá- hrebienok- Kamzík- Tatranská Lomnica. Výsledky.
Majstrovstvá ČSR- V roku 1920 sa konali na Štrbskom Plese, ďalej 1921 v Tatranskej Polianke, 1929, 1930 znova na Štrbskom Plese, v roku 1934, 1937 v Banskej Bystrici, 1939 na Štrbskom Plese.
(obr. 41- 44).

5.Najúspešnejší pretekári Slovenskej republiky
Karol Bruk- majster SR v alpskej kombinácii 1939 a 1944, v slalome 1944 a v severskej kombinácii 1940 (obr. 45).
Josef Jenewein- majster sveta v alpskej kombinácii z roku 1939, majster Slovenskej republiky v alpskej kombinácii v roku 1940 a majster Slovenskej republiky v zjazde v roku 1941 (obr. 46).
Tibor Lehotský- majster SR v zjazde 1942, 1943, 1944, v slalome 1942, 1943 a v alpskej kombinácii 1942,1943.
Mária Sobotová, rod. Daňová- Tretie miesto v alpskej kombinácii na medzinárodných pretekoch vo Vysokých Tatrách 1935.  Majsterka SR v slalome a v alpskej kombinácii 1943 a 1944.
Elemír Nemesszeghy- majster SR  v severskej kombinácii 1942, 1943, 1944 a člen majstrovskej štafety na 4.10 km 1942,1943.
Štefan Slivka- Majster SR v skoku na lyžiach 1942 a 1944, a v behu na 30 km 1944.
Lukáš Michalák- na ZOH 1936 10.miesto v behu na 18 km (najlepší Stredoeurópan) a člen štafety na 4.10km, ktorá skončila na 5.mieste. Majster SR v behu na 18 km 1939, 1940, 1942, 1943.
J. Raška- zlatá medaila v skoku na lyžiach zo stredného mostíka a strieborná medaila z veľkého mostíka na OH 1968. Druhé miesto v skoku z veľkého mostíka na MS 1970. Získal tak tiež titul majstra sveta.
H. Šikolová- bronzová medaila v behu na 5 km na OH 1972.
L. Rýgla- titul majstra sveta v združených pretekoch 197.
K. Kodejška- titul majstra sveta v letoch na lyžiach 1975.
D. Kuzmanová- vyhrala európsky pohár 1975 v alpských disciplínach, titul akademickej majsterky sveta.
M. Pažouta- titul akademického majstra sveta 1978.
Gabriela Svobodová- Sekajová- striebro ZOH Sarajevo 1984.
Veronika Zuzulová
Majstri Slovenskej republiky 1939- 1944 (príloha č. 6).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Šport

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014